USA vyprovokovali Karibskú krízu a príchod vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR 1968 na obranu svojich občanov
V minulých dňoch – už asi dva mesiace beží v médiách hysterická nenávistná kampaň o príchode vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Vytvára sa dojem, že to boli ruské vojska, ktoré prišli, a tým sa vnucuje spoločnosti, že musí byť naštvaná na Ruskú federáciu.
V prvom rade je potrebné povedať, že šlo o vojská ukrajinského tankového práporu, ale i poľské, maďarské, bulharské a Sovietskeho zväzu.
- Prečo sa o týchto skutočnostiach a faktoch nepíše v novinách, tiež i v učebniciach?
- Prečo sa prekrúcajú fakty a vytrhávajú z kontextu pravdivých udalostí a súvislostí?
- Prečo zrazu americká ambasáda organizuje po 24 slovenských mestách turné s karavanom s americkými diplomatmi?
- Prečo sa na území Slovenska prechádzajú americké konvoje s ostrými zbraňami a organizuje sa s nimi 50 cvičení len v tomto roku?
- Kto živí mýty o roku 1968 a prečo?
- Prečo občanom Slovenska chcú vnucovať a vysvetľovať náš spoločný záväzok k slobode a demokracii, ale i že partizáni spoločne s Američanmi zvíťazili v Slovenskom národnom povstaní?
- Alebo uvedené fakty sa nehodia západu a americkému zbrojnému priemyslu, ktorý bráni pravde?
- Pretože USA a NATO môžu za inváziu do Československa?
- Pretože sa boja, že ľudia odsúdia Západ a vojnových štváčov zo Spojených štátov a NATO, keď pravda vyjde najavo?
Pozrime sa na súvislosti z šesťdesiatych rokov z vojenského a geopolitického hľadiska. Angloamerické vlády desiatky rokov očierňovali, ponižovali, démonizovali Rusko a Slovanov. Jedným z ich tém, aby zasievali nenávisť a nevraživosť medzi slovanskými krajinami, je príchod vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968.
- Aká je pravda a skutočnosť?
- Kto vytvoril situáciu, aby prišli vojská Varšavskej zmluvy v roku 1968?
- Kto ich tam poslal a prečo na tak dlho?
Objasníme si všetky pravdivé súvislosti. Po 2. svetovej vojne v roku 1945 bola podpísaná mierová zmluva medzi porazenými mocnosťami – Nemeckom, Talianskom, Japonskom a víťaznými mocnosťami – Ruskom, Spojenými štátmi, Anglickom a ďalšími.
- Jeden z bodov je článok, že víťazné mocnosti nebudú vyzbrojovať porazené mocnosti žiadnymi zbraňami, ani nebudú inak podporovať vojenské odvetvia.
- Aby obišli túto zmluvu, založili 4. apríla 1949 vojenský pakt NATO, ktorý má hlavné politické a vojenské štruktúry k ovládaniu členských krajín.
- Jeho zakladatelia boli Spojené štáty, Anglicko, Belgicko, Kanada, Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Island, Nórsko, Portugalsko. Okrem Nemecka, Grécka a Turecka.
- 18. 2. 1952 prijali Grécko a Turecko. Tam dodali rakety s atómovými hlavicami Pelikán.
- A nakoniec prijali 9. 5. 1955 i Nemecko.
- Ako protiváhu tejto priamej vojenskej hrozby socialistické krajiny založili obranný pakt – Varšavskú zmluvu 14. 5. 1955, po prijatí Nemecka do NATO. Ich zakladateľmi boli Sovietsky zväz, Bulharsko, Československo, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Nemecká demokratická republika a Albánsko.
