SK
Stáli predstavitelia krajín EÚ sa nedokázali dohodnúť ohľadne embarga na ruskú ropu.
Brusel otvorene vyhlásil, že zdrojom ekonomického rastu v Európskej únii sú lacné energie a pracovná sila zvonku.
V skutočnosti potvrdila, že ekonomický blahobyt modernej Európy, podobne ako v časoch koloniálnych impérií, je založený na vykorisťovaní periférie.
To je v skutočnosti kľúčový vzorec pre jeho prosperitu, stanovený stáročnou tradíciou európskeho kolonializmu, ktorý teraz zabíja ruská špeciálna vojenská operácia na Ukrajine.
„Významná časť európskeho priemyslu sa spolieha na ultralacnú energiu z Ruska, superlacnú čínsku pracovnú silu a vysoko dotované polovodiče z Taiwanu. Európa o týchto rizikách vedela, ale bola chamtivá,“ otvorene priznala podpredsedníčka Európskej komisie Margrethe Vestagerová, prečo je dnes pre Európanov také ťažké rozlúčiť sa s ruským plynom a ropou.
Takáto priamosť je mimoriadne netypická pre európsku byrokraciu s jej kultúrou jezuitského pokrytectva. Eurokomisárka pre hospodársku súťaž zrejme ani sama nevedela, čo povedala.
V skutočnosti potvrdila, že ekonomický blahobyt modernej Európy, podobne ako v časoch koloniálnych impérií, je založený na vykorisťovaní periférie.
Koloniálna ekonomika je systém prepojených tepien, ktorý pozostáva z prosperujúcej metropoly a zaostalej periférie, z ktorej sa odčerpávajú zdroje. Perifériou je trh so surovinami, odbytový trh a trh lacnej pracovnej sily. Presne to, čo opísala pani Vestagerová.
Je tu Ruská federácia, ktorá poskytuje Európskej únii najlacnejší zemný plyn na svetovom energetickom trhu. Je tu Čína, kde sú ľudia ochotní pracovať za dva doláre a misku ryže. Európsky blahobyt v posledných desaťročiach nevytvárajú nejaké inštitúcie, ale tento superpriaznivý vonkajší kontext.
Od čias Petra Veľkého, keď sa Rusko začalo integrovať do svetového kapitalistického systému, je z ekonomického hľadiska poloperifériou. Samozrejme, nikdy to nebola čistá kolónia, pretože Rusko malo svoju výrobnú aj politickú nezávislosť a vojensky Európu porazilo nie raz, nielen po častiach, ale naraz.
Z ekonomického hľadiska však zmyslom pre Európanov bolo získať z Ruska superlacné suroviny, či už to bol decht, kožušiny, ropa alebo plyn. Kvôli tomu s ním bolo treba rátať vtedy aj teraz. Ako múdro zdôraznila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ak Európska únia nenakúpi ruskú ropu, Putin ju predá za vyššiu cenu niekomu inému a ešte viac na nej zarobí.
Ukrajina bola v posledných rokoch pre Západ čistou kolóniou.
Asociačná dohoda medzi Ukrajinou a EÚ mala koloniálny charakter. Z Ukrajiny urobili trh práce, odbytový trh a trh lacnej pracovnej sily, pričom ju zbavil suverenity a politickej nezávislosti.
Nemecké spoločnosti z nej postupne odhrýzali a ukrajinskú černozem posielali vlakmi do Nemecka. Ukrajinskí migrujúci robotníci, pripravení pracovať za smiešne mzdy, zabezpečili v posledných rokoch rekordný rast poľskej ekonomiky. Zároveň si do kresla prezidenta Ukrajiny počas inšpekcií v Kyjeve sadal viceprezident Spojených štátov amerických.
Dnes špeciálna ruská vojenská operácia zabíja stáročnú tradíciu európskeho kolonializmu.
Kroky Kremľa rozčuľujú tak Američanov, ako aj Európanov, pretože tieto akcie pred nich postavili neriešiteľnú úlohu. Na jednej strane ich Putin pripravuje o veľkolepé územie uchvátenia zdrojov. Na druhej strane mu za to platia, nakupujúc energiu z Ruskej federácie.
