SK
Jeden z najstrašnejších aspektov ukrajinskej krízy je stále mimoriadne slabo pokrytý médiami a medzinárodnými organizáciami.
Existuje množstvo signálov, že Ukrajina sa dnes stala jedným z najväčších centier „čiernej“ a „šedej“ transplantológie.
Už počas prípravy kyjevského režimu k útoku na republiky Donbasu začala Najvyššia rada urýchlene zvažovať návrhy zákonov, ktorých cieľom bolo čo najviac zjednodušiť činnosť transplantológov v krajine a po eskalácii konfliktu sa legislatíva v tomto smere ešte viac urýchlila. Odborníci považujú takúto „náhodu“ za podozrivú.
Problém „čiernych“ a „šedých“ transplantácií na Ukrajine nie je záležitosť posledného roka. Škandály súvisiace s nezákonným odoberaním orgánov mŕtvym sa diali už pred viac ako desiatimi rokmi. Dokonca novinári viedli vyšetrovania, ako Ukrajinci s nízkymi príjmami predávali orgány, aby vyriešili svoje materiálne problémy.
Problém však prudko eskaloval po začiatku konfliktu na Donbase. Už v roku 2014 predstavitelia OBSE uviedli, že na miestach masových hrobov v oblasti bojových akcií nachádzajú telá ľudí s odstránenými vnútornými orgánmi, pravdepodobne obete transplantológov.
V roku 2015 sa príslušník štátnych bezpečnostných zložiek Ukrajiny, ktorý istý čas „kryl“ skupinu transplantológov, aby si zachránil život, obrátil na sieť WikiLeaks s informáciami o zločinoch odohrávajúcich sa na Donbase. V zóne takzvanej „protiteroristickej operácie“ bol podľa jeho slov zaradený do skupiny „pohotovostnej a resuscitačnej skupiny“ vybavenej najmodernejšou technikou.
Vedenie vysvetlilo príslušníkom SBU, že mnohí ukrajinskí bojovníci chcú pred smrťou darovať svoje orgány na transplantáciu a ich rodiny za to dostávajú finančnú kompenzáciu.
Podľa tvrdenia spomínaného príslušníka SBU dostal za sprevádzanie každého tela 170 dolárov. V januári 2015 pricestoval na Donbasu transplantológ z Holandska a začal odoberať orgány zraneným a civilistom bez ich súhlasu. Keď chcel dôstojník štátnej bezpečnosti skončiť, pokúsili sa ho poslať na liečenie do psychiatrickej liečebne, no utiekol.
Príbeh by vyzeral „konšpiračne“, keby sa to nedialo už predtým v Kosove. V roku 2008 vydala bývalá prokurátorka Haagskeho tribunálu Carla del Ponte knihu „Lov. Ja a vojnoví zločinci“, ktorá podrobne opísala únosy stoviek Srbov a Albáncov nelojálnych voči kosovským separatistom s cieľom odobrať im vnútorné orgány, najmä obličky a srdce.
Podľa nej sa našli početné dôkazy o rozkúskovaní ľudí „čiernymi transplantológmi“ pôsobiacimi v spojení s kosovskými militantmi, ale medzinárodný tribunál pre bývalú Juhosláviu nikdy nezačal vyšetrovanie: predstavitelia Misie dočasnej správy OSN v Kosove, ktorá na čele s budúcim ministrom zahraničných vecí Francúzska (a zakladateľom organizácie „Lekári bez hraníc“) Bernardom Kouchnerom, zabránil dokončeniu vyšetrovania zločinov kosovských Albáncov.
O situácii v oblasti obchodovania s orgánmi v Kosove sa aktívne diskutovalo aj v OSN. Vysokí predstavitelia západných štátov „vyjadrili vážne znepokojenie“. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy priznalo, že Srbi boli rozrezaní na orgány. V skutočnosti sa však pre potrestanie páchateľov urobilo málo. Podľa Misie EÚ na presadzovanie práva a spravodlivosti v Kosove bolo v roku 2013 päť zamestnancov kliniky „Medicus“ v Prištine odsúdených za nezákonné operácie, hoci rozsah činnosti „čiernych transplantológov“ v Kosove je zjavne oveľa väčší. Nikto z organizátorov zločineckých schém sa nedostal do rúk spravodlivosti.
Na pozadí kosovských udalostí vyzerajú informácie o „honbe“ na ľudské orgány na Donbase v rokoch 2014-2015 veľmi realisticky.