Po Karibskej kríze museli USA stiahnuť rakety PGM 19 Jupiter s atómovými hlavicami z Turecka namierené proti krajinám Varšavskej zmluvy a ZSSR. Nesmieme zabúdať, že v západných krajinách boli obrovské množstva zbraní členských krajín NATO, ku ktorým pribudli ďalšie dodávky zbraní z USA. USA bez súhlasu bezpečnostného výboru OSN dodali postupne v šesťdesiatych rokoch viac než 2500 tankov, 1500 lietadiel a bombardérov, 80000 vojakov, a čo bolo najnebezpečnejšie i 171 rakiet s atómovými hlavicami namierenými na Československo, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Litvu, Lotyšsko, atď..
USA nemuseli šetriť jadrovými zbraňami, pretože v roku 1959 ich mali viac než 12 tisíc. O dva roky neskôr už 22229. Neskôr ich počet i na základe dohôd vyplývajúcich z narastajúcej vojenskej sily Varšavskej zmluvy výrazne klesal. A to i vďaka príchodu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. To znamená, že sa zamedzilo zbrojeniu a rozpútaniu 3. svetovej vojny. Presný zoznam dopadov atómových hlavíc a vyvraždenia Slovanov je k dispozícii.
Američania založili ďalšie americké a NATO základne v západnom Nemecku, ale i v iných západných krajinách. V Taliansku, Anglicku, Turecku a inde. Zoznamy sú k dispozícii. Tieto fakty nám dávajú jasnú odpoveď, prečo velenie Varšavskej zmluvy rozhodlo o dodaní uvedených počtov vojakov a zbraní do Československa. Počty vojsk pripravených k obrane značených ako operácia Dunaj vyčlenili jednotky Varšavskej zmluvy o sile 27 divízii.
- 12 tankových a 13 motostreleckých,
- dve výsadkové,
- a jednu leteckú armádu o celkovej sile 200000 – 750000 vojakov s 800 lietadlami, 2000 – 6300 tankami a 2000 delami a raketometmi.
Tieto sily ako celok prevyšovali počtom Československú ľudovú armádu. Sily východného vojenského okruhu ČSLA neboli v období príchodu v plnom počte. Na operácii sa zúčastnilo asi 28000 poľských a asi 30000 maďarských vojakov. Účasť východonemeckých vojsk je sporná. I najnovšie zdroje potvrdzujú, že tieto vojská nedostali povolenie vyraziť zo svojich nástupných pozícii za hranicami. Len na slovenskom území bolo v prvých dňoch nasadených 48055 sovietskych, 10372 maďarských a asi 1000 bulharských vojakov.
V súvislosti s faktom navýšenia zbraní a vojakov v Nemecku na hraniciach s Československom sa ukazuje, že šlo o priame vojenské ohrozenie socialistických krajín a suverénnych štátov Varšavskej zmluvy. Preto to velenie Varšavskej zmluvy vyhodnotilo ako priamu hrozbu napadnutia krajín Varšavskej zmluvy, rozhodlo sa vyrovnať vojenské sily a dodať do Československa rovnaké množstvo vojenskej techniky, ako USA do Nemecka a krajín NATO.
Nebyť bleskového príchodu spojeneckých vojsk do vtedajšieho Československa, obsadili by stred Európy armády NATO. Svet sa údajne pred päťdesiatimi rokmi ocitol na okraji jadrovej katastrofy. Zažehnala ju len dôkladne pripravená, dobre utajená a perfektne uskutočnená operácia pod kódovým označením Dunaj. Tým bolo NATO a USA donútené znížiť počty jadrových hlavíc namierených proti zemiam Varšavskej zmluvy.
Toto bol pravý dôvod, prečo prišli vojska Varšavskej zmluvy do Československa. Aby chránila ženy, deti, starcov a celé národy Slovanov pred vyvraždením.
