Senátori oboch amerických strán pripravili návrh zákona o NOPEC, ktorý má obmedziť vplyv OPEC na svetovom trhu s ropou.

Podľa Washingtonu bude absolútne každá spoločná akcia zameraná na reguláciu produkcie ropy a stanovenie určitých cien za ňu uznaná ako nezákonná. Americké súdy budú oprávnené posudzovať nároky iných osôb voči OPEC a prijímať príslušné rozhodnutia.

Zatiaľ je ťažké povedať, ako dôsledne budú Američania konať. A ako ďaleko to zájde. Či sa zmocnia USA aktív napríklad Saudskej Arábie alebo Alžírska. Možno sa kauza zatiaľ obmedzí na hlasné politické vyhlásenia. Veď uvidíme.

Jedno však možno konštatovať s istotou – priateľstvo Washingtonu s OPEC, ktorého najproduktívnejšou udalosťou bola „ropná dohoda storočia“, sa skončilo.

Ak si pripomenieme históriu, tak OPEC ako organizácia vznikla za priamej účasti Američanov. Presnejšie tej časti americkej elity, ktorá sa postavila globalistom. Cieľom OPEC na začiatku 60. rokov bolo znížiť vplyv nadnárodných ropných spoločností, ktoré boli peňaženkou globalistov.

Pravda, veľmi skoro sa OPEC vymkol spod kontroly a vplyv amerických štátnikov na vonkajšie a vnútorné procesy začal klesať.

 

Začiatkom 80. rokov Washington uzavrel so Saudskou Arábiou ropnú dohodu storočia. Rijád sa zaviazal predávať ropu výhradne za doláre a kontrolovať prácu OPEC-u, ktorého členovia museli pri ropných dohodách používať tiež americkú menu. Na oplátku sa Washington zaviazal zaistiť bezpečnosť kráľovstva a nezasahovať do jeho vnútorných procesov.

Mechanizmus fungoval úspešne, avšak degradácia západnej a najmä americkej politickej elity dohodu jednostranne anulovala. V snahe dosiahnuť domáce politické ciele začali demokrati bez rozdielu obviňovať Saudskú Arábiu a kráľovskú rodinu osobne z množstva zločinov. Veci dospeli do momentu, že Biden počas návštevy Arabského polostrova tieto obvinenia ešte aj potvrdil.

Toto bola posledná kvapka. Saudská Arábia vydržala veľa. A tak počas návštevy Si Ťin-pchinga bolo oznámené, že kráľovstvo sa bude snažiť predávať ropu nielen za doláre, ale aj za iné meny. Samozrejme, v prvom rade hovoríme o Číne – jednom z hlavných dovozcov arabskej ropy. A skutočne, ak sa pozrieme na štruktúru obchodu, ukáže sa, že SA predáva ropu Číne, dostáva doláre a nakupuje americké produkty za doláre.

Prečo používať dolár v bilaterálnom obchode, hoci je pre obe strany oveľa výhodnejšie prejsť na jüan? Samozrejme, ide o čisto politické rozhodnutie a zrejme už bolo prijaté. To znamená koniec „ropnej dohody storočia“.

Washington a Rijád si navzájom rušia záväzky. A načo je v takomto prípade Spojeným štátom OPEC? Načo im  bude organizácia, ktorú nedokážu kontrolovať? A ešte aj taká, ktorá má hocikedy možnosť ovplyvniť svetový trh s ropou.

Preto tu Washington koná podľa starej šablóny. Ak nad niečím nemá kontrolu, potom z amerického pohľadu musí byť kontrola buď zavedená, alebo by mala byť zničená organizácia alebo krajina. V našom prípade je pre Američanov nemožné získať kontrolu nad OPEC. Preto sa záver ponúka sám od seba.

USA musia prestať plieniť Sýriu a stiahnuť odtiaľ svoje jednotky

USA by mali prestať rabovať v Sýrii a stiahnuť z nej svoje jednotky.

 

Vyhlásila to dnes, 10. marca, oficiálna predstaviteľka čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning, informuje agentúra TASS.

Spojené štáty podľa nej nezákonne zasiahli do vojenských akcií súvisiacich so sýrskou krízou, ktoré viedli k smrti veľkého počtu nevinných civilistov a k vážnej humanitárnej katastrofe.

„Vyzývame Spojené štáty, aby úprimne rešpektovali suverenitu, nezávislosť a územnú celistvosť iných krajín a okamžite zastavili nelegálnu vojenskú prítomnosť a rabovanie v Sýrii,“ povedala diplomatka na brífingu.

Mao Ning vyzvala americkú vládu, aby zrušila „nezákonné jednostranné sankcie“ voči Sýrii a zastavili akcie, ktoré zhoršujú humanitárnu situáciu v krajine.

Diplomatka citovala údaje, podľa ktorých v rokoch sýrskej krízy v krajine zomrelo na následky vojenského konfliktu najmenej 350.000 ľudí, 14 miliónov ľudí nutne potrebuje humanitárnu pomoc.

