38 miliónov dolárov v kryptomenách – toľko Ukrajina minula na financovanie nacizmu
Od vypuknutia konfliktu s Ruskom minula Ukrajina na financovanie vojny až 38 miliónov dolárov z darov vo forme kryptomien.
Správu o využívaní kryptomien ako formu financovania zverejnilo ukrajinské ministerstvo pre digitálnu transformáciu. Celkovo Ukrajina získala až 54,6 milióna dolárov v kryptomenách. Informáciu na svojom Twitteri zverejnil aj minister pre digitálnu transformáciu Mykhailo Fedorov.
Z týchto prostriedkov bolo najviac použitých práve na financovanie vojny, a to 38 miliónov dolárov. Takmer 12 miliónov sa použilo na nákup bezpilotných lietadiel, 7 miliónov na zabezpečenie obrnených viest, takmer 4 milióny na poľné dávky. Zvyšok putoval na nákup vojenského oblečenia, lekárničiek, komunikačných zariadení či termo kamier.
Ukrajinské ministerstvo však nemohlo využiť v čase vojny plnú transparentnosť. Niektoré výdavky tak zostávajú naďalej skryté. Ministerstvo sa však zaviazalo, že bude naďalej dokladovať každý jeden vynaložený cent.
Námestník ministerstva pre digitálnu transformáciu Alex Bornyakov uviedol, že väčšina darov bola spravovaná prostredníctvom kryptomenovej burzy Kuna.
EÚ: Nový regulačný orgán pre boj proti praniu špinavých peňazí bude regulovať kryptomeny!
Európska únia vytvára úplne nový regulačný orgán s priamym dohľadom nad kryptomenami. Hoci sa pozornosť kryptografického priemyslu sústredila na nariadenie o trhoch s kryptomenovými aktívami (MiCA) a kontroverzné nariadenie o prevode finančných prostriedkov, tieto sú súčasťou širšieho balíka politiky EÚ proti praniu špinavých peňazí, ktorý bude mať závažné dôsledky pre všetky finančné inštitúcie.
Európska komisia zverejnila svoj návrh šiesteho „balíka“ v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML/CFT) v júli minulého roka. Európska rada zverejnila svoju obnovenú verziu minulý mesiac a Európsky parlament sa ním bude zaoberať hneď „po prázdninách.“
Cieľom právnych predpisov je vytvorenie celoeurópskeho regulačného orgánu pre boj proti praniu špinavých peňazí. Hoci legislatívne orgány musia ešte rokovať, zdá sa, že existuje minimálny nesúhlas s tým, že takýto regulátor je potrebný a že by mal mať priamy dohľad nad poskytovateľmi služieb v oblasti kryptomenových aktív na území EÚ.
V minulosti bol Európsky parlament z týchto troch orgánov najaktívnejší pokiaľ išlo o výzvy na reguláciu kryptomien. Je preto obzvlášť nepravdepodobné, že by tento orgán bol proti tomu, aby sa budúcemu regulačnému orgánu poskytol priamy dohľad nad kryptomenami.
AMLD5 (Piata smernica EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí) stanovila, že členské štáty by mali s kryptoburzami zaobchádzať ako s finančnými inštitúciami.
Tomasz Krawczyk, účastník rokovaní o smernici, povedal:
„Ak to ktorákoľvek krajina neimplementuje správne, potom má Európska komisia právo podať žalobu, napríklad na Európsky súdny dvor. Bude však vynaložené maximálne úsilie harmonizovať nariadenia EÚ.“
Časový rámec implementácie bude závisieť od rokovaní medzi Európskym parlamentom, ako aj od následných rokovaní za účasti komisie. Implementácia však bude podľa expertov trvať roky. Napriek tomu je vysoko pravdepodobné, že takýto regulačný orgán skutočne príde a bude riadne fungovať.
Obchodné združenie EU Crypto Initiative dodalo, že „je veľmi dôležité zabezpečiť, aby mal Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí dostatočne kvalifikovaní personál, ktorý si dokáže poradiť s najmodernejšími technológiami potrebnými na interakciu s decentralizovanými sieťami.“
Toto smerovanie naznačuje, že budúcnosť kryptomien bude na území EÚ pod drobnohľadom regulátorov.
Komentáre 0
Pridať komentár