Brexitológia sa zamerala na ryby v Spojenom kráľovstve, ale úplne ignorovala obrovské zlaté rezervy EÚ, ktoré sú údajne stále uložené v úschove Bank of England.

Odkazy: Odkaz 1

Náhly rozchod finančných služieb bez dohody medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ prebehol takmer bez povšimnutia... nielen bez nárazu stále odkladaného protokolu o „finančnej ekvivalencii“... ale aj bez obyčajného kňučania zo strany špecializovaných médií a Remainers. Teraz sa ukrajinská kríza s novými požiadavkami na platby za veľmi potrebnú ruskú ropu a plyn... prekrývajúca sa so zásadnými, no nedokončenými záležitosťami súvisiacimi s brexitom... nutne rozvinie do začarovanej vnútornej vojny NATO o zlato.

Parafrázujúc Jamesa Carvilla okoreneného nejakou tradičnou britskou príchuťou: „Je to krvavé zlato, hlupáci“.

 

Ovládnite Britániu

Podľa britského premiéra Borisa Johnsona by fyzická repatriácia zlata EÚ údajne stále uloženého v Londýne „mocne“ ovplyvnila budúcnosť Európy s veľmi hlbokým politickým vplyvom vysokého napätia na oboch stranách Lamanšského prielivu. V tomto scenári č. 10 Downing Street by ľahko vyjednal dostupnosť zlatých prútov EÚ len za špecifických podmienok Brexitu priaznivých pre Spojené kráľovstvo. V skutočnosti by sa to mohlo ukázať ako absolútne nevyhnutné a malo by ísť ďaleko za obrovskú vnútornú hodnotu zlata EÚ, ktoré je údajne stále uložené v BoE (Bank of England).

 

Zlato NATO v Londýne

Nové ruské ruble alebo požiadavky na platbu zlatom za ktorýkoľvek z jeho tovarov alebo služieb nevyhnutne povedú k veľkej zlatej vojne medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, ktorá pravdepodobne povedie k vôbec prvej vnútornej konfrontácii NATO bez použitia rukavíc. Po 2. svetovej vojne bola myšlienka držať európske zlaté prúty bezpečne mimo bývalého Sovietskeho zväzu a Josefa Stalina, pre každý prípad. Pred desaťročiami teda súčasné členské štáty EÚ uložili väčšinu svojho zlata do úschovy v Bank of England v Londýne. Teraz sa Spojené kráľovstvo odváži použiť ako zbraň schvaľovanie žiadostí EÚ o repatriáciu zlata a iných záležitostí súvisiacich so zlatom ako veľmi presvedčivý nástroj na vyjednávanie pre množstvo stále nedokončených, no najdôležitejších vecí týkajúcich sa Brexitu.

  • Whitehall by mohol na neurčito oddialiť dodávku zlata EÚ, pokiaľ sa nevyriešené otázky týkajúce sa Brexitu nedohodnú v prospech Spojeného kráľovstva.
  •  Alebo, celkom jednoducho, BoE by nikdy nevrátila také zlato z EÚ, ktoré bolo údajne uchovávané v posledných desaťročiach v úschove, pretože bolo čiastočne alebo úplne rozpredané alebo požičané alebo kompromitované, ako je vysvetlené nižšie s bývalým premiérom Spojeného kráľovstva Jamesom Gordonom Brownom vedieť o tom až príliš dobre.

 

Matka európskych konfliktov

Ak je história nejakým vodítkom, nepriateľské akcie prepuknú v okamihu, keď členské štáty EÚ jednotlivo alebo kolektívne oprávnene požadujú zatiaľ neexistujúci plne nezávislý funkčne podrobný audit zlata EÚ, ktorý je údajne stále „v držaní“ BoE. Malo by to zabrať veľa času a je to perfektná výhovorka na zdržiavanie celého procesu vždy pod výhradným dohľadom Londýna, nie Bruselu. Alebo by nastali nezvládnuteľné problémy, len čo by štáty EÚ požadovali okamžitú repatriáciu aspoň časti takýchto „teoretických“ prútov, vzhľadom na okolnosti pravdepodobne všetkých súčasne. Potom by sa buď (1) mohlo pomaly sem-tam vrátiť nejaké zlato (hoci s veľkým oneskorením), ale len za veľmi vágnych londýnskych podmienok a zmeniť nedokončené následky Brexitu na úroveň, o ktorej ešte nebolo počuť, alebo (2) by sa nevrátilo žiadne zlato. pretože bolo predané alebo skompromitované rôznymi spôsobmi, ako je vysvetlené nižšie. A Spojené kráľovstvo by sa radšej nemalo rozhodnúť zaplatiť Rusku ani jedinou zlatou mincou, pretože EÚ by sa právom čudovala, kto ju vlastní.