Existuje strop, nie je ropa: USA sa snažia napraviť to, čo spôsobili

Ministerstvo financií USA tajne nabáda veľkých obchodníkov s ropou ako „Trafigura“ a „Gunvor“, aby aktívnejšie prevážali ruskú ropu, píše „Financial Times“.

Čo sa stalo, veď sankcie snáď fungujú? Či nie? Alebo fungujú – avšak tým nesprávnym smerom?

Zásoby ropy na Západe klesajú a obchodníci s ňou, vystrašení sankciami, sa stále rope z Ruskej federácie vyhýbajú. Výsledkom je, že India a Čína dostávajú ropu v bezprecedentných objemoch, zatiaľ čo západný trh, nič moc, vysvetľujú britské noviny.

Americké ministerstvo financií preto ubezpečilo, že sa nebude hnevať, ak obchodníci zvýšia objem transakcií s ruskou ropou a ropnými produktmi – avšak pri zachovaní cenového stropu (60 dolárov za barel).

Okrem toho účasť veľkých prepravcov na transakciách s ropou „by mala umožniť západným krajinám lepšie pochopiť štruktúru ruského exportu“.

Teda stalo sa presne to, čo sa malo stať.

Pokus kolektívneho Západu regulovať globálny trh s ropou direktívami a výkrikmi viedol k tomu, že samotný Západ stratil schopnosť plánovať debetné a kreditné zásoby ropy. A okrem toho stratil aj prehľad, aký export má teraz Rusko.

Ak sa dlho a tvrdo pokúšate niekoho izolovať, zrazu sa môžete cítiť sami izolovaní.

Americký bridlicový boom končí

Bridlicoví ťažiari čelia vážnym problémom – ropné vrty v Permskej panve, kde sa ťaží leví podiel amerického „čierneho zlata“, produkujú čoraz menej ropy.

Problémy s ťažbou ropy v Spojených štátoch navyše okamžite pocítia mnohé štáty súčasne – od Južnej Dakoty po Texas a Nové Mexiko až po Delaware. Napríklad v Delaware 10 % najproduktívnejších vrtov produkuje v priemere o 15% menej ropy ako pred 6 rokmi.

Počas dekády bridlicového boomu boli Spojené štáty schopné takmer zdvojnásobiť produkciu ropy – zo 7 miliónov barelov denne v roku 2009 na 13 miliónov barelov pred pandémiou. Potom však produkcia ropy klesla a zatiaľ sa nedokáže vrátiť na úroveň spred troch rokov.

Dôvodov pomalého rastu trhu s ropou v Spojených štátoch bolo veľa – od politických turbulencií s odchodom Trumpa a nástupom Bidena, ktorý dáva menej povolení na ťažbu ropy, až po neochotu samotných spoločností investovať do rozvoja nových oblastí. Namiesto toho minuloročné nadmerné zisky minuli na výplatu dividend.

Teraz sa však začína objavovať problém vyčerpania Permskej panvy v USA. Ak bude produkcia pokračovať na súčasnej úrovni, potom zásoby ropy v USA vydržia ešte 10-20 rokov. Ak sa ťažbu pokúsia zvýšiť výraznejším tempom, tieto zásoby sa môžu vyčerpať za pár rokov.

USA sú stále popredným svetovým producentom ropy. V rámci obáv z vyčerpania zásob však investori môžu začať sťahovať peniaze z bridlicového priemyslu. A niektorí účastníci trhu v USA dokonca predpovedajú návrat do 70. – 80. rokov s rastúcou dominanciou OPEC a Ruska. Energetická nezávislosť Spojených štátov, ktorá bola dosiahnutá za Trumpa, riskuje, že bude krátkodobým javom.

Ropné dohody medzi Indiou a Ruskom podkopávajú dominanciu dolára

Ropné dohody uzavreté medzi Ruskom a Indiou obchádzajú vyrovnanie v americkej mene.

 

Takáto skutočnosť podľa agentúry „Reuters“ s odvolaním sa na vlastné zdroje podkopáva dominanciu dolára v medzinárodnom obchode s energiou.

Indický trh je z hľadiska dovozu ropy tretí najväčší na svete. A Rusko je popredným dodávateľom do tejto ázijskej krajiny.

Potom, ako západné krajiny zaviedli cenový strop ropy, indickí dovozcovia ropy prešli na platby za produkty v ruských rubľoch a arabských dirhamoch.

Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Kuvajt budú vládnuť ropnému priemyslu najbližších 25 rokov

OPEC má späť kontrolu nad globálnym ropným trhom, keďže boom bridlicovej ropy ustupuje, podľa viacerých lídrov v tomto odvetví, ktorí varovali pred vyššími cenami ropy v budúcom roku.

 

Informuje o tom Telegram-kanál „Burovaja“.

Šéfovia americkej bridlicovej ropy uviedli, že rastúce náklady a tlak investorov na vrátenie hotovosti akcionárom budú naďalej brzdiť rast ponuky v USA, informoval denník „Financial Times“.