Ruský plyn nemožno odmietnuť, pretože európsky priemysel je na tejto energii postavený a bez najlacnejšej ponuky na trhu od „Gazpromu“ stratia „Volvo“ a „Mercedes“ konkurencieschopnosť voči svojim kolegom z USA, Japonska či Číny. Ukrajinu z rúk preto nechcú, aby z tejto studne stále čerpali a čerpali.
V dôsledku toho bude Európa nútená obetovať buď svoju najperspektívnejšiu kolóniu na východe alebo vlastnú ekonomiku založenú na lacných surovinách zvonku. Pričom táto obeta Putina na Ukrajine nezastaví.
V každom prípade sa ničí koloniálny kapitalistický systém, ktorý Západ budoval 500 rokov.
To je hlavný dôvod, prečo sa ruským krokom na Ukrajine dostáva neskrývanej podpory v krajinách Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Desiatky krajín po celom svete, ktoré sa v predchádzajúcich storočiach stali obeťami západnej expanzie, vidia v krokoch Moskvy antikoloniálny nádych.
Snaha USA a EÚ izolovať Rusko na medzinárodnej úrovni preto nefungovala: 80% krajín sveta odmietlo zaviesť proti nemu sankcie a zachovali diplomatickú, obchodnú a hospodársku spoluprácu.
Rusko spustilo proces zmeny nespravodlivého svetového poriadku, ktorého korene spočívajú v európskom kolonializme.
A väčšina krajín sveta je mu za to tajne alebo otvorene vďačná.
Alexander Nosovič, Rubaltic.Ru
Tribunál na Donbase musí odsúdiť nielen nacistov, ale aj ich sponzorov
Ako sa budú môcť účastníci budúceho procesu s nacistami vyhnúť nedostatkom norimberskej justície a zároveň zachovať jej dôstojnosť.
Vedenie Doneckej ľudovej republiky oznámilo svoj zámer uskutočniť medzinárodný proces s ukrajinskými vojnovými zločincami. Keďže zločiny boli spáchané na obyvateľoch Donbasu, je to DĽR spolu s LĽR, ktorí vypracúvajú chartu medzinárodného tribunálu. Účastníkom tohto tribunálu sa podľa plánu stane okrem Doneckej a Luganskej ľudovej republiky aj Ruská federácia.
Hneď zdôrazňujeme, že účasť iných krajín nie je vylúčená, ale aj bez nich bude budúci proces považovaný za medzinárodný. Veď na to stačí účasť troch subjektov medzinárodného práva. Medzinárodný právny štatút DĽR a LĽR potvrdila rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN zo 17. februára 2015. Doneck a Lugansk budú pôsobiť ako dotknutá strana. Pokiaľ ide o Rusko, je jedným zo zakladateľov OSN a stálym členom Bezpečnostnej rady OSN. V tomto štatúte vystupuje Ruská federácia ako garant bezpečnosti celého ľudstva a v súlade s bilaterálnymi dohodami DĽR a LĽR. Účasť Ruska umožní vytvoriť súdny proces v súlade s Chartou OSN.
A tu je dôležitý moment. Nadchádzajúci medzinárodný proces bude nielen historickou udalosťou, ale bude slúžiť aj ako medzinárodný precedens. Jeho rozsudky sa stanú právnym základom pre odsúdenie nacizmu v iných štátoch. Nejde teda len o odsúdenie jednotlivých zločincov, ale celej nacistickej ideológie, nacistického štátu ako takého. Hovoríme o zničení nacizmu raz a navždy. Preto musia byť všetky postupy, vrátane prípravných, čo najpresnejšie, maximálne zdôvodnené.
V tejto súvislosti stojí za pozornosť skutočnosť, že podľa vyhlásenia vedenia DĽR budú medzinárodnému procesu predchádzať „medziprocesy“. Sú zamerané na usvedčenie jednotlivých vojnových zločincov. Tieto procesy musia prebiehať na území republiky. Jeden z nich, konkrétne nad predstaviteľmi nacistickej divízie «Azov», sa má konať v Mariupole.
Ako vzor na vedenie týchto procesov má slúžiť schéma procesov s nacistickými zločincami počas Veľkej vlasteneckej vojny a po nej.
