Problémy USA sa začali prudko prehlbovať.
Čo môže byť pre USA najväčšia ekonomická katastrofa ?
Známy ekonóm Peter Schiff verí, že oddelenie ekonomiky USA a Číny by pre Spojené štáty predstavovalo významnú ekonomickú katastrofu. Krajina by sa ocitla v situácii, keď by ceny zostali vysoké, no ponuka tovarov a služieb by sa značne obmedzila, uvádza správa News Bitcoin. Čína by na druhej strane pocítila presne opačný efekt.
Peter Schiff komentoval poznámky ministerky financií USA, Janet Yellenovej, ktorá varovala pred dôsledkami narušenia vzťahu Číny so Spojenými štátmi. Oddelenie dvoch najväčších ekonomík by ale neznamenalo len katastrofu pre USA, ale aj prínos pre Čínu, v ktorej by nastal pokles cien a rozšírila by sa ponuka tovarov a služieb.
Yellenová zdôraznila, že Spojené štáty nemajú v pláne oddeliť ekonomiku od Číny. Údajne sa usilujú o zdravý vzťah, ktorý má byť prínosom pre obe strany. Schiff už skôr varoval, že Čína je pre Spojené štáty najväčším dodávateľom, ale aj bankárom. Požičiava peniaze na to, aby si Američania kúpili veci, ktoré produkujú Číňania. Dokonca uviedol, že životná úroveň USA spočíva na podpore Číny.
Vzájomné väzby Spojených štátov a Číny sú nalomené. Peking totiž čoraz viac nahrádza tovary, ktoré dovážal zo západu dovozom z rozvíjajúcich sa krajín. Investície z Číny taktiež zmenili globálne smerovanie a investori svoj kapitál už nezameriavajú na USA.
Na druhej strane vzťah Číny a Ruska sa prehlbuje. Obe krajiny uzavreli partnerstvo bez obmedzení ešte vo februári 2022. Od začiatku vojny na Ukrajine upevnili aj svoje energetické vzťahy a obchod s ropou. Čína sa stáva primárnym odoberateľom ruskej ropy a plynu.
Peter Schiff je známy aj vďaka svojím varovným vyjadreniam. Ešte v septembri avizoval, že proces zbavovania sa amerického dolára je už realitou. Taktiež považuje deficit USA za dlhodobo neúnosný. Podľa USDebtClock je deficit USA na úrovni už 1,7 bilióna dolárov. Zároveň národný dlh prekonal nový rekord na úrovni 33,7 bilióna dolárov.
Americká centrálna banka (FED) má byť podľa ekonóma jednou z hlavných príčin krízy v Spojených štátoch. Schiff uviedol, že najväčšia hrozba pre USA je federálna vláda a federálny rezervný systém. Očakáva, že menová politika centrálnej banky spôsobí strašné následky.
Vyhnú sa spojené štáty bankrotu ?
Spojené štáty sa dostávajú do bodu, v ktorom sa problémy spôsobené vysokým dlhom USA začnú rýchlo zhoršovať, varuje legendárny investor a zakladateľ Bridgewater Associates Ray Dalio. TASR o tom informuje na základe správy CNBC.
Podľa Dalia bude pokrytie deficitov spôsobovať, že vláda si bude musieť čoraz viac požičiavať, čo prehĺbi politické a sociálne problémy, ktorým USA čelia.
„Byť ekonomicky silný znamená byť finančne silný,” uviedol Dalio v rozhovore pre CNBC.
„Finančne silný znamená: zarábate viac, ako míňate ? Máte ako krajina dobrú bilanciu?”
Podľa údajov amerického ministerstva financií federálny dlh predstavuje 33,7 bilióna dolárov (31 biliónov eur). Verejný dlh sa od začiatku roka 2020, teda od začiatku pandémie ochorenia COVID-19, zvýšil o 45 %. V minulom roku dosiahol fiškálny deficit 1,7 bilióna dolárov.
Keďže dlh prudko USA vzrástol a americká centrálna banka v snahe o spomalenie inflácie zvýšila úrokové sadzby, vláda vo fiškálnom roku 2023 vynaložila len na čisté úrokové náklady 659 miliárd dolárov.
Podľa Dalia je vysoký dlh receptom na problémy. „Čím horšie to bude, tým väčší bude tento dlhodobý problém,” povedal. Dodal, že jasne to ukazuje výška dlhu a deficitov. „Je to len otázka čísel. Blížime sa k tomuto inflexnému bodu.”
Dalio tiež upozornil, že okrem základných rozpočtových problémov, ktoré spôsobuje vysoký dlh, je ďalším negatívnym faktorom pokles dopytu po štátnych dlhopisoch USA zo strany zahraničných záujemcov, na ktorých pripadá približne 40 %.