Vojenské rozmiestnenie
V apríli 1958 Ministerstvo obrany Spojených štátov poverilo letectvo Spojených štátov prípravou rozmiestnia prvých troch eskadier rakiet Jupiter (45 rakiet) vo Francúzsku. Vyjednávania medzi Spojenými štátmi a Francúzskom trvali do júna 1958. Charles de Gaulle, nový francúzsky prezident, odmietal umiestnenie akejkoľvek jedinej rakety. Toto rozhodnutie donútilo Spojené štáty preskúmať možnosti rozmiestnenia rakiet v Turecku nebo v Taliansku. Americké letectvo v rovnakom čase rozmiestňovalo štyri eskadry rakiet Thor (60 rakiet) v Spojenom kráľovstve v blízkosti Nottinghamu.
V apríli 1959 minister letectva poveril letectvo rozmiestnením dvoch eskadier rakiet Jupiter v Taliansku. Od roku 1961 do 1963 bolo na desiatich miestach v Taliansku rozmiestnených dohromady 30 rakiet. Obsluhovali ich príslušníci talianských vzdušných síl, ale Američania mali pod kontrolou jadrové hlavice. Tieto rakety rozmiestnené v Taliansku boli pod správou 36ª Aerobrigata Interdizione Strategica (36. strategickej leteckej eskadry talianskych vzdušných síl) umiestnených na letecké základne Gioia Del Colle. V roku 1962 bulharské špionážne lietadlo MiG-17 po prelete nad jedným z týchto miest havarovalo v neďalekom olivovom háji.
Umiestnenie rakiet PGM 19 Jupiter atómovými hlavicami namierené na krajiny Varšavskej zmluvy a ZSSR (https://cs.wikipedia.org/wiki/PGM-19_Jupiter)
V štyroch prípadoch medzi polovicou októbra 1961 a augusta 1962 boli rakety Jupiter, rozmiestnené v Taliansku a vybavené jadrovými hlavicami o sile 1,4 megaton TNT (5,9 PJ) zasiahnuté bleskom. Tým boli aktivované termálne batérie a v dvoch prípadoch bol tritio-deuteriový plyn napumpovaný do hlavice, čím sa tieto stali čiastočne nabité. Po týchto 4 falošných poplachoch U.S. Air Force nainštalovala na všetky odpaľovacie zariadenia ochranu proti bleskom.
V októbri 1959 bola podpísaná medzivládna dohoda USA s Tureckom o rozmiestnení tretej a poslednej eskadry v Turecku. Prezident Eisenhower ale rozmiestnenie rakiet odďaľoval v presvedčení, že tento krok nevyhnutne vyvolá prudké zostrenie sovietsko-amerických vzťahov. Rakety totiž vzhľadom k dlhej (niekoľkohodinovej) dobe prípravy ku štartu boli prakticky použiteľné iba v prípade prekvapivého prvého úderu Spojených štátov.[1]
Až na jar roku 1961 nový prezident Kennedy rozhodol o inštalácii rakiet v Turecku.[1] V rokoch 1961 až 1963 bolo 15 rakiet rozmiestnených na 5 miestach v blízkosti mesta Izmir. Tieto miesta boli pod priamou správou personálu amerického letectva. Rakety boli v operačnej pohotovosti od marca 1962. Prvá letka troch Jupiterov bola predstavená pod správu tureckých leteckých síl až koncom októbra 1962 pred začiatkom Kubánskej krízy. Američania však stále kontrolovali jadrové hlavice. Skutočné rozmiestnenie rakiet Jupiter v Turecku je tajné. Podľa nemenovaného zdroja z obdobia rozmiestňovania v roku 1961 jedno z päť miest bolo v horách blízko mesta Manisa a ďalšie v horách blízko mesta Akhisar. Hlavnou základňou pre rozmiestňovanie rakiet bola letecká základňa Cigli.
Všetky rakety Jupiter boli odstránené až v apríli 1963, na základe tajnej časti dohody so Sovietskym zväzom o odstránení sovietskych rakiet z Kuby. Oficiálne bolo odvezenie rakiet po roku služby zdôvodnené ich zastaranosťou.
