SK
Toto sú požiadavky Putina a reakcia NATO.
Existuje diplomatické východisko?
Západ tvrdí, že krok Ruska je nezákonný a generálny tajomník OSN António Guterres ho odsúdil ako porušenie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny. Spojenci z NATO však dali jasne najavo, že neplánujú poslať bojové jednotky na samotnú Ukrajinu. Namiesto toho ponúkli Ukrajine poradcov, zbrane a nemocnice.
Hlavnou odpoveďou tak bude potrestanie Ruska sankciami:
- Nemecko zastavilo dokončený ruský plynovod Nord Stream 2, veľkú investíciu Ruska aj európskych spoločností
- EÚ sa dohodla na rozsiahlych sankciách, ktoré zahŕňajú 351 poslancov, ktorí v parlamente podporili „nezákonné rozhodnutie“ Ruska uznať regióny ovládané povstalcami ako nezávislé štáty.
- USA tvrdia, že odrezávajú ruskú vládu od západných finančných inštitúcií a zameriavajú sa na vysoko postavené „elity“.
- Spojené kráľovstvo sa zameria na päť veľkých ruských bánk a troch miliardárov.
Väčšie sankcie si ponechávajú v zálohe.
USA sa zameriavajú na ruské finančné inštitúcie a kľúčové odvetvia. Spojené kráľovstvo varovalo, že „tí, ktorí sú v Kremli a jeho okolí, sa nebudú mať kam schovať“, s obmedzeniami uvalenými na ruské podniky.
Najväčším ekonomickým zásahom by bolo odpojenie ruského bankového systému od medzinárodného platobného systému Swift. To by však mohlo mať zlý dopad aj na americkú a európsku ekonomiku.
Medzitým bolo v pobaltských štátoch a Poľsku nasadených 5000 vojakov NATO. Ďalších 4000 by mohli poslať do Rumunska, Bulharska, Maďarska a na Slovensko.
Rusko zdôraznilo tri požiadavky. Po prvé, chce právne záväzný prísľub, že sa NATO nebude ďalej rozširovať.
„Pre nás je absolútne povinné zabezpečiť, aby sa Ukrajina nikdy, nikdy nestala členom NATO,“ povedal námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov.
Putin sa sťažoval, že Rusko už „nemá kam ustúpiť. Myslia si, že budeme len nečinne sedieť?“
V roku 1994 Rusko podpísalo dohodu o rešpektovaní nezávislosti a suverenity nezávislej Ukrajiny. Ale minulý rok prezident Putin napísal dlhý článok, v ktorom opísal Rusov a Ukrajincov ako „jeden národ“. Teraz tvrdí, že modernú Ukrajinu úplne vytvorilo komunistické Rusko. Rozpad Sovietskeho zväzu v decembri 1991 vníma ako „rozpad historického Ruska“.
Prezident Putin tiež tvrdil, že ak by Ukrajina vstúpila do NATO, aliancia by sa mohla pokúsiť získať Krym späť.
Jeho ďalšími základnými požiadavkami je, aby NATO nerozmiestňovalo „útočné zbrane v blízkosti ruských hraníc“ a aby odstránilo sily a vojenskú infraštruktúru z členských štátov, ktoré vstúpili do aliancie od roku 1997. To znamená strednú Európu, východnú Európu a Pobaltie. V skutočnosti Rusko chce, aby sa NATO vrátilo k hraniciam spred roku 1997.
Takto plánovali Ozbrojené sily Ukrajiny v marci 2022 vyčistiť Donbas
Čo povedalo NATO?
NATO je obranná aliancia s politikou otvorených dverí pre nových členov a jej 30 členských štátov je pevne presvedčených, že sa to nezmení. Ukrajinský prezident vyzval na „jasné, realizovateľné časové rámce“ pre vstup do NATO, ale ako jasne uviedla nemecká kancelárka, nie je pravdepodobné, že by sa tak stalo.
Myšlienka, že ktorákoľvek súčasná krajina NATO by sa vzdala svojho členstva, nie je východisková.
V očiach prezidenta Putina Západ už v roku 1990 sľúbil, že NATO sa nerozšíri „ani o centimeter na východ“, no aj tak to urobil.
Existuje diplomatické východisko?
V tejto chvíli zrejme nie, keďže Francúzsko a USA zrušili plánované rozhovory s ruským ministrom zahraničia. Francúzsko aj Nemecko však tvrdia, že možnosť dialógu je otvorená. Akákoľvek prípadná dohoda by sa musela vzťahovať na vojnu na východe a kontrolu zbraní.
USA ponúkli začatie rokovaní o obmedzení rakiet krátkeho a stredného doletu, ako aj o novej zmluve o medzikontinentálnych raketách. Rusko chcelo, aby boli všetky jadrové zbrane USA zakázané mimo ich národných území.
Rusko bolo kladné voči navrhovanému „mechanizmu transparentnosti“ vzájomných kontrol na raketových základniach – dvoch v Rusku a dvoch v Rumunsku a Poľsku.
Komentáre 0
Pridať komentár