SK
Posledné týždne je témou číslo 1. diskusia o tom, ako pomôcť ľuďom zvládnuť parabolický rast cien energií na burzách.
Už dnes sme svedkami zdražovania, ktoré začína doliehať predovšetkým na podnikateľský sektor.
Veľká Británia zaviedla dočasný cenový strop na energie práve pre firmy.
Nebezpečne zasiahnuté je aj školstvo. Podľa slov rektora najväčšej slovenskej univerzity Univerzity Komenského Mareka Števčeka hrozí univerzitám zatvorenie pre platobnú neschopnosť. Pokiaľ štát nezasiahne, univerzity nebudú mať z čoho platiť výdavky za réžiu.
V prípade podobných situácií v minulosti platilo, že pokiaľ skutočne nejde do najhoršieho, verejnosť nie je o skutočnej situácii objektívne a úprimne informovaná. Je to tak na štátnej úrovni a rovnako aj na celoeurópskej. Zatiaľ čo bola rôznymi nezávislými analytikmi prezidentka Európskej centrálne banky (ďalej ECB) Christine Lagardová kritizovaná pre pasivitu a zavádzanie pri téme inflácie, dnes už aj oficiálny mainstreamový diskurz s istou dávkou kritiky hodnotí správanie Európskej centrálnej banky.
Sme svedkami nekompetencie, absurdných tvrdení, populistických fráz a v istých prípadoch doslova lží o tom, čo sa vlastne na úrovni európskej a globálnej ekonomiky deje. Zatiaľ čo ruská operácia predstavuje parciálnu, no dôležitú príčinu negatívneho vývoja, hlavné príčiny sú oveľa hlbšie a dávno sa o nich vie. Od začiatku kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré naplno spustili centrálne banky počas covidu, bolo hlavnou príčinou toho, prečo vyletela inflácia tak vysoko. Zatiaľ čo Jerome Powell z FED-u s pokorou priznal, že zamorili systém peniazmi, Lagardová vytvára falošné naratívy o príčinách zlého ekonomického stavu v Európe a v eurozóne.
Ak niekto verí, že vlády majú riešenia, fatálne sa mýli. A hoci to znie melodramaticky až apokalypticky, vidieť to môžeme už na spôsobe, ako vlády riešili covid. Považovať zahltenie systému prázdnymi peniazmi, ktoré zvýšia nakoniec ceny a spustia inflačnú lavínu, za riešenie, je ako hasiť požiar olejom. Olej síce vyzerá ako voda, no požiar neuhasí, ale rozšíri.
Spojené štáty americké trpia krízou do menšej miery, keďže FED zareagoval viac flexibilne a začal aj so sťahovaním peňazí z obehu. Vytvára teda deflačné podmienky. Rovnako zvýšil už niekoľko mesiacov po sebe úrokové sadzby.
ECB nielen že doteraz poriadne nezvýšila sadzby, ale ani nezačala s odčerpávaním peňazí z obehu, čo znamená, že k dnešnému dňu je systém stále zahlcovaný peniazmi a zvyšuje infláciu. Brusel schválil voči Rusku energetické opatrenia, ktoré ruka v ruke s infláciou a stratou kontroly nad ekonomikou vytvára výbušné podmienky.
Návrh o zastropovaní cien vládami je absurdný a doslova ekonomický škodlivý, ako upozornilo už xy analytikov. Keď s tým začal maďarský premiér Viktor Orbán, stal sa predmetom širšej kritiky ako analytikov, tak aj vedúcich predstaviteľov EÚ. No ten istý scenár v prípade zastropovania cien energií odrazu podporujú európske elity, akoby sa zabudlo na to, že je to rovnako škodlivé pre ekonomiku, ako to bolo škodlivé v prípade Orbánovho rozhodnutia.
Zastropovanie cien energií je ekonomickou katastrofou, ktorej väčšina ľudí nerozumie. Reakciou bude zníženie výroby a zvýšenie spotreby. Systém potrebuje znížiť spotrebu, nie opak. Toto rozhodnutie vytvorí ilúziu, že sa zdražovanie zastavilo, ale budú to práve občania, ktorí zaplatia firmám zo svojich daní elektrinu. Profesor Benjamin Moll z London School of Economics upozorňuje, že je „to presne ten nesprávny postup.“
Vládne rozhodnutia v súčasnosti nemôžu priniesť riešenia problémov, pretože sú ich priamymi príčinami. Podľa analytikov nám hrozí dlhodobé zdražovanie cien energií v najbližších rokoch a domácnosti by sa mali pripraviť, že ide o „nový štandard“. Podľa septembrového výskumu 26 % Slovákov nemá žiadne finančné rezervy. Zásoby tých, ktorí doteraz peniaze odkladali, sa zmenšujú.