Skutočný dôvod stiahnutia rakiet priznali Američana až koncom 80. let 20. storočia.[2]
Video umiestňovanie rakiet v Turecku a Taliansku: https://www.youtube.com/watch?v=KZVdDnOHuEI
Nacisti ktorí konštruovali rakety v USA: Wernher von Braun a nemeckí dôstojníci
Zoznam miest na Slovensku a v Česku, ktoré USA plánovali bombardovať jadrovými zbraňami
Dňa 4.4.2016 bol publikovaný odtajnený úplný (?) zoznam miest, ktoré USA plánovali bombardovať jadrovými zbraňami.
Zoznam bol pripravený okolo rokov 1956-1959 pre budúcu preventívnu jadrovú vojnu, kde USA nečakane napadnú Sovietsky zväz a jeho satelitov. Zoznam určite vzbudil veľký záujem našich médií a predpokladám, že inicioval mnohé diskusie našich mysliacich tankistov v tomto obore, napríklad zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (p. Šebej, p. Demeš, p. Duleba, p. Samson….) na TA3, Markíze, RSTV…, ktorí určite priniesli dôležité závery vyplývajúce zo zoznamu.
Pretože, počas takýchto diskusií som mal opäť omylom vypnutý zvuk, musel som si zoznam pozrieť sám a hádať, ku akým záverom naši profesionálne diskutujúci mysliaci tankisti došli. O tom je tento blog.
Pre začiatok zo zoznamu: ukážka cieľov bombardovania v Bratislave a výklad niektorých čísel v zozname:
- Číslo 157 je poradie dôležitosti cieľa bombardovať (z asi 1200, alebo až 3600 cieľov?).
- Moskva má číslo 1, Leningrad 2, atď…
- Číslo 157 tým znamená, že zrovnať so zemou Bratislavu malo pre USA dosť vysokú prioritu (i keď sa mi nepodarilo dopátrať, prečo?).
- Číslo 4809-01709 znamená koordináty (GPS) cieľa; 4809 = 48⁰09´00´´N; 1709 = 17⁰07´00´´E (Bratislava).
- Keď si koordináty cieľov dáte do Google Map, tak zistíte, kde mala atómová bomba, ale bomby spadnúť. Ostatné čísla pre jednotlivé ciele sú kódy – kto to má vykonať a ako…
- Ako vidieť zo zoznamu, veľká väčšina cieľov na Slovensku bola pre istotu zdvojená, t.j. dve atómové bomby na jeden cieľ.
Na Bratislavu malo byť zhodených 24 atómových bômb, každá o sile okolo 50-100 x účinnejšej (?), ako mala atómová bomba zhodená na Hirošimu v septembri 1945. Netreba ani pripomínať, že zhodenie 24 atómových bômb na Bratislavu, by ju vymazalo aj s obyvateľmi z povrchu zemského.
Pre niektoré ciele v Sovietskom zväze sa počítalo s vodíkovými bombami o sile až okolo 4000x prevyšujúcu bombu z Hirošimy.
Pre porovnanie, na Prahu bolo plánované zhodiť 69 atómových bômb.
USA nemuseli šetriť s jadrovými zbraňami, lebo v roku 1959 ich mali viac ako 12000 a v roku 1961, t.j. o 2 roky, až 22229. Neskoršie ich počet, aj na základe dohôd vyplývajúcich z narastajúcej vojenskej sily Varšavskej zmluvy, výrazne klesal. https://www.osti.gov/opennet/forms.jsp?formurl=document/press/pc26.html#ZZ7
Ak som sa nepomýlil v rátaní, tak USA pre Slovensko naplánovali zhodiť z lietadiel (a rakiet) 171 atómových bômb.
Pretože zoznam neuvádza dôvody bombardovania jednotlivých cieľov, ja podľa môjho odborného posúdenia, uvediem aspoň pár dôvodov bombardovania niektorých významných cieľov na Slovensku (ako pravdepodobne tiež diskutovali naši mysliaci tankisti na TA3, Markíze, STV…).
