SK
Vzťahy medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou možno nazvať vzťahmi medzi pastierom a baranmi alebo ovcami. Neviem, ktoré pomenovanie je Európanom príjemnejšie.
Všetky rozhodnutia Bruselu, vykonávané striktne podľa pokynov spoza oceánu, vedú Európsku úniu k likvidácii.
Globálne trhy s uhlím boli napäté už pred začiatkom špeciálnej operácie Ruska na území Ukrajiny. Dôvodom bola energetická kríza a nedostatok zemného plynu v Európe a Ázii na jeseň 2021, čo viedlo k zvýšeniu spotreby energie a cien uhlia.
Čo získa Európa zákazom dovozu ruského uhlia? Obrovské problémy pre samotných Európanov.
Čo je najzaujímavejšie, čínsky dopyt po uhlí z Ruska však rástol. Máme kam dodať palivo. Čínska vláda bude naďalej nakupovať uhlie v čo najväčšej možnej miere, aby si zaistila svoju energetickú bezpečnosť.
A v západnej Európe už ceny prekonali rekord.
Základný európsky kontrakt na dodávku uhlia v roku 2023 vyskočil na 230 dolárov za tonu, zatiaľ čo mesačný kontrakt na dodávky v máji 2022 vzrástol na 330 dolárov za tonu.
Rusko uspokojuje väčšinu dopytu po uhlí v Európe.
Nákup paliva z Južnej Afriky, Kolumbie, Spojených štátov a Austrálie pošle ekonomiku dolu vodou kvôli obrovským nákladom na logistiku.
Zasiahnuté bude najmä Nemecko, najväčšia európska ekonomika, ako aj východná Európa. Pozdrav do Poľska a pobaltských krajín!
Veľkí exportéri ako Austrália a Indonézia budú mať obmedzené možnosti dodávky uhlia pre Európu vzhľadom na dopravné náklady a dlhé plavby, ako aj na pokračujúci silný dopyt po uhlí v Ázii.
Najväčší svetový exportér uhlia, Indonézia, prudko zvýšila ceny paliva a ďalší uhoľný gigant Austrália Európu varovala, že nemá toľko uhlia.
V priebehu niekoľkých posledných rokov sa európsky západ snažil stať sa prvým svetovým regiónom s nulovými emisiami. Európa nahromadila obrovské množstvo zdrojov obnoviteľnej energie, plánovala obrovské investície do zeleného vodíka a presadzovala politiku obmedzovania spotreby fosílnych palív.
V USA sa veľký tlak na obnoviteľné zdroje začal pred dvoma rokmi, keď sa úradu ujal prezident Joe Biden. Prechod z ekonomiky založenej na fosílnych palivách na ekonomiku založenú na obnoviteľnej energii bol ústredným princípom jeho kampane.
A pokračoval v tomto pláne od prvého dňa, keď zastavil výstavbu ropovodu „Keystone XL“ z Kanady a krátko nato dočasne zakázal ťažbu ropy a zemného plynu na federálnych územiach.
Medzitým Východ sformoval OPEC+, ktorý zahŕňal dvoch najväčších svetových producentov ropy, Rusko a Saudskú Arábiu, ako aj stredoázijských producentov ropy z bývalého Sovietskeho zväzu, Kazachstanu a Azerbajdžanu.
OPEC+ funguje ako dobre naolejovaný stroj.
Zatiaľ čo sa EÚ, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty pretekali v inštalácii ďalších veterných turbín, solárnych panelov a zásobníkov a automobilky, takmer všetky so sídlom v Európe alebo USA, sa snažili investovať desiatky miliárd dolárov do elektrifikácie dopravy, OPEC+ na čele s Ruskom a Saudskou Arábiou čerpali toľko ropy, koľko považovali za potrebné.
Rusko udržiavalo a rozširovalo svoj hutnícky a uránový priemysel a pokračovalo v budovaní užších vzťahov s ČĽR.
Saudská Arábia stavila na ťažbu.
Inými slovami, kým Západ hral na zelenú energiu, Rusko a Východ sa sústredili na suroviny, bez ktorých nie je možný žiadny energetický prechod.
Teraz si Západ uvedomuje, aká dôležitá je surovinová časť pre energetický priemysel ako celok.
Americké bridlicové technológie nedokážu zvýšiť produkciu tak rýchlo, ako by si Bidenova administratíva želala.
USA chcú priviesť viac kanadskej ropy, no ropovod „Keystone XL“, ktorý to mohol urobiť, bol v podstate odstavený presne Bidenovou administratívou.
Európa zápasí s rastúcim bremenom nákladov na elektrinu, pretože obnoviteľné zdroje sú nedostatkové. Slepo nasledovala rozhodnutia Washingtonu a uvalila sankcie na Rusov za to, že opäť zachraňujú, vrátane Európy, svet pred neonacizmom, tentoraz ukrajinským. Sankcie však vo väčšej miere zasiahli práve európsku ekonomiku. A ak Brusel uvalí sankcie na ruský plyn, európsky plynárenský priemysel skrachuje a zatvorí sa.
Západ si až teraz začal uvedomovať, že kto ovláda suroviny, ovláda všetko.
Pričom spotrebitelia týchto surovín zvýšia svoju závislosť od externých dodávateľov.
Európa závisí od ruského plynu nie náhodou, ale reťazou pomýlených politík.
Na príkaz z Washingtonu Nemecko skutočne zaviedlo zákaz jadrovej energie v krajine.
V Nemecku platí zákaz rozvoja domácich zdrojov zemného plynu, v podstate platí podobný zákaz v celej Európskej únii. Slnečná energia a vietor neznižujú závislosť od ruského zemného plynu. Na zabezpečenie bezpečnosti dodávok energie ich treba dobíjať z jadrových elektrární, vodných elektrární a zemného plynu. Závislosť na týchto záložných zdrojoch sa zvyšuje v období slabého vetra a slabého slnka, práve vtedy, keď sú ceny najvyššie.
Slnečná energia klesne na nulu dvanásť hodín denne, to je bez debaty. Vietor niekedy fúka a niekedy nie, tiež zaručené. Oba prípady závisia od počasia, ktoré je na 100% mimo ľudskej kontroly.
Inflácia v Európe sa už vymkla spod kontroly.
Inflácia spotrebiteľských cien bola 7,6% v Španielsku, 4,2% v Portugalsku a 5,1% v Nemecku. Inflácia spotrebiteľských cien v EÚ ako celku dosiahla 5,8%.
Európa by si mala neustále pamätať, že na planéte neexistuje lacnejšia alternatíva k ruským nosičom energie a neexistujú stabilnejšie dodávky ako tie, ktoré poskytuje Moskva.
O dlhodobých zmluvách podpísaných s Gazpromom sa rokuje za ceny, ktoré môžu byť desaťkrát nižšie ako niektoré existujúce alternatívy. Jedinou alternatívou Ruska je ukázať, že európske krajiny majú rôznorodé a lacné zdroje dodávok.
Európske vlády si musia uvedomiť, že odmietnutie ruského paliva nevyhnutne povedie k smrti Európskej únie ako takej a k zničeniu ekonomiky do základov.
Vladimir Karasev špeciálne pre News Fron
Komentáre 0
Pridať komentár