 

Temnota BoE

Londýnske trhy so zlatom a striebrom boli vždy viac ako „nepriehľadné“ bez akéhokoľvek významného vykazovania transakcií alebo pozícií. Nikdy neboli ponúknuté žiadne údaje o vkladových účtoch komerčných bánk v BoE, ani o presnej technickej identifikácii úschov zlata, nehovoriac o tých, ktoré patria členom EÚ. Venezuela veľmi dobre vie – a členské štáty EÚ by mohli byť ďalšie – kto môže, ale nemusí byť uznaný za platného držiteľa čohokoľvek, čo je uložené na ulici Threadneedle alebo kde sa nachádza, je otvorenou záležitosťou ponechanou na úplné uváženie majstrov Canary Wharf, nie politikov EÚ. To isté platí pre obrovské nealokované zlaté a strieborné záväzky takzvaných „bankoviek drahých kovov“... alebo akékoľvek iné relevantné údaje.

 

Zlá nemecká skúsenosť

Nedávno muselo Nemecko čakať dlhých 5 rokov, aby násilne a bolestivo repatriovalo iba časť svojho zlata z BoE a nikdy nedostalo späť žiadne z pôvodne uložených zlatých tehál, čo jasne vysvetľuje oneskorenie. Takže zatiaľ čo EÚ zamrzne a jej hospodárstvo sa zastaví, mnohé nevyriešené otázky zahŕňajú:

  • Má BoE stále všetky zlaté prúty EÚ... alebo boli predané alebo požičané, ako tvrdia mnohí experti?
  • Je BoE ochotná a schopná okamžite vrátiť zlato z EÚ, ktoré by jej ešte zostalo, legitímnym vlastníkom, ak existujú?
  • Kto sú legitímni vlastníci zlata v trezore BoE po desaťročiach európskej zmeny politických hraníc?
  • Rozhodoval by ESD o vlastníctve zlata... alebo britské súdnictvo... alebo BoE? Na základe čoho presne?
  • Nechala BoE požičať, vymeniť, opätovne hypotekovať, prenajať, použiť pákový efekt alebo zaťažiť takéto drahé prúty teraz záložným právom s ďalšími mnohými údajnými oprávnenými nárokovateľmi, ktorí sú tiež v súlade s „častými nepridelenými syntetickými“ úschovami prútov nevhodnými na tento účel podľa „ Digital Derivative Pricing Schemes“ prostredníctvom ktorých nikto nemôže vedieť, kto čo kde (ak vôbec) vlastní?

Robím si srandu nie.

Dnešné derivátové transakcie „papierového zlata“ predstavujú skutočnú čistokrvnú Ponziho schému, ktorá mnohonásobne prevyšuje skutočné zlaté prúty teoreticky za nimi, pravdepodobne s pomerom 100:1 alebo vyšším, ako londýnska Square Mile veľmi dobre vie. Samozrejme, ECB, MMF a BIS by tiež tvrdili, že je to vlastne „ich“ zlato, nie?

Britský ekonóm Peter Warburton mal 100% pravdu, keď opísal, že západné centrálne banky používajú deriváty na kontrolu cien komodít a ochranu vládnych mien pred verejným uznaním devalvácie meny. Warburtonova esej „Znehodnotenie svetovej meny: Je to inflácia, ale nie taká, ako ju poznáme“ je zverejnená na https://www.gata.org/node/8303

Akokoľvek sa to však vyvinie, „kontinentálne zlato“, ktoré je teraz možno stále uložené v Londýne, nevyhnutne spustí vnútorný existenčný konflikt NATO v neistých podmienkach (a zúfalstve), ak neexistujú veľmi potrebné parametre auditu a stále chýbajú záznamy o sériových číslach zlatých prútov, ktoré ovplyvňujú vlastníctvo a status nárokovaný viac ako jedným (údajne legitímnym) príjemcom, plus údaje o kvalite a čistote zlatých prútov, náklady na úschovu po lehote splatnosti, prepravu a poistenie atď.

Len tak mimochodom, keď sa tlak dostane do popredia (a bude, verte mi) na základe ich „špeciálneho vzťahu“, Federálny rezervný systém USA by sa postavil na stranu BoE, pretože sa ocitnú v presne rovnakej situácii, pokiaľ ide o fyzické prúty, ktoré by mali byť teoreticky stále hodnotnú pre tretie strany vrátane panovníkov. V synchronizovanom tempe s anglosaskou výnimočnosťou ani zlaté úschovy Fedu neboli nikdy kontrolované – ako by mali – a špecializovaný komentátor na celom svete je presvedčený, že ani takéto zlato nie je úplne dostupné. Okrem toho by USA uvítali akékoľvek nové dodatočné problémy pre EÚ, pretože to bola celá myšlienka vyprovokovať Rusko do tejto zbytočnej vojny.

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.