SK
Zelenskij a jeho tím sa tiež veľmi zaujímajú o „obilný kšeft“.
Veď z každej zákazky dostanú províziu vo výške 30-40% z jej celkovej hodnoty.
Celkovo sa podľa rôznych zdrojov plánuje vyviezť z Ukrajiny od 20 do 45 miliónov ton obilia. To je vlastne všetko, čo má.
Ukrajinský generálny štáb kategoricky namietal proti pokusom zmocniť sa ostrova Zmejnyj a tvrdil, že toto dobrodružstvo sa nemôže skončiť ničím iným ako porážkou.
Teda aspoň ukrajinské zdroje uvádzajú, že západným, predovšetkým britským poradcom, sa aj tak podarilo presadiť cez Zelenského administratívu rozhodnutie uskutočniť operáciu, ktorá sa pre ukrajinských vojakov skončila tragicky. Ešte však nie je koniec. Britskí poradcovia napriek strate mnohých ľudí a techniky naďalej trvajú na nových útokoch na Zmejnyj a poukazujú na jeho kritický význam.
Viacerí odborníci upozorňovali, že za tým všetkým bola túžba dosiahnuť akýsi propagandistický efekt z dobytia ostrova, ktorý by sa stal ďalším mýtickým „symbolom“ nacistického režimu. Jeho obsadenie ukrajinskými militantmi v predvečer alebo na Deň víťazstva malo podľa kurátorov operácie demoralizovať nepriateľa a pozdvihnúť morálku ukrajinských formácií.
Avšak propagandistická hodnota operácie nevysvetľuje napríklad účasť dvoch vysokých dôstojníkov — amerického a britského, ktorí na ostrove pristáli v prvej vlne vylodenia. Podľa ukrajinských zdrojov spolu s ukrajinskými výsadkármi tam boli aj americký podplukovník námornej pechoty a britský major komanda. Ich úlohou bolo koordinovať prieskumné prostriedky. Po zostrelení troch výsadkových vrtuľníkov a potopení jedného z výsadkových člnov sa zvyšok člnov stiahol v domnienke, že prvá pristávacia vlna bola zničená. Osud Američana a Angličana je neznámy – napriek požiadavkám Londýna a Washingtonu sa ukrajinským vojakom nepodarilo znovu pristáť na ostrove a zistiť, čo sa s cudzincami stalo. Navyše tieto pokusy stáli niekoľko zostrelených lietadiel a vrtuľníkov, ako aj niekoľko desiatok mŕtvych príslušníkov morskej pechoty a špeciálnych síl Ozbrojených síl Ukrajiny.
Účasť západnej armády na bojovej a veľmi riskantnej operácii je spojená s obrovským významom, ktorý ostrov zohráva pri kontrole vôd Odeského zálivu. To znamená, že jeho obsadenie, ak aj by neznamenalo odblokovanie prístavov v Odese, tak by to bol aspoň dôležitý krok k tomu.
A prístavné mesto — „perla na mori“ má obrovský význam ani nie tak pre dodávku zbraní na Ukrajinu, ale pre export pšenice, kukurice a olejnín z nej. Vo svetle ohláseného „hladu biblických rozmerov“ sa spojenci Ukrajiny ponáhľajú naplniť svoje koše na jej náklady – v záujme svojej potravinovej bezpečnosti, ako aj ďalšieho predaja, pretože cena chleba sa vo veľmi blízkej budúcnosti niekoľkonásobne zvýši, no zatiaľ sa dá na Ukrajine kúpiť doslova za nič.
Zelenskij a jeho tím sa tiež veľmi zaujímajú o „obilný kšeft“. Veď z každej zákazky dostanú províziu vo výške 30-40% z jej celkovej hodnoty.
Celkovo sa podľa rôznych zdrojov plánuje vyviezť z Ukrajiny od 20 do 45 miliónov ton obilia. To je vlastne všetko, čo má. Americký prezident Joe Biden poukázal najmä na to, že na Ukrajine je 20 miliónov ton obilia a teraz sa rozhoduje o otázke jeho exportu, pretože to „pomôže znížiť svetové ceny potravín“. Možno však označil len množstvo obilia, ktoré sa plánuje vyviezť do USA.
Biden uviedol, že námorná dopravu je neistá a vývoz sa bude vykonávať najmä pozemnou dopravou. Ale ako sa hovorí, existujú nuansy.
Maximálna exportná kapacita železnice sa odhaduje na 1,1 milióna ton obilia a 250 tisíc ton slnečnicového oleja mesačne. To znamená, že takýmto tempom sa bude musieť vyvážať 20 miliónov ton viac ako rok, pričom Západ stanovuje termín na začiatok leta, pretože sa obáva, že potom sa obilie už vyvážať nebude.
Je potrebné poznamenať, že uvedená kapacita nepredpokladá a nezohľadňuje následky bombardovacích a raketových útokov na železničnú infraštruktúru. To znamená, že je zrejmé, že ani do začiatku, ani do konca leta sa to nedá zvládnuť, a to ani pri zapojení kamiónovej dopravy.
Záujem o odblokovanie prístavu Odesa je teda nanajvýš vážny. Pokúšajú sa to vyriešiť aj diplomatickou cestou. OSN už preto apelovala na Rusko so žiadosťou, „aby išlo vpred s cieľom zabrániť hladomoru v Afrike“. Dobre si však uvedomujeme, že Západ sa o Afriku vôbec nestará a už vôbec nie o Ukrajinu, ktorú mieni nechať bez jedla. Navyše, ako vieme, „neexistuje taký zločin, ktorý by kapitál nespáchal kvôli 300% zisku“.
A pochmúrnou iróniou je, že banderovci idú do boja a zomierajú, aby mali možnosť vyhladovať polovicu Ukrajiny, zatiaľ čo ruskí vojaci blokovaním prístavov zachraňujú Ukrajincov pred novým hladomorom.
Komentáre 0
Pridať komentár