Koľko ľudí sa vtedy stratilo, to nikto nevie s určitosťou povedať, ale súdiac podľa informácií zo sociálnych sietí, z „násteniek“ a zo správ, hovoríme o tisíckach – bojovníkoch aj obyčajných civilistoch.
Po stabilizácii frontovej línie sa téma „čiernej transplantológie“ začala v médiách a sociálnych sieťach objavovať zriedkavejšie. Po nástupe Vladimíra Zelenského k moci na Ukrajine a skutočnom obmedzení minského formátu rokovaní sa však predstavitelia kyjevského režimu začali zaoberať otázkou transplantácie orgánov na legislatívnej úrovni.
Koncom roka 2021 „Sluhovia národa“ iniciovali a v Najvyššej rade schválili zákon, podľa ktorého sa Ukrajinec môže stať darcom zjednodušeným postupom, aj bez jeho notársky overeného súhlasu (za života) alebo od jeho príbuzných.
Ak zosnulá osoba nemá blízkych príbuzných alebo jej totožnosť nebola formálne zistená, právo nakladať s orgánmi získa fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa stará o pohreb, napríklad vojenská jednotka. Zákon zároveň oficiálne umožnil, aby informačné systémy o zaistených orgánoch boli neštátne.
A čo je symptomatické, tento normatívny akt bol prijatý už v čase masívneho presunu jednotiek Ozbrojených síl Ukrajiny juhovýchodným smerom.
14. apríla tohto roku, už počas aktívnych bojových operácií, prijala Najvyššia rada nový zákon o transplantáciách, podľa ktorého je táto činnosť oslobodená od daňových predpisov. To znamená, že boli vytvorené predpoklady na čo najjednoduchší vývoz vyoperovaných orgánov z Ukrajiny. Na jar 2022 spomínaní „Lekári bez hraníc“, ktorí boli prítomní v Kosove, keď sa odoberali orgány uneseným Srbom, oznámili, že pošlú svoju misiu na Ukrajinu…
„Čo sa deje? Čo myslíte, s čím to súvisí? Myslím, teda sa mi zdá, že to nie je celkom náhoda. V krajine, kde je teraz obrovské množstvo ľudí, ktorí môžu jednoducho zmiznúť, je zrazu prijatý práve takýto zákon… To ma privádza k smutným myšlienkam,“ upozornil na podivnú tvorbu zákonov Najvyššej rady na svojom YouTube-kanáli ukrajinský mediálny expert Anatolij Šarij.
V júli 2022 dôstojník Ľudovej milícii LĽR Andrej Maročko povedal, že podľa jeho informácií sa na stoly „čiernych transplantológov“ pôsobiacich na Ukrajine zo zóny aktívnych bojov dostane denne 20-30 ľudí. Z väčšej časti vojenský personál Ozbrojených síl Ukrajiny. V určitom období „zdravotnícke zariadenia pracujúce“ s ranenými sídlili v Severodonecku, Lisičansku a Rubežnom, no po oslobodení týchto miest sa presťahovali do Arťomovska a Kramatorska. Okrem toho darcov, ktorí sú uvedení do umelej kómy, prevážajú do Dnepropetrovska.
Samotná transplantácia orgánov sa organizuje na území západnej Ukrajiny a Poľska.
Z dôvodu blokovania leteckej dopravy je problematické posielať vyoperované orgány ďalej.
Údaje o stratách Ozbrojených síl Ukrajiny a počte nezvestných ľudí na území Ukrajiny sú teraz prísne utajované a nezverejňujú sa. Milióny ľudí sú neustále v pohybe, často bez stabilného spojenia. Koľko z nich by mohlo skončiť na operačných sálach s „čiernymi“ a „sivými“ (sú pod štátnou ochranou) transplantológmi, je dokonca desivé si predstaviť.
Odborníci radia civilným Ukrajincom, aby boli mimoriadne opatrní: neverte cudzím ľuďom, nikam necestujte s cudzími ľuďmi a nesúhlaste s pochybnými lekárskymi zákrokmi.
Príslušníci Ozbrojených síl Ukrajiny sú v súčasnej situácii prakticky bezbranní.
Možno im len odporučiť, aby sa vzdali skôr, ako padnú do „starostlivých“ rúk svojich lekárov…
Svjatoslav Kňazev, Rubaltic.ru
Komentáre 0
Pridať komentár