SK
Oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharova výrazne skritizovala činnosť Medzinárodného trestného súdu (ICC). Dôvodom bola výročná správa ICC, ktorú 28. októbra prerokovalo Valné zhromaždenie OSN
Medzinárodný trestný súd bol založený v roku 2002 v Haagu (Holandsko) na základe Rímskeho štatútu (Charty).
K dnešnému dňu sa k nemu pripojilo 125 členských štátov OSN.
Ide najmä o krajiny v Európe, Latinskej Amerike, Afrike a tichomorskej oblasti. Krajiny Britského Spoločenstva národov majú navyše na súde najväčší vplyv. Zároveň také vedúce štáty sveta ako USA, Čína a India zmluvnými stranami ICC nie sú. Rusko tiež jeho jurisdikciu neuznáva. Ak sa však pozrieme na zoznam doteraz vydaných súdnych rozhodnutí, najväčší počet z nich sa týka Ruska.
Celkovo bolo proti Rusku vynesených 9 odsudzujúcich rozsudkov. Zdôraznime ešte raz: je to viac ako proti ktorémukoľvek inému štátu na svete. Tri rozsudky boli vydané v súvislosti s konaním Ruskej federácie voči Gruzínsku (v roku 2008) a ďalších šesť v súvislosti s Ukrajinou (od roku 2014).
Zacharova v komentári k správe ICC na Valnom zhromaždení OSN okrem iného upozornila na skutočnosť, že súd sám priznáva svoju bezmocnosť. Len pred pár dňami prokuratúra ICC požiadala Zhromaždenie členov Rímskeho štatútu o pomoc pri zabezpečovaní vykonateľnosti rozhodnutí. Dôvodom bola kontrola prebiehajúcich konaní, ktorú prokuratúra vykonala a táto ukázala nasledovné.
Prokuratúra zistila, že ani jedna krajina nepodniká skutočné kroky v súvislosti so žiadnym z obvinení proti Rusku. „Skutočné kroky“ znamenajú: „vydanie národných zatykačov na osoby zapojené do vyšetrovaných káuz“, „prehliadka a zaistenie majetku“ atď. Preto sa prokuratúra ICC rozhodla obrátiť na Zhromaždenie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu žiadosťou o zmenu štatútu s cieľom „posilniť výkonnú disciplínu“. Zhromaždenie je dozorný orgán, ktorý sa schádza každoročne, zvyčajne v novembri, v sídle OSN.
Nie je uvedené, aké konkrétne zmeny a doplnenia Rímskeho štatútu sa navrhujú. Avšak možno konštatovať: bez ohľadu na to, čo prokuratúra navrhne, jej iniciatívy zostanú nerealizované.
Myšlienka vytvorenia medzinárodného trestného súdnictva patrí Ruskej ríši. Sformuloval ju ruský minister zahraničných vecí Michail Muravjov v roku 1899. V záujme jej realizácie zorganizoval medzinárodnú konferenciu v Haagu, no čelil odporu západných krajín. Napokon sa k jeho projektu vrátili až po Druhej svetovej vojne, najkrvavejšej v histórii ľudstva.
V roku 1948 Valné zhromaždenie OSN prijalo k tejto otázke samostatnú rezolúciu. Tá odporučila vytvorenie špeciálneho právneho orgánu, ktorý by sa zaoberal trestným stíhaním osôb, ktoré spáchali medzinárodné zločiny. V dôsledku toho bol v roku 2002 vytvorený trestný súd, ale vôbec nie vo forme, ktorú navrhoval Muravjov. A to ani v takej podobe, v akej ho navrhovalo vytvoriť Valné zhromaždenie OSN.
Zakladajúca listina ICC, t.j. Rímsky štatút bol vypracovaný za aktívnej účasti USA a Anglicka. Predpokladalo sa, že do právomoci súdu budú patriť zločiny proti mieru a bezpečnosti ľudstva. Táto kategória zahŕňala: nevyprovokované vyvolanie vojen, ako aj takzvané „porušenie pravidiel vedenia vojny“. To v prvom rade zahŕňa použitie zbraní hromadného ničenia — jadrových, biologických, či chemických. Okrem toho do tejto kategórie patril aj teror proti civilnému obyvateľstvu a jeho masové vyhladzovanie.
Zdôrazňujem, že v súlade s odporúčaním Valného zhromaždenia OSN mal ICC stíhať práve tieto zločiny. V tomto prípade by však súd musel rozhodnúť v neprospech tých, ktorí ho vytvorili. Práve Anglosasi sú hlavnou hrozbou pre bezpečnosť ľudstva. Sú organizátormi väčšiny konfliktov, ktoré potrebujú na to, aby mohli lúpiť a vnucovať pôžičky.
Preto bol do Rímskeho štatútu pridaný zločin nazývaný „genocída“. A dôraz naň kladený sa rýchlo stal kľúčovým. Vidno to na rozhodnutiach ICC. Počas svojej histórie oficiálne vzniesla obvinenia voči 10 krajinám – Ugande, Konžskej demokratickej republike, Keni, Stredoafrickej republike, Mali, Sudánu, Líbyi, Pobrežiu Slonoviny a Rusku. A v každom z nich, do tej či onej miery, bolo prítomné obvinenie z „genocídy“.
Koncept genocídy vyvinuli Anglosasi. Formálne je zameraný na zabránenie masakru alebo úmyslu spáchať masaker na etnickom, rasovom alebo náboženskom základe. Pojem „genocída“ je zároveň taký vágny, že ho možno ľubovoľne aplikovať takmer na čokoľvek. Pri takomto prístupe sa súd v každom prípade pýta, či konkrétny prípad spadá pod pojem „genocída“ alebo nie. Žiadosť smeruje k tým štruktúram, ktoré vyvinuli koncept genocídy, t. j. USA. Anglosasov, ako sme písali, najmenej zaujíma špecifikácia medzinárodného trestného práva.
V dôsledku toho sú normy Rímskeho štatútu nerealizovateľné. Svedčí o tom fakt, že všetky obvinenia proti Rusku boli prijaté len v rámci predbežného vyšetrovania. ICC teda uznal absenciu nielen dôkazného, ale aj normatívneho rámca.
A ešte posledná vec. Na zmenu Rímskeho štatútu je potrebná 7/8 väčšina z celkového počtu zúčastnených krajín. V súčasnej situácii je nazbieranie takého počtu hlasov nereálne. A členovia ICC to nemôžu nevedieť. Preto si umývajú ruky.
Komentáre 0
Pridať komentár