SK
Ako chamtivosť rozbila ekonomiku a začala Druhú Svetovú Vojnu
História búrz – ako fungovali prvé burzy?
Čo všetko viete o kryptomenových burzách? Alebo čo všetko viete o burzách ako takých? Ľudia o týchto finančných inštitúciách vedia pomerne málo, a to aj napriek tomu, že burzy majú obrovskú moc a to nielen vo svete financií. Veď napríklad burza NYSE (New York Stock Exchange) má celkovú trhovú kapitalizáciu väčšiu ako London Stock Exchange, Tokyo Stock Exchange a Nasdaq (3 najväčšie burzy po NYSE) dokopy. Tým však ukazuje závislosť finančného sveta na New Yorku a teda Amerike ako takej. Poďme sa ale spoločne pozrieť na úplne počiatky toho, ako burzy vznikali, ktoré z nich boli prvé a iné fakty spojené s finančnými trhmi.
Počiatky búrz
Okolo úplných začiatkov búrz je veľa nejasností. Možností, ako skutočne burzy samy osebe začali fungovať, je hneď niekoľko. Sú ľudia, ktorí si myslia, že počiatky búrz siahajú až do dávnej histórie. Napríklad ekonómka, Ulrike Malmendier z University of California Berkeley, si myslí, že úplne počiatky búrz siahajú až do starovekého Ríma. Iní ekonómovia si myslia, že inštitúcie podobné dnešným burzám sa vyskytli ešte v Mezopotámii. Všetko sú to však iba dohady a ťažko overiteľné informácie.
Avšak oficiálne sa preslávila až Holandská Východoindická spoločnosť (VOC). Táto lodná prepravná spoločnosť mala zo začiatku, ktorý sa datuje až do roku 1602, fungovať ako prepojenie medzi Európou a Indiou. Napriek tomu svoje obzory čoskoro zmenili a väčšina expedícií začala smerovať do Ameriky. Problém bol však s financovaním týchto výprav.
Práve preto, že táto medzinárodná spoločnosť mala veľmi veľké plány, ale primálo financií na jednotlivé expedície, prišla s riešením, ktoré nemalo vo vtedajšom svete obdoby. Začala totiž vydávať dlhopisy, akcie a podiely spoločnosti. Z vyzbieraných financií následne VOC hradila výpravy do Ameriky, odkiaľ sa mali vždy dané lode vrátiť so surovinami a produktmi. Za zisk z predaja daných surovín a produktov sa následne vyplácali podlžnosti investorom do danej spoločnosti.
Od boomu až ku kríze
Tým, že na svete nebola ešte žiadna oficiálna burza, ktorá by bola otvorená pre verejnosť, väčšina ľudí, ktorí chceli obchodovať, museli vyhľadať pomoc brokera. S nimi sa najčastejšie stretávali v rôznych kaviarňach, a to najmä v Londýne. Práve preto by sme mohli najmä kaviarne považovať za prvé burzy, keďže ľudia navštevovali tieto zariadenia predovšetkým za účelom kúpy alebo predaja akcií.
Ihneď po úspechu spoločnosti VOC nastal obrovský boom v investovaní do spoločností za vidinou zisku z akcií alebo podielov. Keďže bol však tento trh úplne neznámy a neregulovaný (znie to povedome?), tak žiaľ priniesol so sebou aj jeden z najväčších finančných kolapsov vo vtedajšom svete. Koncom roku 1720 začali takéto firmy postupne krachovať, a tak ľudia prichádzali o financie, čo prinieslo až prasknutie veľkej investičnej bubliny a odštartovalo krízu.
Reakcia na krízu – prvé oficiálne burzy
Po spamätaní sa z krízy však začalo finančnému sektoru opäť svitať na lepšie časy. Jednou z hlavných príčin bolo napríklad otvorenie London Stock Exchange v roku 1801. Táto burza bola jednou z prvých oficiálnych búrz, pričom dodnes patrí medzi najväčšie na svete (s trhovou kapitalizáciou 4,59 bilióna USD).
Iba o pár rokov neskôr sa pridala pravdepodobne najznámejšia burza nielen histórie, ale aj súčasnosti. Ide o burzu nachádzajúcu sa v New Yorku (New York Stock Exchange – NYSE). Zaujímavosťou však je, že nebola prvou americkou burzou. Tento triumf patrí burze vo Philadelphii (Philadelphia Stock Exchange). Avšak NYSE sa veľmi rýchlo adaptovala a prepracovala na vrchol medzi burzami, kde si svoje miesto neohrozene drží až do dnešného dňa.
Burza sem, burza tam alebo ako sa s burzami roztrhlo vrece
Potom, čo LSE a NYSE nastavili „burzový trend“, bolo iba otázkou času, kedy sa budú otvárať nové a nové finančné inštitúcie tohto typu. V 19. a 20. storočí sa takmer každý štát rozhodol otvoriť si vlastnú burzu. Burzy po celom svete začali rásť ako huby po daždi, počnúc Švajčiarskom a Japonskom.
