SK
Digitálne euro je iba začiatok.
Pokiaľ ide o kryptomenový trh, veľa ľudí zastáva názor, že sme iba na začiatku. To však platí aj v oblasti regulácií. O kryptomeny sa zaujíma čoraz viac technologických gigantov ako napríklad Amazon a Apple. Existuje mnoho kryptomenových kariet, cez ktoré viete realizovať platby a kryptomeny sa stále viac adoptujú do bežného sveta. Väčšinu týchto platieb má však pod kontrolou tretia strana.
Kryptomeny ako také pripravujú banky o biznis a finančné inštitúcie si tieto peniaze nechcú nechať ujsť. Skoro všetky platby kryptomenami však musia prejsť aj cez fiat menu, a banky sa preto platenia kryptomenami neobávajú. Skôr ich trápia iné hrozby, ako napríklad DeFi sektor, ktorý poskytuje už aj finančné služby, pôžičky a sporenie.
Ako môžu vlády ohroziť kryptomeny?
DeFi sektor ponúka klientom väčšiu slobodu a decentralizáciu. V podstate každý má ľahký prístup a väčšie finančné zúročenie. Nie je tak potrebná tretia strana. Vlády však môžu kryptomeny vážne ohroziť prostredníctvom tzv. digitálnych mien. Lídrom v zavádzaní digitálnej meny je Čína so svojím digitálnym jüanom, ktorý sa práve naplno testuje.
Čína však nie je ani zďaleka jedinou krajinou. Digitálne dvojičky fiat mien sa simultánne vyvíjajú už v 81 krajinách. Čína začala kryptomeny rázne obmedzovať a regulovať. Zdá sa tak, že sa snaží kryptomeny nahradiť svojím riešením. Toto je tak varovný signál aj pre adopciu kryptomien v ostatných krajinách sveta.
Čína disponuje finančnými prostriedkami, ktorými dokáže digitálny jüan zaviesť už čoskoro. Má dokonca plán úplnej implementácie už počas zimných olympijských hier 2022 v Pekingu. V porovnaní s ECB, ktorá iba teraz spustila dvojročnú fázu výskumu, Európa zaostáva. Aj keď digitálne euro bude pravdepodobne implementované neskôr, raz sa ho dočkáme.
Cieľom je absolútna kontrola nad peniazmi.
Každý priaznivec kryptomenového trhu sa obáva centralizácie digitálnej meny. Centrálne digitálne meny však nemôžeme brať ako konkurenciu pre súčasné kryptomeny. Cieľom centrálnych bánk je absolútna kontrola nad pohybom celej peňažnej zásoby na svete. Banky tak budú mať absolútny prístup ku všetkým vašim transakciám.
Samozrejme, na druhej strane bežný používateľ získa aj mnoho výhod. Čakajú nás totižto instantné platby a sporenie od štátu pre každého. Stojí to však za stratu anonymity?
Nakoniec teda vlády budú čoraz viac kryptomeny regulovať s cieľom presadiť svoju vlastnú alternatívu. Kryptomeny však existovať neprestanú a zakázať ich existenciu nemôže nikto. Vlády ich však môžu regulovať a s veľkou pravdepodobnosťou aj budú.
Microsoft začína éru boja proti pirátom – využívať bude sieť Ethereum
Nový plán jednej z najväčších svetových spoločností na boj proti pirátstvu vkladá obrovské nádeje do blockchainu ETH.
Operačný systém Windows spoločne s balíkom Office patria jednoznačne k špičke, čo sa týka technológií PC. Aj z tohto dôvodu sú tieto dva projekty jedným z najväčších terčov pirátov. Nie je teda žiadnym prekvapením, že sa Microsoft uchýlil k takýmto záverom. Boj proti pirátstvu je jednoducho dôležitý.
Projekt Argus
Najnovší výskum Microsoftu s názvom Argus sa spolieha na aspekt transparentnosti technológie blockachainu. Tento systém, ktorý je postavený na ETH, má za cieľ poskytovať používateľom mechanizmus bez dodatočnej dôvery a zároveň chrániť údaje zozbierané od anonymnej populácie, ktorá nahlasuje pirátske útoky.
„Vnímame to ako problém distribuovaného systému. Pri implementácií prekonávame súbor nevyhnutných prekážok, aby sme napriek úplnej transparentnosti dokázali zabezpečiť bezpečnosť.“
Argus je schopný spätne odsledovať pirátsky obsah až k samotnému zdroju prostredníctvom špecifického algoritmu. Každé hlásenie o úniku obsahu zahŕňa taktiež postup skrývania informácií. Týmto spôsobom nemôže nikto okrem samotného informátora nahlásiť rovnakú kópiu bez toho, aby bol jej skutočným vlastníkom.
„Dúfame, že vďaka bezpečnosti a praktickosti systému Argus budú protipirátske kampane v reálnom svete skutočne účinné.“
Otázkou je, či môžeme pirátstvo od pirátov považovať za pirátstvo. Microsoft je známy tým, že čo sa mu nepodarí kúpiť, jednoducho okopíruje alebo ukradne. Najnovší Windows beží na linuxoch, ale tým sa radšej nepýšia.
Na čo je dôležité pamätať: Microsoft už v 90-tych rokoch kopíroval osobné údaje používateľov svojho operačného systému na vlastné serveri. Po niekoľkých kauzách právnici pripravili podmienky používania systému, ktorými súhlasíte s touto aktivitou. Ak si myslíte že s tým prestali, ste na veľkom omyle.
Komentáre 0
Pridať komentár