SK
Ministerstvo obrany SR opätovne po medializovaných informáciách upozorňuje, že odopretie mimoriadnej služby nie je žiadnou novinkou.
V zmysle platnej legislatívy môžu občania podať vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby už od roku 2006, a to z dôvodov presne stanovených zákonom.
Výkon mimoriadnej služby možno odoprieť ak je v rozpore so svedomím, alebo náboženským vyznaním občana.
Nechajme bokom dôvody, prečo sa táto správa dostala do okolitého sveta a sústreďme sa výlučne na právnu úpravu – v prvom rade je potrebné uviesť článok 25 Ústavy SR, podľa ktorého „Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním“.
Ústava odkazuje v podrobnostiach na úpravu zákonom; túto problematiku upravujú v súčasnosti najmä dva predpisy:
- zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu,
- zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Začnime pojmom mimoriadna služba – ňou sa rozumie vojenská služba vykonávaná v služobnom pomere, ktorú je v období krízovej situácie (obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav) povinný vykonať registrovaný občan, ktorý bol v čase vojny alebo vojnového stavu odvedený a povolaný na výkon mimoriadnej služby po prezentácii v ozbrojených silách.
Iba pre úplnosť dodajme, že na Slovensku sa uplatňuje branná povinnosť, ktorou je povinnosť podrobiť sa odvodu (s určitými zákonnými výnimkami) a povinnosť vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu. Branná povinnosť v zásade vzniká mužovi:
- občanovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
- dalej občanovi – mužovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine a prihlásil sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa prihlásenia sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike;
- občanovi – mužovi, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa nadobudnutia tohto občianstva, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Brannú povinnosť je možné prevziať občanom alebo cudzincovi.
Kto nechce byť povolaný do mimoriadnej služby pre toho existuje alternatívna služba - podľa legálnej definície ňou je iná služba namiesto mimoriadnej služby, ktorú je registrovaný občan ( štátny občan Slovenskej republiky, ktorému vznikla branná povinnosť a je zaradený do národnej registrácie) alebo vojak v zálohe povinný vykonať v čase vojny a vojnového stavu.
Hlavným krokom smerujúcim k odopretiu výkonu mimoriadnej služby je písomné vyhlásenie registrovaného občana alebo vojaka v zálohe o odopretí výkonu mimoriadnej služby.
Uvedené vyhlásenie možno podať len z dôvodu rozporu výkonu mimoriadnej služby so svedomím alebo náboženským vyznaním.
Možnosť podať vyhlásenie je obmedzená aj z časového hľadiska, možno tak urobiť
- v roku, v ktorom mu vznikla branná povinnosť, alebo
- v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti podľa osobitného predpisu.
Na vyhlásenie podané po uvedenej lehote a v období krízovej situácie (k vymedzeniu tohto pojmu viď vyššie) sa neprihliada.
Vyhlásenie musí obsahovať:
- meno a priezvisko,
- dátum a miesto narodenia,
- rodné číslo,
- adresu trvalého a prechodného pobytu,
- povolanie,
- dôvod odopretia výkonu mimoriadnej služby.
Vyhlásenie podáva občan na príslušný okresný úrad v sídle kraja podľa miesta trvalého pobytu písomným podaním alebo môže vyhlásenie podpísať priamo pred zamestnancom obvodného úradu v sídle kraja.
Vyhlásenie možno až do doručenia povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu vziať späť vyhlásenie písomným podaním - možno tak urobiť iba raz, po späťvzatí vyhlásenia sa na opätovne podané vyhlásenie neprihliada.
Ak okresný úrad v sídle kraja rozhodne o nezaradení občana, ktorý podal vyhlásenie do dokumentácie evidovaných občanov, občan môže proti rozhodnutiu podať odvolanie na okresný úrad v sídle kraja. Vzor dokumentu je možné nájsť na stránkach okresných úradov.
Vyhlásenie o odopretí mimoriadne služby nemôže podať profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka a vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnych záloh.
Povolanie na alternatívnu službu znamená priradenie na výkon alternatívnej služby k zamestnávateľovi, ktorý plní úlohy v oblasti:
- zabezpečenia obrany štátu, poskytovania pomoci alebo vykonávania záchranných prác pri haváriách, živelných pohromách alebo iných mimoriadnych udalostiach ak je ohrozený život a zdravie fyzických osôb a majetok právnických osôb alebo fyzických osôb,
- poskytovania zdravotnej starostlivosti,
- poskytovania sociálnej pomoci,
- civilnej ochrany obyvateľstva,
- opatrení hospodárskej mobilizácie,
- poskytovania služieb zabezpečujúcich činnosť ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Kňazov, diakonov registrovaných cirkví a náboženských spoločností, absolventov bohosloveckých fakúlt a na ich úroveň postavených seminárov a vzdelávacích inštitúcií môže okresný úrad v sídle kraja povolať tiež na výkon alternatívnej služby do organizácií registrovaných cirkví a náboženských spoločností v oblasti ich pôsobenia.