Je veľa takých, o ktorých by sme sa mali zmieniť, avšak to by bolo na veľmi dlho. Rozhodli sme sa preto vyzdvihnúť (okrem LSE a NYSE) iba ďalšie 2, ktoré sú pomerne zaujímavé. Prvou z nich je kanadská burza (Toronto Stock Exchange – TSX), ktorá bola založená v roku 1861. TSX je radená ako 3. najväčšia burza v Severnej Amerike a ako 8. najväčšia burza na svete. Zaujímavosťou však je, že táto burza je domovom väčšieho množstva spoločností zaoberajúcimi sa ropou a zemným plynom ako ktorákoľvek iná burza na svete.
Aby sme však ukázali, že burzy nie sú iba v tých najvyspelejších krajinách sveta, ale aj v tých, ktoré sú napríklad zmietané vojnou, pozrime sa na najväčšiu burzu v Iraku. Iraq Stock Exchange (ISX) nemá až takú ponuku spoločností ako iné burzy. Aj napriek tomu je táto burza otvorená aj pre zahraničných investorov. Možno práve malý počet spoločností bol dôvodom, prečo ISX prežila ekonomický kolaps v roku 2008 takmer bez problémov. Iraq Stock Exchange patrila medzi jednu z mála búrz, ktoré prežili finančnú krízu v 2008 bez toho, aby počas tohto obdobia výrazne trpeli nedostatkom investorov, likvidity alebo financií.
Príbeh Veľkej hospodárskej krízy
Na začiatku ekonomickej krízy je vhodné pripomenúť si, ako začala veľká hospodárska kríza 30. rokov. Príbeh Veľkej hospodárskej krízy (Veľká depresia) začína v roku 1918. Oslavuje sa, pretože práve skončila Prvá svetová vojna a USA z nej vyšli ako víťazná veľmoc. Ekonomika je na vzostupe, výrazne sa mení kultúra a podľa toho dostáva obdobie názov Búrlivé 20. roky.
Vojaci sa vracajú zo zámoria, ekonomika si vedie dobre. Stavbársky priemysel prežíva prvý boom. Vďaka zmene spoločenských zvykov prichádzajú do pracovného sveta aj ženy a pribúda tak spotrebiteľov, ktorí môžu utrácať svoje peniaze. Technologický pokrok vidno všade. Objavujú sa práčky, vysávače a prvé dostupné automobily. Začínajú tiež prvé rádiové reklamné kampane.
Všetko vyzerá dobre, a tak banky rozdávajú pôžičky, pretože si ekonomika počína vynikajúco. Všetci si tak môžu kúpiť najnovšie výstrelky technológie. Americké spoločnosti bohatnú a občanom USA si tiež veľmi dobre darí. Čoskoro už bežný občan nepotrebuje ďalšie auto alebo práčku a pritom má stále dostatok peňazí. Čo s nimi?
A na rad prichádzajú investície. Už aj tak bohatí ľudia chcú svoje bohatstvo znásobiť a tak hromadne prichádzajú na burzu. Z investície na akciovom trhu sa stane bežná prax. Odrazu investujú prakticky všetci. Investované peniaze sa hodnotia extrémne rýchlo, pretože čím viac ľudí investuje, tým rýchlejšie trh rastie. Každý sa stal géniom cez investície a môže to dokázať peniazmi, ktoré zarobil. Je to jednoduché.
Banky v centre diania
Novo vzniknutá skupina investorov vidí, ako ich majetok rastie. Tak prečo prestávať. Ľudia si hromadne požičiavajú od bánk, aby mohli svoje investície násobiť. Genialita populácie rastie. A vzhľadom k tomu, že si ekonomika počína stále výborne, banky sa neboja požičiavať. Ich zisky rastú z úrokov, ktoré splácajú bežní investori. Ale ani banky nechcú ostať pozadu a tak investujú do akcií tiež.
Banky si veľmi skoro na to začínajú požičiavať peniaze z klientskych účtov, aby mohli tiež viac investovať a násobiť svoje zisky. Odrazu je rok 1929, tancuje sa, prichádza nový hudobný štýl jazz a bohatstvo USA vzrástlo na dvojnásobok. Akcie letia raketovo hore a spoločnosti si postupne uvedomujú, že cena ich akcií nie je ospravedlniteľná.
Let veľmi blízko k slnku
Produkcia firiem začína klesať, zatiaľ čo akcie stále stúpajú na cene. Objavujú sa prvé hlasy, ktoré hovoria, že je niečo v neporiadku. Aj Ford model T, ktorý bol hitom doby, sa prestáva predávať, klesajú platy a ľudia sa prebúdzajú do sveta, kde majú dlhy, ktoré sa nedajú splácať vďaka stúpajúcim úrokom a klesajúcim mzdám.