- Na Dobšinú plánovali zhodiť dve atómové bomby. Generáli v USA sa právom obávali, že naša armáda bude schovaná v Dobšinskej ľadovej jaskyni a na signál zaútočí na USA.
- Na Ladce plánovali zhodiť dve atómové bomby. Generáli v USA sa právom obávali, že naša armáda v noci cementom popráši USA, a keď zaprší, celá vojenská mašinéria (okrem lietadlových lodí) stuhne v betóne.
- Na Humenné plánovali zhodiť dve atómové bomby, pretože generáli v USA nemajú radi Švejkovu vojenskú filozofiu.
- Na Krompachy plánovali zhodiť dve atómové bomby, pretože generáli v USA nemajú radi, keď ľudia neposlúchajú na povel.
- Na Malacky plánovali zhodiť dve atómové bomby, pretože generálom v USA sa záhorácke vtipy nezdali vtipné.
- Na Nitru plánovali zhodiť štyri atómové bomby, pretože generáli v USA sa nejako dopočuli o vojensky zručnom Svätoplukovi, a preto ihneď zdvojnásobili počet atómových bômb na štyri.
- Na Poprad taktiež zdvojnásobili počet atómových bômb. Generáli v USA sa dopočuli, že tatranským vycvičením medveďom môžu chutiť aj americkí vojaci.
- Na Dolné Bzince plánovali zhodiť dve atómové bomby, lebo generáli v USA ich vždy ťažko hľadali dokonca aj na mape-špeciálke.
- Na Koterbachy plánovali zhodiť dve atómové bomby, lebo generálom v USA ich názov nikto nevedel zmysluplne preložiť do angličtiny.
- Na Trstenú plánovali zhodiť dve atómové bomby, lebo v krčme nikdy nikto nič nevedel o americkej víťaznej vojenskej stratégii.
Hlavný cieľ bombardovania
USA naplánovali zhodiť z lietadiel (a rakiet) 171 atómových bômb na všetky väčšie mestá, niektoré mestečká a dokonca dediny na Slovensku. Vojenský strategický potenciál týchto miest, možno až na pár výnimiek, bol a je zanedbateľný. Preto hlavným cieľom bombardovania bolo zabiť čo najviac (alebo skoro všetkých) obyvateľov na Slovensku.
Keď preštudujeme zoznam cieľov u ostatných štátov, tak podobný cieľ mali aj vo všetkých východoeurópskych krajinách bývalého socialistického bloku, hlavne u Sovietskeho zväzu. Išlo o naplánovanú genocídu Východoeurópanov až po Vladivostok, zabiť čo najviac obyvateľov (niečo podobné, ako bola genocída ~20 miliónov severoamerických indiánov). Nebudem to ďalej rozvíjať, pretože predpokladám, že túto otázku podrobne prediskutovali aj naši mysliaci tankisti na TA3, Markíze, STV….
Keď to porovnám s Hitlerovou doktrínou, kde sme boli považovaní za menejcennú rasu, ktorá nemá právo vlastniť životné územie, kultúru a vlastnú filozofiu života, tak americkí generáli išli ešte ďalej, nejako usúdili, že na tomto svete im len zavadziame (čo platí aj pre dnešok).
Plány USA začatia preventívnej jadrové vojny proti Sovietskemu zväzu sú popísané napríklad v knihe: Vladimír Mohyla a kolektív: Operačne-taktické rakety ČSLA v období studenej války. (Vlado-Vlas, 2013, ISBN: 978-80-263-0501-9). Aspoň pár poznámok z knižky:
Prvý plán agresívnej útočnej vojny „západu“ proti Sovietskemu zväzu a jeho satelitov sa začal rodiť už v roku 1945 z dielne anglického humanistu a demokrata Winstona Churchilla s názvom „Operation Unthinkable, Russia….“, ktorý bol odtajnený v roku 1988. Plán sa neuskutočnil, lebo USA nechceli podporovať plány inej-bývalej koloniálnej mocnosti.