Všetkým váhajúcim vlastencom či pacifistom možno odporúčať sledovanie svetového vývoja a ujasnenie si vlastného vnútorného postoja najneskôr do konca najbližšieho januára – jeden nikdy nevie, či o rok už nebude neskoro.
Zákon č. 569/2005 Z. z. Zákon o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu
§ 4 Odopretie výkonu mimoriadnej služby
(1) Občan môže v stave bezpečnosti9) odoprieť výkon mimoriadnej služby2) vyhlásením
- a) v roku, v ktorom mu vznikla branná povinnosť, alebo
- b) v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti podľa osobitného predpisu.10)
(2) Na vyhlásenie podané po lehote uvedenej v odseku 1 a na vyhlásenie podané v období krízovej situácie10a) sa neprihliada.
(3) Vyhlásenie občana obsahuje
- a) meno a priezvisko,
- b) dátum a miesto narodenia,
- c) rodné číslo,
- d) adresu trvalého a prechodného pobytu,
- e) povolanie,
- f) dôvod odopretia výkonu mimoriadnej služby. 2)
(4) Vyhlásenie s osvedčeným podpisom2a) podáva občan na príslušný okresný úrad v sídle kraja podľa miesta trvalého pobytu (ďalej len „okresný úrad v sídle kraja“) písomným podaním.
(5) Vyhlásenie môže evidovaný občan až do doručenia povolávacieho rozkazu na výkon alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu (ďalej len „povolávací rozkaz“) vziať späť písomným podaním s osvedčeným podpisom na okresný úrad v sídle kraja.
(6) Podanie o späťvzatí vyhlásenia obsahuje údaje podľa odseku 3 písm. a) až d) a dôvod späťvzatia vyhlásenia.
(7) Po späťvzatí vyhlásenia sa na opätovne podané vyhlásenie neprihliada.
(8) Ak okresný úrad v sídle kraja rozhodne o nezaradení občana, ktorý podal vyhlásenie do dokumentácie evidovaných občanov, občan môže proti rozhodnutiu podať odvolanie na okresný úrad v sídle kraja.
(9) Vyhlásenie podľa odseku 1 nemôže podať profesionálny vojak počas výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka,11) vojak v zálohe počas zaradenia do aktívnych záloh 12) a vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Novela zákona č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe účinná od 01.01.2016:
V zmysle tejto novely je potrebné podpis osoby, ktorá podáva vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby, úradne osvedčiť. Ak teda budete podávať takéto vyhlásenie na príslušný úrad, nezabudnite si pred tým dať svoj podpis úradne osvedčiť u notára alebo na matrike.
Doklad o odoslaní vyhlásenia si starostlivo odložte.
Doplňujúce informácie
V časti slovenskej verejnosti sa po zrušení základnej vojenskej služby v Slovenskej republike zakorenila nesprávna predstava, že zároveň došlo aj k zrušeniu brannej povinnosti. Branná povinnosť je však stále (ako jedna z mála vo vzťahu k fyzickým osobám) ustanovená v Ústave Slovenskej republiky a podrobne ju upravuje zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti v znení neskorších predpisov. Oproti minulosti je však obsah brannej povinnosti iný. Nezahŕňa plošnú povinnosť výkonu vojenskej služby v čase bezpečnosti. Jej obsahom je povinnosť podrobiť sa odvodu (ktorý sa však vykonáva iba v čase vojny alebo vojnového stavu) a povinnosť vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu (mimoriadna a alternatívna služba sa môžu vykonávať nielen v čase vojny a vojnového stavu, ale aj v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu, rozdiel je však v tom, že v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu mimoriadnu službu vykonávajú len profesionálni vojaci a vojaci v zálohe, zatiaľ čo v čase vojny a vojnového stavu na výkon mimoriadnej služby možno povolať aj ostatných občanov registrovaných v národnom registri osôb, ktorým vznikla branná povinnosť).
Dnešní stredoškoláci už nepoznajú pocity, ktoré zažívali ich vrstovníci pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi v očakávaní odvodového konania. Súčasná právna úprava však môže v prípade, že by došlo k vypovedaniu vojny alebo vyhláseniu vojnového stavu, priniesť každému, kto nie je príliš naklonený predstave výkonu vojenskej služby, jedno nemilé prekvapenie.
