SK
Okrádajú nás, pretože nerozumieme systému!
Zamýšľali ste sa niekedy, prečo sme aj v čase najväčšieho technického pokroku, prosperity a prebytku stále chudobní?
Všetko to má na svedomí relatívne jednoduchý mechanizmus, ktorým úzka skupina ľudí presúva hodnotu preč od nás, obyčajných pracujúcich občanov. Sme neustále okrádaní systémom!
Prvých dvadsať rokov tohto tisícročia je doslova preplnených krízami.
- Na začiatku milénia praskla dotcom bubble a poslala svet do špirály recesie.
- O osem rokov neskôr prišla finančná kríza, ktorú odpálilo prasknutie hypotekárnej bubliny v USA.
- Tretia kríza začala v tomto roku a ako rozbuška tentokrát poslúžila príroda. Koronavirus spôsobil uzavretie najväčších svetových ekonomických centier a nastala ďalšia celosvetová recesia.
- Bohatí sa toho okamžite chytili a krásne na tejto kríze zarábajú. Ale ako? Predajom rúšok? Kdeže! Finančnými machináciami, ktoré vraj majú zachrániť ekonomiku.
Počas tejto krízy sa tlačia tisícky miliárd dolárov a eur – splácať ich budeme infláciou po kríze
Každá nová kríza sa zdá byť brutálnejšia a na jej odvrátenie je potrebné tlačiť stále viac peňazí. Aspoň to tvrdia centrálne banky. FED od začiatku marca vytlačil viac než 8000 miliárd. ECB na pomoc ekonomike prisľúbila 750 miliárd a k nim teraz pribudlo ďalších 500.
- Čo sa však robí s týmito peniazmi?
- A ako sa vlastne zachraňuje ekonomika v kríze?
Existuje niekoľko metrík, ktorými sa určuje rast/pokles ekonomiky štátu. Medzi najdôležitejšie patrí HDP a hodnota akciového indexu. HDP je hodnota všetkých produktov vyrobených za dané časové obdobie a akciový index je v podstate fond, v ktorom sú akcie najväčších firiem daného štátu. V akciových indexoch majú obrovské investície banky. Tie majú počas krízy problém. Vtedy totiž indexy padajú (akcie firiem sa znehodnocujú) a banky prichádzajú o peniaze. Z ekonomiky sa tak v priebehu niekoľkých týždňov môžu vypariť bilióny dolárov a banky krachujú.
Samozrejme, v tomto článku všetko zjednodušujeme, aby boli tieto ekonomické princípy pochopiteľné a aby ste vedeli, ako nás všetkých počas krízy okrádajú.
Ako centrálne banky „zachraňujú ekonomiku“ v čase krízy?
Centrálne banky sa v prvom rade starajú o to, aby aj počas krízy fungoval finančný systém. Aby peniaze obyvateľov v bankách nezmizli a aby všetko fungovalo „tak ako má.“ To je práca centrálnej banky. Udržať ilúziu, že ich peniaze majú stále rovnakú hodnotu.
Každá centrálna banka tak začne „zachraňovať“ ekonomiku, a to hneď niekoľkými spôsobmi. Vybrali sme pre vás tri hlavné:
- Záchrana bánk – Dopĺňanie likvidity do trhu
- Záchrana akciových indexov – Investovanie do najbohatších firiem
- Zadlžovanie vlád – vyrovnávanie vládnych rozpočtov kvôli klesajúcemu HDP
Dopĺňanie likvidity – Záchrana bánk
Počas krízy klesajú akciové indexy. Ako sme spomínali, klasické banky majú v týchto indexoch takmer všetky svoje peniaze. Zarábajú tak v čase ekonomickej prosperity (a zisky si nechávajú pre seba – znova ich reinvestujú, pretože indexy stále stúpajú).
Banky majú v indexoch otvorené pozície na obrovskú páku. To znamená, že pohyby akciových indexov na ne majú obrovský dopad. Ak si otvoríte pozície o 10x pákou, rast hodnoty indexu o 1% vám prinesie 10% zisk. Pokles hodnoty indexu o 1% prinesie 10% straty. Banky používajú obrovské páky. V čase pádu indexov sa ich pozície začínajú likvidovať. Centrálna banka teda vytlačí inflačné peniaze, ktoré pošle ostatným bankám v krajine, aby neskrachovali.
Doplní tak likviditu do trhu.
Aby sme to zrekapitulovali, banky v čase prosperity na indexoch zarábajú obrovské peniaze (z ktorých nám nič nedajú napriek tomu, že používajú NAŠE peniaze). Vklady svojich klientov používajú na investície do indexov, ktoré tak rastú. Mizivé percento svojich ziskov potom prerozdelia medzi klientov aby ich úspory príliš nelikvidovala inflácia a zvyšok si nechajú pre seba.