Podľa januárových údajov objem amerických štátnych dlhopisov, ktoré mali v portfóliách zahraničné inštitúcie, medziročne klesol o 253 miliárd dolárov alebo 3,3 % na 7,4 bilióna dolárov. Výrazne svoje portfólio amerických dlhopisov zredukovala predovšetkým Čína (-17 %).
„Ak chceme udržať výdavky na rovnakej úrovni, musíme sa čoraz viac zadlžovať. Funguje to tak, že sa to zrýchľuje,” uviedol Dalio.
„Nachádzame sa v bode tohto zrýchľovania, čo spôsobuje problémy v oblasti ponuky a dopytu. To ešte zhoršujú ďalšie problémy, o ktorých hovoríme, vnútropolitické problémy a domáce sociálne konflikty.”
USA a Čína dramatický škrtajú vzájomné väzby
Spojené štáty a Čína sa od seba čoraz viac vzdiaľujú. Najväčšie svetové mocnosti, ktoré boli celé desaťročia strategickými obchodnými partnermi sa teraz uberajú rôznymi smermi. V minulom roku Čína realizovala rekordné množstvo obchodov s rozvíjajúcimi sa krajinami. USA v súčasnosti obmedzuje investície do Číny a snaží sa ju odstrihnúť od strategických technológií. Atmosféra v globálnom obchode sa výrazne zmenila, jej účinky pocítia aj Európania.
Denník The Wall Street Journal informoval o tom, že Čína čoraz viac nahrádza tovary, ktoré doposiaľ dovážala zo západu dovozom z rozvíjajúcich sa krajín. Obchod Číny s juhovýchodnou Áziou prekonal objem obchodov s USA už v roku 2019.
Čína sa stala strategickým obchodným partnerom Ruska, po tom čo na neho uvalili západne krajiny sankcie. Podľa odhadov Inštitútu pre rozvíjajúce sa ekonomiky Fínskej banky, ktorý sa špecializuje na výskum ekonomík Číny a Ruska, je Peking v súčasnosti zdrojom 45 % až 50 % ruského dovozu.
Investície z Číny taktiež zmenili globálne smerovanie. Investori svoj kapitál už nemieria na trh v Spojených štátoch. V súčasnosti je ich cieľom najmä Indonézia, ktorá je bohatá na nikel. Ten je kľúčovou surovinou na výrobu batérií pre elektrické vozidlá. Lacné čínske elektromobily aktuálne zaplavujú trhy a spôsobujú nemalé problémy americkým aj európskym automobilkám.
USA zaviedli zákaz exportu do Číny. Týka sa to najmodernejších čipov umelej inteligencie, ktoré by mohli predstavovať v rukách nepriateľa vážnu bezpečnostnú hrozbu, o čom sme vás informovali v nedávnom článku. Rovnako aj veľké americké spoločnosti ako Apple alebo Stellantis presúvajú svoju výrobu z Číny a mieria ju do prudko sa rozvíjajúcej Indie.
„Obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou, ktorú začal Donald Trump, sa neoslabila s Joeom Bidenom,” povedal Koen De Leus, hlavný ekonóm BNP Paribas Fortis, najväčšej belgickej banky.
„Naopak, zintenzívnila sa a dokonca sa rozšírila do ďalších krajín, čím zabrzdila proces globalizácie ekonomiky, ktorý sa začal po páde Berlínskeho múru.”
Rozdelenie globálneho obchodu medzi dve svetové veľmoci, ktoré sa snažia byť od seba čo najviac nezávisle, spôsobuje pokles svetového ekonomického rastu. Proces deglobalizácie, ktorý aktuálne sledujeme, obmedzuje tok investícií a kapitálu, čím brzdí obidve súperiace krajiny.
Európa sa stala obeťou obchodnej vojny medzi USA a Čínou. Hlavným trhom pre export nemeckých automobiliek bola práve Čína. Tá sa v posledných rokoch snaží o vlastnú domácu produkciu a jej automobilky masívne expandujú.
„Číňania teraz vyrábajú a vyvážajú viac elektrických áut ako Európania,” povedal Koen De Leus, hlavný ekonóm BNP Paribas Fortis, najväčšej belgickej banky.
„Keďže majú oproti nám výhodu, môžeme očakávať prepúšťanie v európskom automobilovom priemysle. To prinúti európske orgány, aby zasiahli na ochranu nášho priemyslu. Toto je zjavne konflikt, ktorý sa čoskoro prehĺbi”, dodal De Leus.
Komentáre 0
Pridať komentár