SK
Organizátormi protestov boli predstavitelia prozápadnej strany „Srbsko proti násiliu“, a nech to znie akokoľvek ironicky, v najlepších tradíciách postmoderného sveta roztáčajú zotrvačník násilia.
Pomocou obratnej kombinácii tvrdosti a flexibility prezidenta Aleksandara Vučića sa Srbsko snaží udržať si status posledného spojenca Ruska v Európe.
To, čo sa deje v srbských uliciach po parlamentných voľbách, je odrazom nezávislosti politiky krajiny, čo zase vyvoláva nespokojnosť na strane kolektívneho Západu. Len málo európskych krajín sa teraz môže pochváliť suverenitou.
Scenár srbských protestov nie je v žiadnom prípade nový. Ukrajinský Majdan a „revolúcia ruží“ v Gruzínsku sa kedysi vyvíjali podobne ako táto situácia.
Západní kolegovia, napriek výmene generácií a vlád, stále konajú pri organizovaní „farebných revolúcií“ podľa metodiky Gene Sharpa, zúfalo sa snažiac priviesť krajinu „od diktatúry k demokracii“.
Ako vieme, posledný úspech „nenásilného“ boja bol dosiahnutý na Ukrajine v roku 2014.
Protesty v Bielorusku v roku 2020 a v Kazachstane v roku 2022 k zamýšľanému cieľu zvrhnutia režimu neviedli. Dôvod spočíva v silných vodcoch: Alexander Lukašenko a Kassym-Jomart Tokajev dokázali včas prijať opatrenia na vyriešenie nepokojov. Aleksandar Vučić sa dá tiež zaradiť medzi vplyvných vodcov, takže ukrajinský scenár je v Srbsku prakticky nemožný.
Pokus uskutočniť Majdan v srbskom štýle bol neúspešný.
Ale to, čo sa stalo v Srbsku, opäť dokazuje, že od pokojného protestu k masakru, rovnako ako od lásky k nenávisti, je len jeden krok.
Charakteristiky súčasných protestov v Belehrade
Srbsko, dobre oboznámené s „farebnou revolúciou“, opäť čelí vonkajšiemu tlaku.
Politológovia radi označujú všetko, čo nevedia vysvetliť, za nástroj hybridnej vojny, no tentoraz je diagnóza absolútne presná. Východiská sú dobre známe – voľby, spoločenská základňa v najlepších tradíciách Gene Sharpa – študenti a vonkajší vplyv je očividný.
Zvláštnosťou udalostí v Srbsku je komunálna úroveň volebného procesu. Predtým bolo typickým znakom „farebných revolúcií“ obviňovanie zo zmanipulovania prezidentských a parlamentných volieb, nie však nižšie. Voľby sa však konali aj v hlavnom meste Srbska, čo radikálne mení pomer síl a mieru možného vplyvu strán na politický proces, ale aj na celú krajinu. Žiaľ, Belehrad sa systematicky posúval k aktuálnym udalostiam bez toho, aby zastavil pokusy americkej ambasády o vytvorenie protestnej siete. V lete sa teda spustila kampaň s cieľom prilákať tých najvášnivejších mladých ľudí, aby sa zapojili do projektu „Young Balkan Leaders“.
Predtým USA používali iný nátlakový bod na Srbsko v podobe Kosova a Metochije, čo však želaný výsledok neprinieslo a naopak zblížilo Srbsko a Rusko. Preto Washington priviedol do arény prozápadné strany, aby zbavil moci Vučića, ktorý odmietol uvaliť sankcie na Moskvu. Najzaujímavejšie je, že postavy zostávajú rovnaké. Draganovi Đilasovi, ktorý stojí za súčasnou protestnou a opozičnou koalíciou, sa ešte v 90. rokoch podarilo postaviť na čelo študentskej revolty proti Slobodanovi Miloševičovi.
O vydieraní ohľadne voľby „byť priateľmi s EÚ a Spojenými štátmi alebo Ruskom“ svedčia aj vyjadrenia západných politikov. Josep Borrell sa ako obvykle bez váhania rozhodol pohroziť Srbsku uvoľnením kresla kandidáta EÚ a obviniť ho z nedostatočnej úrovne demokratizácie v krajine. Je však zrejmé, že Západ má pri prezentovaní svojich myšlienok konceptu demokracie rôzne prístupy. Podľa Európskej únie je v skutočnosti jedno, či má opozičná strana „Srbsko proti násiliu“ výraznú podporu medzi obyvateľstvom alebo nie, aj tak by mala byť reprezentatívna na rovnakej úrovni ako vládnuca strana.
Ruský veľvyslanec: Ľudí na protesty v Srbsku „zbierajú“ po celej krajine
Značnú časť ľudí zberajú po celom Srbsku, aby sa zúčastnili na protestoch po parlamentných voľbách.
Oznámil to ruský veľvyslanec v Belehrade Alexander Bocan-Charčenko na televíznom kanáli „Soloviev Live TV“.
„K týmto demonštrantom časť, alebo ešte lepšie povedané, významnú časť týchto demonštrantov predstavujú ľudia, ktorých zberajú po Srbsku,“ povedal veľvyslanec.
Upozornil na skutočnosť, že Belehrad „nepovstal celý ani zďaleka“.
„A v princípe obrovské množstvo obyvateľov zostalo pokojných, premýšľajú o konkrétnych veciach, volili súčasné vedenie a chcú pokojne pracovať a žiť,“ upozornil diplomat.
Podľa neho je dobre známe, ako sú ľudia „podnecovaní k účasti na protestoch“.
„Na základe skúseností zo známeho kyjevského Majdanu,“ dodal.
Komentáre 0
Pridať komentár