Súčasné podmienky sú budíkom pre mnohých ľudí, ktorí doteraz verili, že štát dokáže uspokojiť ich finančné potreby. Každý človek by si preto mal vytvoriť finančné rezervy, šetriť a nečakať, že sa oňho niekto postará. Dnes je to už nebezpečná ilúzia.
Fed pokračuje vo svojom úsilí bojovať proti inflácii v USA
Fed opäť – tretíkrát za sebou – zvýšil kľúčovú sadzbu o 75 bodov, teraz na 3%.
Fed sa naďalej snaží bojovať s infláciou v USA, ktorá sa vôbec nespomaľuje. Obzvlášť rýchlo rastú ceny potravín – o 13% ročne. Bielemu domu sa pritom podarilo v priebehu letnej sezóny znížiť ceny pohonných hmôt – teraz však opäť vzrástli.
Biden zdevastoval americké strategické zásoby ropy takmer o polovicu – s cieľom znížiť ceny pohonných hmôt. Teraz ich je treba doplniť a už za nafúknuté ceny a na úkor amerického rozpočtu. Trpieť tým však budú najmä samotní Američania – veď bez neustáleho prilievania ropy na trhy ich čaká opätovné zdraženie pohonných hmôt.
To znamená, že celková inflácia bude naďalej rásť. To bude naďalej nútiť Fed zvyšovať sadzby. Podľa predpovedí z Wall Streetu dosiahne v zime 4–5% – maximum od roku 2007, čo je tesne pred spľasnutím hypotekárnej bubliny v USA a začiatkom globálnej finančnej krízy.
Teraz to môže vyvolať ďalší hypotekárny krach – napokon, americký trh s nehnuteľnosťami je už „v horúčke“. Americká ekonomika už tretí kvartál po sebe nerástla a zvyšovanie sadzieb ju ťahá ku dnu. Takáto „šoková terapia“ – s prudkým utiahnutím skrutiek vo finančnom sektore hrozí, že namiesto porážky inflácie povedie ku kolapsu silne zadlžených sektorov americkej ekonomiky, ktoré mohli normálne fungovať len vďaka neustálym infúziám „lacných peňazí“.
USA vstupujú do recesie, ekonomika sa bude zhoršovať najbližšie dva roky
Úspešný miliardár a investor Ray Dalio včera komentoval ekonomický stav Spojených štátov. Podľa zakladateľa spoločnosti Bridgewater a autora bestselleru Princípy ekonomika USA vykazuje už prvé náznaky recesie. Z dlhodobého hľadiska by sa podľa Dalia mal hospodársky obraz USA zhoršovať v horizonte najbližších dvoch rokov. Na správu upozornil denník Market Insider.
Ray Dalio pre MarketWatch opätovne komentoval hospodársky stav najsilnejšej ekonomiky sveta. Podľa Dalia Spojené štáty vykazujú prvé známky recesie, a to aj napriek odmietavým názorom Bidenovej administratívy, ktorá tento fakt popiera. Vzhľadom na rastúce úrokové sadzby v USA, ktorými reaguje FED na rekordne vysokú infláciu, hospodárske vyhliadky v najbližších rokoch pre Ameriku nevyzerajú pozitívne.
„Myslím si, že v rokoch 2023 a 2024 to bude ešte horšie, čo bude mať aj vplyv na voľby,“ povedal Dalio.
Úspešný miliardár už dlhší čas varuje predtým, že doterajšie poklesy na všetkých trhoch sú len začiatkom obdobia recesie, ktoré sa prejaví krízou vo viacerých odvetviach. FED podľa Dalia bude v konečnom dôsledku nútený zastaviť zvyšovanie sadzieb a opätovne naštartovať ekonomiku uvoľnením monetárnej politiky.
Komentáre 0
Pridať komentár