Poslanec Štátnej dumy Ruskej federácie Jevgenij Fedorov včera predložil na posúdenie dolnej komore parlamentu návrh zákona o zrušení rozhodnutia Štátnej rady ZSSR o uznaní nezávislosti Litvy.

Odkazy: Odkaz 1

Nie je to prvýkrát, čo sa spochybňuje legitímnosť vystúpenia pobaltských republík zo Sovietskeho zväzu.

Avšak dnes, keď „medzinárodné spoločenstvo“ porušuje všetky pravidlá, ktoré vytvorilo, ako napríklad krádeže ruských zlatých a devízových rezerv, môže tento návrh zákona zahrať novými farbami.

Myšlienka uznať odtrhnutie pobaltských republík od ZSSR za nelegitímne je vo vzduchu už od 5. septembra 1991 – presne odo dňa, keď k tomuto odtrhnutiu došlo.

Štátna rada za Gorbačova konala v rozpore s vtedy platnou ústavou a nemala právo prijímať rozhodnutia ako napríklad revíziu hraníc Sovietskeho zväzu a oddeľovanie území. Toto je právna skutočnosť.

 

Poslanec Štátnej dumy Ruskej federácie Jevgenij Fedorov, ktorý teraz vyvolal rozruch, už v roku 2015 navrhol „zrušiť nezávislosť“ pobaltských štátov.

„Podstatou mojej žiadosti na Generálnu prokuratúru je právne posúdenie činnosti a kreácie Štátnej rady. Ide o orgán, ktorý bol vytvorený v Sovietskom zväze a prijal množstvo rozhodnutí. Ako vidíme, tieto rozhodnutia zásadne odporovali ústave. Tento orgán napríklad zlikvidoval sovietsku vládu a sovietske orgány činné v trestnom konaní. Vyhnal pobaltské krajiny zo ZSSR. Nemohol robiť takéto rozhodnutia. V súlade s tým očakávame, že tak ako na Kryme, generálna prokuratúra potvrdí, že Štátna rada nebola kompetentná, a preto sú všetky jej rozhodnutia nelegitímne od chvíle, keď boli prijaté,“ uviedol poslanec.

Vtedy som ostro vystúpil proti takejto iniciatíve, pretože v Pobaltí v tom čase vynaložili maximálne úsilie, aby Rusko vyprovokovali.

Chceli dosiahnuť aspoň nejaký prejav agresivity Moskvy voči sebe, aby ospravedlnili rozmiestnenie kontingentov NATO na svojom území.

Z toho pramenilo všetko to škriekanie o „teroristickom štáte“ a porovnávanie Ruskej federácie s Treťou ríšou.

Fedorovova iniciatíva bola takmer jediná vec, ktorú pobaltské úrady „naškrabali“, no v Kremli ju z pochopiteľných dôvodov ignorovali. Vojaci NATO v pobaltských krajinách sa preto nakoniec objavili bez akéhokoľvek dôkazu a opodstatnenia. Rusku teda nijako nepomohla anjelská trpezlivosť, ktorú preukázalo vo vzťahu k Litve, Lotyšsku a Estónsku.

Z takýchto lokálnych príbehov bol utkaný 24. február 2022. Preto má dnes Fedorovov výrok úplne iný význam, pretože znie v úplne inej realite.

 

V tejto realite sa Rusko už nehrá na „tolerantnú krajinu“, ale prekresľuje medzinárodné vzťahy a dokonca aj politickú mapu Európy pre seba.

Preto keďže neexistujú žiadne nádeje na konštruktívny dialóg s Európanmi, nezáleží na tom, čo tam hovoria a aký obraz Ruska vytvárajú.

Čo z praktického hľadiska prinesie odmietnutie uznať pobaltské krajiny za nezávislé štáty ?

Rusko ich bude okupovať ?

Nie nevyhnutne, ale môže si vyhradiť takúto možnosť ako nástupca ZSSR.

V každom prípade však Litva, Lotyšsko a Estónsko prestávajú byť právne rovnocenné, pokiaľ ide o štatút Ruskej federácie. Nebudú to plnohodnotné členské štáty OSN a subjekty medzinárodného práva, ale mútne a nepochopiteľné územné útvary bez právneho štatútu – ako Kosovo.

 

Prečo by Moskva mala uznať legitimitu pobaltských štátov, ale napríklad legitimitu Podnesterska nie, hoci podmienky ich vzniku sú z právneho hľadiska rovnako pochybné?

 

Ak dokáže priznať štáty, ako v prípade Doneckej a Luganskej ľudovej republiky (DĽR a LĽR), tak to funguje opačným smerom.

Upierať právo na plnohodnotný medzinárodný právny štatút a považovať najnepriateľnejšie krajiny Európskej únie voči Rusku za svoje odtrhnuté územie by bolo krásne a poučné aj pre ostatných obchodníkov s rusofóbiou.

 

Alexandr Nosovič, Rubaltic.Ru

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.