Nasledoval plán útočnej jadrovej vojny USA „Totalita“ z roku 1949, kde sa už určili mestá v Sovietskom zväze, ktoré majú byť zničené jadrovými bombami. Plán bol odtajnený v roku 1977. Nasledovali ďalšie plány na zahájenie útočnej preventívnej jadrovej vojny zo Sovietskym zväzom, ako Pincher, Broiler, Halfmoon, Fleetwood, Crankshaft, Offtackle a SIOP do roku 2003 (počet cieľov 16000(?)) a OPLAN od roku 2003 (počet cieľov 12500(?))…
Prečo sa plány USA bombardovania-genocídy socialistického bloku v preventívnej jadrovej vojne neuskutočnili?
Po II. Svetovej vojne v roku 1945, socialistické východoeurópske krajiny, ale hlavne Sovietsky zväz so zničeným hospodárstvom a infraštruktúrou boli neporovnateľne v nevýhodnejšej ekonomickej pozícii ku hospodársky prosperujúcim USA, ktoré vlastnili 61% svetových zásob zlata a vyrábali okolo 50% priemyselnej produkcie sveta. USA ďalej získali pre vojenskú mašinériu väčšinu vedcov z Nemecka.
Preto Sovietsky zväz a Varšavská zmluva vo vojenskej súťaži s USA a NATO, ťahali vždy za kratší koniec. Ale Sovietsky zväz a Varšavská zmluva enormným úsilím dokázala vytvoriť stav, že USA a ich priatelia v NATO si neboli istý, či preventívnym jadrovým úderom zničia dostatočný počet jadrových zbraní a nosičov Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy. Sovietsky zväz a Varšavská zmluva mnohokrát úspešne kamuflovali, že sú vojensky silnejší, ako v skutočnosti boli. Z odtajnených dokumentov vyplýva, že odhady USA o účinku ich jadrových zbraní na protivníka a jadrová odpoveď Sovietskeho zväzu boli zaťažené veľkou chybou. Preto USA nechceli riskovať tragický koniec vlastného impéria.
Možno v podvedomí ich strašili fakty o tragickom konci najväčšej suverénnej armády sveta 19. storočia, ktorá na čele s Napoleonom vtrhla 24.6.1812 do Ruska.
Možno v podvedomí ich strašili fakty aj o tragickom konci najväčšej suverénnej armády sveta 20. storočia, ktorá na čele s Hitlerom vtrhla 22.6.1941 do Ruska.
Na záver len pár otázok:
- Slovensko bolo satelitom najväčšej armády sveta 20. storočia, ktorá na čele s Hitlerom vtrhla 22.6.1941 do Ruska. Slovensko sa zúčastnilo na genocíde 20-30 miliónov Východoeurópanov, zväčša Slovanov. Vtrhne Slovensko, ako satelit USA-NATO, veľkej suverénnej armády sveta 21. storočia do Ruska? Neviem, a to i napriek tomu, že ho tam naši mediálni horlivo mysliaci tankisti tlačia.
- Teraz, keď sme už v tábore NATO, majú Ruské strategické jadrové sily toľko cieľov na Slovensku, ako to mali USA, keď sme boli členmi Varšavskej zmluvy?
- Ako sa zmenil zoznam cieľov na Slovensku, ktoré USA plánujú bombardovať jadrovými zbraňami v prípade neúspešnej preventívnej vojny?
Zoznam ďalších miest na Slovensku, ktoré mali byť bombardované jadrovými zbraňami:
Zoznam miest v Česku, ktoré mali byť bombardované jadrovými zbraňami:
Komentáre 0
Pridať komentár