V čase krízy však indexy klesajú a centrálna banka ich zachráni inflačnými peniazmi. Hodnota samotných peňazí preto počas krízy a po nej prudko klesá. My, obyčajní ľudia, ktorí s tým nemajú nič spoločné, tak strácame časť svojich úspor a naše výplaty klesajú, pretože všetko okolo nás je zrazu drahšie.
Záchranu bánk zaplatia pracujúci ľudia infláciou
Záchrana akciových indexov
Doplnenie likvidity do trhu však nestačí. Centrálne banky tiež zaisťujú, aby príliš neklesli akciové indexy. AK by sa totiž prepadli pod kritickú hodnotu, záchrana bánk by nefungovala a najbohatší ľudia v krajine by začali reptať (ich firmy by krachovali).
Centrálne banky tak v čase krízy vo veľkom investujú do najväčších korporácií, ktoré vlastnia najbohatší a najmocnejší ľudia v krajine a majú najväčší podiel na raste / poklese akciových indexov. Centrálna banka však sama o sebe negeneruje hodnotu – nezarába peniaze. Všetko si tlačí, čím spôsobuje infláciu. Najväčšie firmy tak počas krízy napriek klesajúcim predajom a prepúšťaniu prosperujú.
Chcete dôkaz?
Stačí sa pozrieť na hodnotu akcií najväčších amerických Firiem. Akcie Applu, Microsoftu či Amazonu sa napriek výraznému poklesu predajov držia podozrivo vysoko.
Tieto „investície“ centrálnej banky zaplatia pracujúci ľudia infláciou. Po kríze im v podstate klesnú výplaty, pretože všetko okolo nich zdražie. Sú okradnutí infláciou.
Zadlžovanie vlády – Centrálna banka nakupuje dlhopisy svojej vlády
Tretím a zároveň najhnusnejším spôsobom, ako bohatí zarábajú na kríze je zadlžovanie vlád centrálnymi bankami. Vláda počas krízy nemá kvôli klesajúcemu DPH vyrovnaný rozpočet. Menej sa vyrába, rastie nezamestnanosť a vláda tak získava menej peňazí z daní. Musí si teda požičať a centrálna banka jej s radosťou požičia. Vytlačí inflačné peniaze, ktorými nakúpi vládne dlhopisy.
Daňoví poplatníci za zadĺženie vlády platia hneď dvakrát.
- Prvýkrát infláciou
- a druhýkrát pri samotnom splatení dlhu.
Centrálna banka svojej totiž vláde peniaze nepožičia len tak. Požičia jej NA ÚROK!
Americká vláda sa počas krízy zamotala hlboko do tohto začarovaného kruhu dlhov a úrokov. Na boj proti koronavirusu si od FED-u požičiava bilión mesačne! Americká vláda si v treťom kvartáli požičala $3000 miliárd a vo štvrtom kvartáli chce od kongresu ďalších 2200 $.
Nekonečné úroky
Ak sa nad tým zamyslíte, tento úrok nie je možné nijakým spôsobom splatiť, pretože neexistuje v obehu na to nie je dostatok peňazí. Ak by vláda z obehu stiahla všetky peniaze, nemala by dosť na splatenie svojho dlhu. Musí si tak znova požičať… uhádli ste, od centrálnej banky. Ktorá s radosťou požičia zo svojho bezodného účtu, vládu tak ešte viac zadĺži a spôsobí ďalšiu infláciu. To sa deje počas krízy, aj počas období ekonomickej prosperity.
Čím väčší má vláda dlh tým viac úrokov musí platiť a tým viac si musí požičiavať od centrálnej banky. Tým viac sú obyčajní ľudia postihnutí infláciou a tým viac ich musí vláda daniť.
Najväčšia centrálna banka je súkromná inštitúcia!
A teraz sa dostávame k zlatému klincu celého tohto finančného podvodu. Najväčšia a najmocnejšia centrálna banka – americký FED – je v súkromných rukách. Nejde o vládnu inštitúciu. Napriek tomu iba FED má právo tlačiť nové doláre.
Dolár je svetová rezervná mena. V zásobe ju musí mať každá centrálna banka na svete. Dolármi (a v súčasnosti už čiastočne aj eurami) sa čiastočne kryjú všetky peniaze na svete. USA tak majú prsty doslova všade. Presne tak dobili celý svet a presne tak nás neustále okrádajú.
Komentáre 0
Pridať komentár