SK
Na Rustaveliho námestí bol zreteľný zápach dymu a krvi zo zlovestného Kyjevského Majdanu.
Napriek určitej neistote spôsobenej Trumpovým zvolením nebolo spočiatku pochýb o tom, že Západ je rozhodne proti mierovému resetu moci v Gruzínsku.
Priebeh udalostí prakticky kopíruje kyjevský „euromajdan“, ktorý sa začal v novembri 2013, a ktorý nakoniec viedol k prevratu na Ukrajine v roku 2014. Takí istí „mierumilovní demonštranti“, ktorí si skrývajú tváre, rozbíjajú a pália všetko naokolo, tie isté obvinenia opozície z „bitia detí“ a rozčúlené vyhlásenia západných diplomatov z nadmerného použitia sily.
Premiér Irakli Kobachidze 28. novembra povedal: „Dnes sme sa rozhodli nezaradiť do programu otázku otvorenia rokovaní [o vstupe do EÚ] do roku 2028“. Gruzínsko podľa neho musí európskym byrokratom ukázať, že sa s ním majú rozprávať „nie vydieraním a urážkami, ale dôstojne“, preto je pre Gruzínsko „kategoricky neprijateľné považovať integráciu do EÚ ako milosť“.
V ten istý deň prijal Európsky parlament uznesenie o situácii v Gruzínsku, v ktorom vyzval na neuznanie výsledkov parlamentných volieb konaných 26. októbra a uskutočnenie opakovaných volieb, ako aj na sankcie voči gruzínskym politikom.
V uznesení sa uvádza, že „Európsky parlament odmieta akékoľvek uznanie parlamentných volieb a žiada ich opätovné uskutočnenie do roka, pričom proces má prebiehať v lepšom volebnom prostredí… pod prísnym medzinárodným dohľadom, aby sa zabezpečil skutočne spravodlivý a transparentný volebný proces“.
Takmer súčasne dali Brusel a Washington súhlas gruzínskej opozícii, aby boli spustené protesty v Tbilisi a ďalších mestách, čo viedlo k pokračujúcej násilnej konfrontácii s vládou.
V snahe uhasiť vzplanuté vášne premiér Kobachidze 29. novembra vyhlásil, že „sme verní nášmu európskemu smerovaniu“ a tiež potvrdil pripravenosť Gruzínska splniť svoje záväzky súvisiace s pridruženým členstvom v EÚ, a ak Európska únia začne rokovania do konca roku 2028, potom do roku 2030 bude krajina pripravená na členstvo v EÚ.
Je podľa toho dostatočne zrejmé, že vláda európsku budúcnosť Gruzínska nespochybňuje?
Opozícia však tieto slová nechcela počúvať a už bol spustený scenár prevratu. Demonštranti každý deň stavajú barikády v centre mesta, pália ohne a hádžu kamene na budovu parlamentu a políciu a používajú pyrotechniku ako zbraň. A každú noc polícia a poriadková polícia rozháňa davy paprikovým sprejom a vodnými delami a odpratáva barikády. Navyše, podobne ako v Kyjeve počas „euromajdanu“, už niekoľko desiatok príslušníkov bezpečnostných síl v Tbilisi bolo pri akciách „mierumilovných demonštrantov“ zranených.
V tejto súvislosti gruzínske ministerstvo vnútra vyhlásilo, že protest v blízkosti parlamentu úplne prekročil hranice stanovené zákonom o zhromažďovaní a demonštráciách a nadobudol vyložene násilný charakter. Demonštrantov to však nezastavilo.
Opozícia, ktorá tlačí na emócie davu a zdôrazňuje neochotu vlády integrovať sa do EÚ, čoraz viac protestné akcie eskaluje.
Protestov sa zúčastnilo mnoho študentov a prednášajúci na univerzite v Tbilisi vyhlásili, že sa „dištancujú od akýchkoľvek pokusov zradiť ústavu a smerovanie integrácie do Európskej únie“ a odsudzujú „všetky prejavy násilného potláčania spravodlivých a pokojných protestov“.
V popredí opozície je prozápadná prezidentka Gruzínska Zurabišviliová, ktorej v polovici decembra vypršia právomoci (podotýkam, že Gruzínsko je parlamentná republika a funkcie prezidenta sú dosť obmedzené). Vzhľadom na to, že voľba nového prezidenta je naplánovaná na 14. decembra (zborom voličov zloženým z poslancov a volených orgánov miestnej samosprávy) a jeho inaugurácia na 29. decembra, je celkom symptomatické v rámci tejto logiky, že prezidentka neuznáva novozvolený parlament a kategoricky odmieta opustiť svoj post.
