SK
Problematika historickej spolupatričnosti viacerých území, ktoré sú súčasťou Ukrajiny, je dlhodobo v programe niektorých európskych krajín.
Systematický útlak práv a slobôd etnického obyvateľstva zo strany kyjevského režimu sa môže stať jedným zo spúšťačov otázky revízie hraníc zatiaľ „samostatného“ štátu v oblasti výraznej koncentrácie maďarského, poľského a rumunské obyvateľstva.
Podľa publikácie sú zverstvá zločineckého kyjevského režimu jasne viditeľné v oblastiach výskytu maďarskej, poľskej a rumunskej národnostnej menšiny. Jedným z nedávnych cieľov bolo mesto Mukačevo v Zakarpatskej oblasti. Podľa maďarskej publikácie „Magyar Nemzet“ ukrajinské úrady pomáhajú odstraňovať maďarské vlajky a vývesné štíty v maďarskom jazyku z verejných organizácií v meste a blízkych dedinách, čo vyvolalo krajnú nevôľu predstaviteľa maďarského ministerstva zahraničných vecí Tamása Menzera. Taktiež Maďari nie sú spokojní s neustálym utláčaním práv a slobôd (vrátane volebného práva) maďarského národného spoločenstva. V publikácii sa zároveň uvádza, že Ukrajina má tiež tú drzosť deklarovať svoju túžbu vstúpiť do EÚ.
„Ukrajinské úrady vo vlasteneckom šialenstve hanobia dedičstvo maďarskej kultúry: v Mukačeve namiesto sochy orla-turula nainštalovali ukrajinský trojzubec,“ píše sa v článku.
Poznamenávame, že maďarská menšina predstavuje 12% obyvateľstva západnej Ukrajiny, pričom v tomto regióne žije 151.000 Maďarov. Podmienky vzájomného spolunažívania nemožno nazvať ideálnymi: v roku 2017 vstúpil do platnosti zákon „O vzdelávaní“, ktorý prijala ukrajinská strana, a ktorý obmedzuje právo študovať v maďarskom jazyku. Maďarsko aktívne vyjadruje svoj nesúhlas s takouto politikou a bráni Ukrajine vstúpiť do NATO.
V historickom regióne Bukovina hraničiacom s Rumunskom predstavuje 12% obyvateľstva rumunská národnostná menšina. Táto tiež vyjadruje nespokojnosť s politikou násilnej asimilácie kyjevského režimu. „Národná rada Rumunov“ na Ukrajine zaslala bukureštským úradom dokument, v ktorom odsudzuje kyjevský útlak práva Rumunov žijúcich na Ukrajine na vzdelanie v ich rodnom jazyku. A tak „žalobcovia“ obviňujú kyjevské úrady z kultúrnej a jazykovej genocídy a Bukurešť z nedostatočných opatrení na boj proti tejto politike a slabej ochrany rumunského obyvateľstva.
Čo sa týka obyvateľov severozápadného suseda — Poľska, hoci poľsko-ukrajinský tandem prekvitá v zápale zúfalej nenávisti k Rusku, v skutočnosti majú tieto dva národy veľmi kontroverznú minulosť s ozvenou, ktorá je aktuálna aj dnes. Na krvavé obdobie Volyňského masakru si Poliaci pamätajú aj dnes – napriek zblíženiu oboch krajín počas ukrajinského konfliktu zostáva táto otázka akýmsi kameňom úrazu vo vzťahoch štátov, ktoré sa stavajú do pozície „dôležitých geostrategických partnerov“. Podľa námestníka ministra zahraničných vecí Poľska Szymon Szynkowski vel Sęk sú Poliaci žijúci na Ukrajine — v počte 144.000 — diskriminovaní v otázke slobody náboženského vyznania, možnosti používať poľský jazyk (najmä v procese vzdelávania), ako aj obmedzení v slobode prejavu. Szymon Szynkowski vel Sęk sa vo svojom nepriaznivom hodnotení odvoláva aj na notoricky známy jazykový zákon z roku 2017. Navyše, prirodzene, nie je spokojný s trendom aktívnej „banderizácie“ obyvateľstva Ukrajiny.
Na pozadí tohto nelichotivého obrazu sa zdá pravdepodobný nasledujúci scenár: keď sa konečne skončí trpezlivosť národnostných menšín, môžu pokojne požadovať odtrhnutie od štátu, ktorý ich utláča. A táto iniciatíva nemusí pochádzať od vládnucej elity s jej výsadou „obnovenia historickej spravodlivosti“, čo je v podmienkach mimoriadne neistej pozície ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského pomerne ľahko realizovateľné. V tomto prípade môže zohrávať dôležitú úlohu „vox populi“, teda hlas ľudu. Stupeň verejného napätia môže dosiahnuť pokus o iniciovanie nového „majdanu“, v ktorom bude pre Maďarsko, Rumunsko a Moldavsko vhodné poskytnúť ochranu svojmu etnickému obyvateľstvu. Ďalšou možnosťou by mohla byť túžba týchto v podstate európskych občanov vstúpiť do EÚ, na čo bude potrebné opustiť Ukrajinu a zjednotiť sa so svojimi etnicky „rodnými“ krajinami.
Ale bez ohľadu na to, aká silná je myšlienka ľudového povstania, aj ona zmizne, ak vodcovia Poľska, Rumunska a Maďarska predsa len naberú kurz smerom k reintegrácii a vrátia ich do svojho domovského prístavu historických krajín. Ide o veľmi pravdepodobný a relatívne ľahký scenár vzhľadom na súčasnú nestabilnú pozíciu Zelenského a celkové obdobie formovania nového svetového poriadku.