Vznik brannej povinnosti sa neviaže na zdravotnú spôsobilosť osoby. Otázky zdravotnej spôsobilosti pre výkon mimoriadnej služby a alternatívnej služby sú predmetom posúdenia v rámci odvodu a v rámci prieskumu zdravotnej spôsobilosti. Zdravotná nespôsobilosť tak môže byť výlučne dôvodom zániku brannej povinnosti (či už v dôsledku rozhodnutia v rámci odvodu alebo v rámci prieskumu zdravotnej spôsobilosti, alebo v dôsledku uznania za občana s ťažkým zdravotným postihnutím), nie dôvodom, pre ktorý by branná povinnosť ani nevznikla.
Muži, ktoré by nechceli z dôvodov vnútornej výhrady založenej na svedomí alebo náboženskom presvedčení v prípade vojny alebo vojnového stavu vykonávať mimoriadnu službu, by sa nemali spoliehať na to, že pri odvode nebudú odvedení kvôli prípadnej zdravotnej nespôsobilosti na výkon mimoriadnej služby, s tým, že ak budú predsa odvedení, odoprú výkon mimoriadnej služby. Podľa platnej a účinnej právnej úpravy sa odvody uskutočňujú len v čase vojny a vojnového stavu. Odoprieť výkon mimoriadnej služby však možno iba v čase bezpečnosti. Ak je registrovaný občan v rámci odvodu posúdený ako spôsobilý na výkon mimoriadnej služby a je odvedený, nemá už možnosť legálne sa jej výkonu vyhnúť (odoprieť jej výkon po odvode – ako to bolo bežné v minulosti – už nemôže, lebo to je možné len v stave bezpečnosti a odvody sa v čase bezpečnosti neuskutočňujú; proti rozhodnutiu, ktorým bol občan odvedený, sa podľa zákona nemôže ani odvolať a toto rozhodnutie nie je preskúmateľné ani súdom). Keďže, ako som už spomínal, odvody sa uskutočňujú len v čase vojny a vojnového stavu, možno s trochou preháňania povedať, že takáto osoba môže ísť spred odvodovej komisie rovno na cvičisko.
Trvalý pobyt v SR a branná povinnosť
Spomedzi právnych skutočností, v dôsledku nastúpenia ktorých branná povinnosť zo zákona zaniká, by som v závere článku rád venoval pozornosť skončeniu trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Práve tu možno vidieť priestor pre registrovaných občanov snažiacich sa vyhnúť v prípade vojny či vojnového stavu výkonu mimoriadnej služby. Je určite prijateľnejšie a jednoduchšie ohlásiť skončenie trvalého pobytu na území SR, ako snažiť sa dosiahnuť prepustenie zo štátneho zväzku alebo dokonca poškodzovať vlastné zdravie, a tak dosiahnuť zdravotnú nespôsobilosť (pochopiteľne, takéto konanie je však trestné, ide o trestný čin marenia spôsobilosti na službu). Náš právny poriadok pri ohlasovaní začiatku a skončenia trvalého pobytu ustanovuje výlučne evidenčný režim. Ohlasovne neskúmajú a ani nemajú možnosť skúmať, či v prípade, ak občan ohlási skončenie trvalého pobytu, skutočne trvalý pobyt v obci na území Slovenskej republiky aj ukončil. Nemožno teda vylúčiť špekulatívne ohlasovanie skončenia trvalého pobytu v úmysle vyhnúť sa plneniu brannej povinnosti (teda odvodu i výkonu mimoriadnej či alternatívnej služby).
Niet pochýb, že z hľadiska záujmov na zabezpečení obrany štátu by právna úprava, ktorá by bez problémov umožňovala registrovaným občanom vyhnúť sa plneniu brannej povinnosti jednoduchým odhlásením sa z trvalého pobytu na území SR, bola bezpečnostným rizikom. Určitú ochranu verejného záujmu v tomto prípade predstavuje ustanovenie skutkovej podstaty podľa § 381 Trestného zákona (trestný čin obchádzanie brannej povinnosti). Podľa citovaného ustanovenia kto sa dopustí machinácií v úmysle dosiahnuť úľavy v plnení brannej povinnosti, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Kto sa dopustí machinácií v úmysle sám sa celkom alebo sčasti vyhnúť plneniu brannej povinnosti, alebo inému celkom alebo sčasti umožniť vyhnúť sa plneniu brannej povinnosti, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha uvedený čin za krízovej situácie.
Špekulatívne formálne ukončenie trvalého pobytu na území SR bez skutočného vysťahovania zo štátneho územia by túto skutkovú podstatu nepochybne naplnilo. Napriek tomu je však otázkou, či je ustanovením skutkovej podstaty tohto trestného činu záujem na zabezpečení obrany štátu chránený v dostatočnej miere.
Podava sa to kazdy rok alebo len raz a plati to az pokial mi nezanikne branna povinost? Dakujem
ziveho cloveka sa to netyka. zivy clovek - suveren, ma moznost sa preukazat common law court pasom.