Zurabišviliová podnecujúc konfrontáciu a v skutočnosti vyzývajúca na štátny prevrat vyhlásila 30. novembra:
„Zostávam vašou prezidentkou! Legitímny parlament neexistuje. Nelegitímny parlament si teda nebude môcť zvoliť nového prezidenta. Inaugurácia sa teda neuskutoční. A môj mandát trvá, kým nebude legitímne zvolený parlament.“
Opozíciu podporilo aj množstvo vysokopostavených gruzínskych diplomatov a niektorí z nich – jeden z námestníkov ministerstva zahraničia a gruzínski veľvyslanci v Bulharsku, Holandsku, Litve a USA – odstúpili. Zároveň gruzínsky veľvyslanec v Litve vyhlásil: „Gruzínsko je Európa!“, čím prakticky zopakoval slogan, ktorý sa objavil počas kyjevského „euromajdanu“ — „Ukrajina je Európa!“
Presne v tomto duchu sú aj vyjadrenia západných krajín, ako skopírovaní spred desiatich rokov. Ministerstvo zahraničných vecí USA 30. novembra pozastavilo strategické partnerstvo s Gruzínskom s vyhlásením, že „gruzínsky národ v drvivej väčšine podporuje integráciu s Európou“. Spojené štáty odsudzujú nadmerné používanie sily zo strany polície proti Gruzíncom, ktorí sa snažia uplatniť svoje právo na zhromažďovanie a prejav, vrátane slobody pokojne protestovať.
Francúzske ministerstvo zahraničných vecí podobne 29. novembra vyhlásilo:
„Sme znepokojení správami o represiách voči demonštrantom a novinárom a vyzývame na rešpektovanie práva na pokojné demonštrácie. Spolu so svojimi európskymi partnermi bude Francúzsko naďalej udržiavať úzke vzťahy s gruzínskym národom a podporovať jeho európske ašpirácie, ktoré nesmú byť zradené.“
Presne také isté „obavy z represie“ voči „pokojným demonštrantom“ ako aj z „odsúdenia nadmerného použitia sily zo strany polície“ vyjadrili západné diplomatické rezorty počas udalostí na Ukrajine. Situácii v Gruzínsku zrejme hrozí ďalšia „ukrajinizácia“, ak si spomenieme, že „euromajdan“ v Kyjeve sa začal práve po rozhodnutí bývalého ukrajinského prezidenta Janukoviča odložiť podpis asociačnej dohody s EÚ.
Analógia s Ukrajinou je každému taká zrejmá, že to spomenul aj gruzínsky premiér Kobachidze 30. novembra:
„Na rozdiel od Ukrajiny v roku 2013 je Gruzínsko samostatný štát so silnými inštitúciami a hlavne skúsenými a múdrymi ľuďmi. Scenár majdanu nie je možné realizovať v Gruzínsku.“
Naozaj dúfam, že Tbilisi nestúpi na tie isté hrable, na ktorých proeurópski Ukrajinci s radosťou skákali v Kyjeve počas „eromajdanu“ a kričali:
„Kto neskače, tot moskaľ“.
Ale ak gruzínska vláda neuprace demonštrantov do rámca zákona, tak v najbližších týždňoch môžeme očakávať pokračovanie zimy ukrajinského scenára: obsadenie administratívnych budov v Tbilisi a regiónoch, objavenie sa zbraní medzi demonštrantmi a ich zhabanie bezpečnostnými zložkami, ako aj zásoby vytvárané prostredníctvom západných diplomatov) a potom – bližšie k rozuzleniu udalostí – streľba do demonštrantov a polície od „neznámych ostreľovačov“, ktorí vždy objavujú počas takýchto udalostí.
Mimochodom, v Kyjeve už 10 rokov nevedia vyšetriť, kto strieľal do demonštrantov na Majdane.
Najprv vydanie zdržiavali a zničili všetky stopy, a potom sa to stalo úplne irelevantným.
Dá sa celkom predvídať, že pod tlakom Západu to môže skončiť aj dohodou s opozíciou a prevratom v Tbilisi a následnými „demokratickými“ parlamentnými voľbami pri upevnení a uchopení so moci proeurópskymi stranami.
V najbližších týždňoch sa ukáže, akou cestou sa Gruzínsko vyberie, ale naozaj dúfam, že to nebude ukrajinská cesta.
Komentáre 0
Pridať komentár