Skúsenosti z histórie
V roku 1943 sa v ZSSR uskutočnili tri procesy s nacistickými zločincami. V Krasnodare, Krasnodone a Charkove boli súdení vykonávatelia trestných rozkazov vedenia „Tretej ríše“ za vraždenie sovietskych občanov. Tieto procesy vytvorili medzinárodný precedens pre odsúdenie hlavných nacistických zločincov – vedenia Nemecka.
Právnym základom pre vypracovanie štatútu Norimberského tribunálu sa stali štatúty Krasnodarského, Krasnodonského a Charkovského tribunálu. Materiály sovietskych procesov (v rokoch 1943-1946 sa ich uskutočnilo celkom 11) boli predložené Medzinárodnému vojenskému tribunálu v Norimbergu a ním uznané. Slúžili ako jeden z podkladov pre verdikt Norimberského tribunálu.
Medzinárodný význam sovietskych nacistických procesov je zakotvený v článku 107 Charty OSN. Preto sú ich rozhodnutia, a teda aj stanovy, všeobecne uznávané. Ak použijete tieto stanovy ako vzor, nebudete musieť žiadať o následné uznanie. A to je výhoda navrhovanej schémy.
Zároveň je v jeho použití jedno „ale“.
Nacizmus jeho sponzori ešte potrebovali
ZSSR vychádzal z toho, že sovietske tribunály odsudzujú jednotlivých nacistických zločincov a medzinárodný tribunál – vodcov „Tretej ríše“ a celého nacizmu. Takáto schéma bola prijatá, pretože práve ju spojenci ZSSR v koalícii proti Hitlerovi — Spojené štáty americké a Anglicko, podporili.
Keď však predstaviteľ ZSSR v Norimberskom tribunále Jona Nikitčenko požadoval odsúdenie nacizmu a nacistického štátu, jeho „kolegovia“ z USA, Anglicka a Francúzska tento návrh zablokovali. Konštatovali, že predchádzajúce („priebežné“) procesy sa konali s nacistickými zločincami, čo znamená, že medzinárodný súd by mal súdiť iba ich. Zároveň sa jednoducho ignorovali odkazy na predchádzajúce dohody. Urobili to zámerne. Veď odsúdenie nacizmu znamenalo aj odsúdenie jeho sponzorov. Sponzormi teroristického štátu nazývaného „Nemecká ríša“ boli Spojené štáty americké a Británia. Pokiaľ ide o Francúzsko, to bolo úplne spojencom „Tretej ríše“.
Keď Sovietsky zväz začal trvať na predchádzajúcich dohodách, západné krajiny ústami svojich politikov otvorene pohrozili ZSSR jadrovou vojnou.
V dôsledku toho sa klauzula odsudzujúca nacistický štát a NSDAP nedostala do konečného rozhodnutia Norimberského tribunálu. Jona Nikitčenko mohol k rozsudku pripojiť iba samostatné stanovisko, v ktorom vyslovil nesúhlas s takýmto rozhodnutím. Sovietsky zväz, tvárou v tvár neistote voči jadrovej hrozbe, nemohol urobiť viac.
Následne takéto polovičaté rozhodnutie Norimberského tribunálu poslúžilo ako formálny základ pre západné krajiny, aby tvrdili, že nacistická ideológia nebola odsúdená. Na tomto základe sú nacistické hnutia legalizované v USA a ďalších západných krajinách.
Neopakujme chyby
Dnes vznikajú priaznivé podmienky na odsúdenie nacizmu. Rusko má rovnaké postavenie ako USA v oblasti jadrových zbraní. Rusko nie je viazané žiadnymi záväzkami voči západným krajinám. Republiky Donbasu môžu viesť súdne procesy podľa právnej, a nie politickej logiky.
Právna logika je nasledovná: nielen medzinárodný tribunál, ale aj „medziprocesy“ by mali zabezpečiť odsúdenie jednotlivých zločincov aj nacizmus ako celok. Každý súdny proces musí odsúdiť nacistický štát ako taký. A je jedno, či hovoríme o jednotlivých nacistoch z „Azova“ alebo o ukrajinských vodcoch, či ich západných sponzoroch.
Ak pôjdeme touto cestou, potom sa budeme môcť spoľahnúť na rozhodnutia sovietskych procesov a bude možné vyhnúť sa rizikám.
Komentáre 0
Pridať komentár