SK
Vojenský štáb Mali minulý štvrtok dostal ďalšiu várku vojenských lietadiel a vrtuľníkov z Ruska, čo bola posledná zo série dodávok od nového hlavného vojenského a politického spojenca africkej krajiny, píše dnes 20. januára „The Defense Post“.
Agence France-Presse (AFP) napočítala osem lietadiel a dva vrtuľníky na ceremoniáli, na ktorom sa zúčastnili ruský veľvyslanec Igor Gromyko a vodca Mali plukovník Assimi Goita.
Rezorty obrany oznámili, že dodávka zahŕňala útočné lietadlá Su-25 a bojové cvičné lietadlá Albatros L-39 českej výroby.
Bamako dostalo aj transportné vrtuľníky Mi-8 sovietskej výroby, ktoré môžu byť okrem prepravy vojakov a techniky vybavené aj na podporu pozemných operácií, uvádza americká publikácia.
Predstavitelia Mali neposkytli podrobnosti o množstve vybavenia vzdušných síl, ktoré im bolo odovzdané.
Ide o najnovšiu zo série podobných dodávok ruských zbraní, ktoré nasledovali po predchádzajúcich v marci a auguste 2022. Západoafrická krajina bojuje proti džihádistickým skupinám od roku 2012. Potom, ako plukovníci, ktorí sú teraz pri moci, uskutočnili prevrat v roku 2020, vzťahy s bývalou koloniálnou veľmocou Francúzskom sa rýchlo zhoršili a Rusko zasiahlo, aby zaplnilo prázdnotu, uvádza „The Defense Post“.
Malijská armáda od minulého roka vládnuca v krajine vyzvala francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aby opustil svoj „neokoloniálny a povýšenecký“ postoj. Bola to reakcia Bamaka na vyjadrenia francúzskeho prezidenta počas jeho trojdňového afrického turné, kedy navštívil Kamerun, Benin a Guineu-Bissau. S odvolaním sa na súčasnú situáciu v Mali francúzsky prezident vyhlásil, že západoafrické krajiny sú zodpovedné za to, aby občania Mali „prejavili suverenitu ľudu a vytvorili základy stability“ s cieľom zabezpečiť „účinný boj proti teroristickým skupinám“.
Spojené štáty v decembri 2022 upozorňovali, že Čína a Rusko „destabilizujú Afriku svojou rastúcou inváziou, naťahujú červený koberec pre lídrov kontinentu a sľubujú podporu v miliardách dolárov“.
USA sa vyhrážajú africkým krajinám, aby prerušili vzťahy s Ruskom
Napriek tomu, že rozvojové krajiny opakovane dávali najavo, že nemajú v úmysle podporovať sankcie voči Rusku, Spojené štáty pokračujú v intervenčnej zahraničnej politike a vyhrážajú sa neposlušným vládam.
Juhoafrická vláda napríklad uvádza, že je Washingtonom vydieraná kvôli spolupráci s Moskvou. Podobné prípady sa dejú na celom africkom kontinente.
„Wall Street Journal“ 9. januára informoval, že medzi USA a Južnou Afrikou vzniklo napätie. Dôvodom diplomatickej nestability bolo, že v decembri prijala juhoafrická námorná základňa ruskú nákladnú loď podliehajúcu sankciám Washingtonu bez zverejnenia informácií o náklade. Americké úrady požadujú odpočet a obviňujú afrických kolegov z nedodržiavania sankcií.
„Washington je znepokojený podporou, ktorú juhoafrické ozbrojené sily poskytli „Lady R“ (termín používaný na označenie ruskej lode). Neexistujú žiadne verejne dostupné informácie o zdroji kontajnerov na palube,“ povedal pre WSJ vysoký americký predstaviteľ.
Je zrejmé, že najväčšie obavy Washingtonu pramenia z toho, že Rusko a Južná Afrika posilňujú vojenskú spoluprácu. Vo vyhlásení, ktoré zverejnila juhoafrická ministerka obrany Tandi Modise sa uvádza, že „akýkoľvek náklad loď doručovala, bol objednaný dávno pred pandémiou Covidu“.
Konzultant „African Defense Review“ Darren Olivier pre WSJ povedal, že „juhoafrický obranný priemysel nevyrába systémy používané ruskou armádou“. Moskva sa podľa neho časom môže začať zaujímať o niektoré druhy vojenských produktov, to však nemá nič spoločné s nedávnou návštevou „Lady R“.
Expert sa domnieva, že loď s najväčšou pravdepodobnosťou dopravila do Južnej Afriky niekoľko ton ruskej munície objednanej Pretóriou. Ešte v roku 2020 Južná Afrika podpísala zmluvu s ruskými dodávateľmi v hodnote približne 500.000 dolárov.
Ministerka Modise v komentári k tejto téme vyjadrila nespokojnosť, ako USA budujú vzťahy s Južnou Afrikou a ďalšími štátmi kontinentu. Washington podľa nej „ohrozuje nielen Juhoafrickú republiku, ale aj ďalšie africké krajiny, ktoré majú s Ruskom niečo čo i len vzdialene pripomínajúce väzby“. Podľa všetkého USA nie sú ochotné rešpektovať ich suverenitu, jednoducho ignorujú legitímnu túžbu spolupracovať s Ruskom.
A v prípade Juhoafrickej republiky je situácia ešte vážnejšia, keďže Pretória a Moskva sú členmi skupiny BRICS, udržiavajúcej strategickú alianciu, ktorá nemôže podliehať rozhodnutiam amerických politikov. Zákony USA však takéto antidiplomatické manévre umožňujú. V Spojených štátoch existuje zákon, ktorý umožňuje uvaliť sankcie na akúkoľvek organizáciu na celom svete, ktorá uzatvára zmluvy na obsluhu lodí na čiernej listine. To vysvetľuje neochotu Pretórie zverejniť podrobnosti o ruskom plavidle.
Tento prípad ukazuje, že hrozba a nátlak nie sú účinné diplomatické mechanizmy. Americké úrady sa podľa všetkého držia militantnej logiky, podľa ktorej je možné akúkoľvek výhodu dosiahnuť násilím a vydieraním. Súčasný svet sa však uberá iným smerom. Nastáva proces prechodu ku geopolitickej multipolarite, čo nemožno zastaviť vydieraním.
Komentáre 0
Pridať komentár