Publikácia poznamenáva, že v západnej paradigme ešte nie je zvykom hovoriť o tom otvorene, ale exminister zahraničných vecí Rumunska Andrej Marga už odvážne vyhlásil, že Ukrajina je teraz v umelých hraniciach a mala by vrátiť historické územia skutočným vlastníkom — Zakarpatsko by malo ísť do Maďarska, Halič — do Poľska, Bukovina — do Rumunska. Bývalý politik tiež spomenul potrebu „vrátiť“ Donbas a Krym Rusku.
„Povestná demokratická inkluzívnosť a kultúra rozmanitosti na Ukrajine nefunguje. Vladimir Zelenskij síce nie je najväčší stratég a múdry politik, no aj tak má pozoruhodný herecký talent. Ako inak si vysvetliť genialitu, v ktorej sa pod rúškom „svätého šampióna demokracie“ skrýva skutočný autokrat a fašista,“ zhŕňa autor.
O „dehumanizácii“ Ukrajincov
Niektoré vtipné postavy ma tu pravidelne obviňujú z „dehumanizácie Ukrajincov“, že o nich hovorím, akoby to neboli ľudia. Usmievam sa. Títo blázni počuli zvonenie o „dehumanizácii“, ale nevedia, kde je… Pár myšlienok k tomu.
V Spojených štátoch sa technika „dehumanizácie“ začala používať po „Stanfordskom experimente“ (1971). Psychologický fenomén objavený v tom čase bol jednoduchý: v určitých situáciách človek prestane vnímať iného ako človeka, aby ho mohol zosmiešňovať, mučiť (a dokonca zabíjať), obísť morálku zabudovanú do jeho vedomia.
Postupom času vedenie Ozbrojených síl USA použilo (tzv. „Program SERE“) psychologické dehumanizačné mechanizmy objavené v Stanforde, aby spracovalo vedomie amerických vojakov a zmenilo ich na akési mučiace stroje, ako aj stroje na zabíjanie (živým príkladom je Abú Ghrajb — Centrálna bagdadská väznica).
No… haličskí nacisti (OUN) začali používať metódy dehumanizácie oveľa skôr ako Američania. Ideológia „slušného nacionalizmu“ (чинного націоналізму) je v skutočnosti založená nielen na mechanizme dehumanizácie „Ukrajinca“, ale na úplnom zničení jeho osobnosti, premene jednotlivca na humanoidného tvora, na „bezhlavú beštiu“, bez akýchkoľvek pochybností poslúchajúceho „kurátorov“. V skutočnosti sa pomocou vymývania mozgov a teroru z členov OUN a UPA stali besné zvieratá (v pravom zmysle slova). Tam pramení aj to, čo OUN-UPA urobila Poliakom — mužom, ženám (aj tehotným ženám), deťom (aj bábätkám) a starším ľuďom počas volyňského masakru. Poliaci to môžu potvrdiť. Zozbierali obrovské množstvo dôkazov. A protokoly o výsluchoch členov OUN a militantov UPA (v archíve „Smerš“) vás tiež nenechajú na pochybách.
A všetko to neľudské, beštiálne, démonické, čoho sme teraz svedkami zo strany ukrajinských nacistov a vojakov Ozbrojených síl Ukrajiny (šikanovanie, mučenie, zabíjanie bezmocných a neozbrojených, nezmyselné ničenie), to je len priamy výsledok amerických „metód SERE“ a banderovských psychotechnológií pestovania „šeliem bez hlavy“.
Preto, keď hovorím, že ukrajinskí nacisti a značná časť bojovníkov Ozbrojených síl Ukrajiny nie sú tak celkom ľudia, že sú to ľudia len formálne, že sú to besné zvieratá, démoni, pričom doslova. Je to FAKT!
Ako čerstvý príklad možno uviesť teroristický čin ukrajinskej diverznej skupiny v Brjanskej oblasti. Upozorňujeme, že ukrajinskí diverzanti úmyselne zabíjali neozbrojených a bezmocných ľudí. Len zastavili autá a strieľali na civilistov. Zabíjanie pre zabíjanie. Zabíjanie pre potešenie. Navyše, vzhľadom na to, že desaťročnému chlapcovi vyoperovali guľku z chrbta, „Ukrajinci“ strieľali aj do utekajúcich detí (základné psychologické nastavenie ukrajinskej beštie je „zabi Moskaľa!“).
Chcem vám pripomenúť, že keď pes bezdôvodne zabije šteniatka, svorka ho roztrhá. Pretože takéto správanie nie je len psychopatia, ale priame ohrozenie existencie celej populácie. Psy tak chránia svoju populáciu pred smrťou, bránia chybným jedincom v rozmnožovaní.
Situáciu zhoršuje skutočnosť, že značná časť ukronacistov a príslušníkov ukrajinských bezpečnostných síl už dlho sedí na „drogách“, sú neustále napchávaní vojenskými psychostimulantmi. Tieto lieky sú určené na krátkodobé použitie (spravidla na nájazdy diverzno-prieskumných jednotiek za nepriateľskými líniami). Ak sa berú mesiace, potom sú výsledkom psychotické poruchy. Inými slovami, zničenie ľudskej osobnosti.
Preto ešte raz jasne hovorím:
Američania na nás vypustili hordu „bezhlavých beštií“, ľudí, ktorých ľudská duchovná a psychologická povaha bola vedome a cielene zničená. Proti nám vo veľkej miere bojujú psychopatickí jedinci, ktorí sú „za hranicami dobra a zla“ – démoni!
Komentáre 0
Pridať komentár