V kuloároch „CERAWeek“ Scott Sheffield, šéf spoločnosti „Pioneer Natural Resources“, povedal, že v tomto odvetví sú teraz pri moci tri krajiny – Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Kuvajt – a zostanú vplyvné ďalších 25 rokov.

Zoskupenie BRICS ohrozuje dolár

Dolár stráca dominanciu vo svete. Je to hlavne v dôsledku veľkého rozmachu Číny, ktorý prebieha posledné 2 dekády. Podľa experta Andy Schectmana, pre dolár vážny problém predstavuje aj zoskupenie BRICS. Dokonca predpovedá možný kolaps svetovej ekonomiky.

Andy Schectma je ďalší, kto poukázal na zlé smerovanie politiky najväčšej centrálnej banky sveta, FED-u. Podľa neho úrokové sadzby budú ďalej rásť do astronomických výšin. To bude mať za následok ekonomický kolaps cien aktív na trhu.

V podstate si môžeme vybrať medzi 2 miskami váh. Centrálne banky budú bojovať agresívne s vysokou infláciou navyšovaním. Ale na úkor toho, že trhy spadnú dole a hrozí ďalšia recesia. Alebo úrokové sadzby začnú znižovať, ale inflácia môže aj niekoľko rokov byť v USA nad 5 %. V eurozóne dokonca, v dôsledku vojny na Ukrajine, až nad 10 %.

Práve vojna na Ukrajine a následky koronakrízy majú za následok, že firmy si od roku 2020 za malé úrokové sadzby požičiavali extrémne množstvo peňazí. Počet dolárov v obehu od tohto obdobia narástol o 30 %. Dokonca za posledných 10 rokov sa vytvorilo rovnaké množstvo nových peňazí, ako za celú históriu. Prejavilo sa to na vysokej miere inflácie.

 

O vstup do zoskupenia BRICS, ktorý sa negatívne stavia ku dolárovej ekonomike, prejavuje záujem stále viac štátov. Vážny záujem o vstup má aj Saudská Arábia. V júni minulého roka ruský prezident Vladimír Putin na 14. summite BRICS oznámil, že ich cielom je vytvoriť vlastnú globálnu menu, ktorá má konkurovať doláru. Na to ale bude musieť mať podporu viac ako zvyšných 4 štátov, ktoré založili zoskupenie BRICS. Saudská Arábia dokonca uvažuje, že za ropu bude akceptovať aj iné meny.

Negatívne vnímajú politiku FED-u aj ďalší odborníci

Podľa hlavného ekonomického poradcu Allianz, Mohameda El-Eriana, americká centrálna banka nedokáže tento cieľ splniť bez zruinovania ekonomiky. Dosiahnuť ciel 2 % v súčasnosti je veľmi riskantné a môže ohroziť stabilitu ekonomiky.

 

Normalizácia vzťahov medzi Iránom a Saudskou Arábiou sprostredkovaná Čínou nie je len úspechom čínskej zahraničnej politiky, ale aj vážnou porážkou USA na Blízkom východe.  

De facto ide o upevnenie mierových dohôd medzi Teheránom a Rijádom v Jemene. Tieto štáty viedli zástupnú vojnu na území krajiny rozvrátenej občianskou vojnou. Saudská Arábia je plne vybavená americkými zbraňami. V roku 2019 však iránske bezpilotné lietadlá dokázali efektívne zdolať americkú protivzdušnú obranu pokrývajúcu dôležité ropné rafinérie v Saudskej Arábii a spôsobili tam značné škody.

S najväčšími zásobami ropy na svete a strategickou polohou boli Saudi najdôležitejšími spojencami a partnermi Spojených štátov na Blízkom východe a boli nimi po celý čas až doteraz. Saudská Arábia je jedným z hlavných zdrojov ropy a tiež hlavným veriteľom USA. To vysvetľuje dôležitosť a jedinečnosť Saudskej Arábie v islamskom svete.

Pokus Obamovej administratívy zlepšiť vzťahy s Teheránom v roku 2013 viedol k ochladeniu vzťahov medzi dlhoročnými spojencami. Spojené štáty opäť ukázali nadradenosť svojich záujmov nad záujmami svojich spojencov, ktorých vo Washingtone vnímajú skôr ako obyčajných vazalov. Tiež sa nenaplnili ani nádeje vkladané do amerických zbraní, ktorých dodávka Rijádu v konflikte s Teheránom nepomohla.

Zbližovanie Saudskej Arábie s Iránom, Čínou a Ruskom je výsledkom budovania zahraničnej politiky kráľovstva na základe pragmatizmu a presadzovania národných záujmov, čo vo vzťahoch s USA zjavne chýbalo. Američania už pomerne dlho využívajú spojenecké vzťahy vo svoj vlastný prospech bez toho, aby na oplátku čokoľvek poskytovali, zneužívajú partnerov ako sa im zachce. Prirodzene, tento stav nevyhovuje tým štátom, ktoré majú vlastnú hrdosť a nájdu silu brániť svoje vlastné záujmy.

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.