Lenže akciový trh stále rastie. Objavuje sa viac tých, ktorí tvrdia, že je niečo v strašnom neporiadku. Hoci sa objavuje zopár znamení neistoty trhov, aj tak sa stále hrnú nové a nové peniaze do akcií, čo pomáha držať vzostupný trend. A potom prichádza 24. október 1929, ktorý je známy ako Čierny štvrtok. Hlas rozumu sa dostal k veľkému počtu ľudí a tí hromadne predávajú akcie, čím vytvoria prvý veľký krach.
Ten je nasledovaný Čiernym utorkom, kedy akcie dostanú ďalšiu ranu. Predaje akcií boria všetky historické rekordy. Ľudia ani nevedia, za koľko akcie predávajú, pretože neexistovali elektronické systémy a všetko sa muselo zapisovať ručne. Veľká časť akcií stratila hodnotu. Ľuďom zostal dlh a papieriky akcií, ktoré boli vhodné už len na zakúrenie.
Následne sa kríza preliala aj do Európy, kde zbedačené štáty podľahli lichotivým, nacionalistickým ideológiám. V Amerike je čoskoro bez práce 25 % populácie. V Európe na obrátkach naberá nacizmus a veľmi rýchlo pôjde svet do vojny. Chamtivosť ovládla všetko a cena, ktorú svet zaplatil, bola krutá.
Zopakuje sa rok 1933? – Vlády môžu zakázať držanie zlata a nanútiť nám slabnúce euro
Známy správca hedge fondu varoval, že vlády môžu zakázať súkromné vlastníctvo zlata. Vysvetlil, že centrálne banky sa môžu pokúsiť demonetizovať zlato. Pokiaľ nesplníte prísne, priam až nesplniteľné podmienky, zlato jednoducho nebudete môcť kúpiť a ani ho vlastniť. Týmto novým pripravovaným zákonom chcú nadnárodné banky zakryť dôsledky korona krízy.
Je bezpečné vlastniť zlato?
Zlato je dlhodobo považované ako jediné bezpečné aktívum, na ktoré nemá žiadna centrálna banka a ani súkromná firma dosah. Nikto vám nemôže nadiktovať, koľko zlata môžete vlastniť a kde ho budete mať uložené.
Zatiaľ čo o budúcnosti dolára a výške inflácie rozhodujú banky, tak o zlate si môžete rozhodovať vy sami. Jeden kg zlata bude stále jeden kg zlata. Zlato teda môže slúžiť aj ako bezpečná investícia.
Inflácia môže zničiť celú ekonomiku, banky musia konať
Ak by centrálne banky stratili kontrolu nad ekonomikou a infláciou, môžu pristúpiť k riešeniu zákazu držania zlata. Ľudia tak aj napriek odporu voči doláru nebudú môcť držať bezpečné alternatívne spôsoby peňazí. Informoval o tom manažér hedge fondu Crispin Odey v článku, ktorý Bloomberg publikoval v stredu. V článku sa uvádza:
„Niet divu, že ľudia kupujú zlato. Úrady sa však môžu v určitom okamihu pokúsiť demonetizovať zlato. Bude teda nezákonné vlastniť túto komoditu.“
Správca hedge fondu dodal, že vlády „to urobia iba vtedy, ak budú mať pocit, že je potrebné vytvoriť stabilnú účtovnú jednotku pre svetový obchod“. Porovnal súčasnú korona krízu s Veľkou hospodárskou krízou v 30. rokoch 20. storočia a tvrdí, že centrálne banky nedokážu udržať infláciu.
Odey je známy pre svoje apokalyptické predpovede, opakovane kritizoval politiku centrálnych bánk. V roku 1991 založil spoločnosť Odey Asset Management. Preslávil sa aj predpoveďou o vysokej inflácii dolára, ktorá by mala dosahovať počas nasledujúcich rokov 15 %.
Opäť sa obnoví zákaz držania zlata
Mnoho majiteľov zlata sa obáva, že im vlády môžu zhabať ich vlastné zlato. Už raz v minulosti vláda USA spravila tento radikálny krok. Počas finančnej krízy v roku 1933 museli všetci občania odovzdať svoje zásoby zlata do rúk štátu. Vláda vtedajšieho prezidenta Franklina D. Roosevelta na základe nariadenia v r. 1933 prinútila občanov, aby predali svoje zlato za výrazne nižšie trhové ceny. Následne bola stanovená nová oficiálna sadzba za zlato. Odey vo svojom liste klientov varoval:
„Dejiny sú plné príkladov, keď sa vládcovia v čase krízy uchýlili k znehodnoteniu mincí… Očakávam, že úrady budú bojovať proti týmto prevládajúcim trendom na každom mieste sveta, ale tiež očakávam, že prehrajú boj.“
Americký FED teraz tlačí najviac dolárov v histórii! Za posledné mesiace poslal do obehu viac než 7 biliónov. Ako sa to odzrkadlí na inflácii? Dosť nepríjemné odhady dal náš ekonóm. A v EÚ to môže byť ešte horšie. Dajte si pozor na svoje úspory!
Dobrý deň mohol by som poprosiť o dátum vydania aj rok a o meno autora? pre semestrálnu prácu
Ďakujem veľmi pekne.