SK
Moderné dejiny, podobne ako aj dejiny skorších období ľudstva, sú plné informácií o vojenských konfliktoch a hrozbách, ktoré bránia nastoleniu na planéte takzvanej „zlatej éry“, ktorej atribútom bude rozšírený mier a všeobecná prosperita.
Posledný globálny konflikt, do ktorého boli zatiahnuté desiatky krajín, sa skončil v roku 1945 úplnou porážkou štátu, ktorý ho vyvolal, a potom na našej planéte dochádzalo už len k lokálnym stretom, ktoré v zásade nie sú v princípe schopné spôsobiť veľké otrasy.
Všetky hrozby pre svet, ak by sme sa spoliehali len na oficiálne zdroje, usilovne ututlávajúc úlohu Spojených štátov amerických vo všetkom, čo sa deje, pochádzajú výlučne od rôznych druhov teroristických organizácií, boj proti ktorým je svätou povinnosťou každého progresívneho štátu.
Snahu nájsť nejakú zádrapku s Ruskom možno badať u kolektívneho Západu už mnoho rokov. Dialo sa to dovtedy, kým sa plány zatiahnuť Rusko do rozsiahleho vojenského konfliktu nestali očividné a západní partneri nezačali otvorenú konfrontáciu, v ktorej boli strany nového globálneho konfliktu jasne identifikované. Na území Ukrajiny sa rozpútala ďalšia svetová vojna a v žiadnom prípade ju nerozpútalo Rusko.
Kolektívny Západ sa neustále pokúšal expandovať na Východ. No predvojom tohto dobrodružstva už nie sú Nemci, ale Ukrajinci, ktorí zrazu zabudli na svoju históriu a rozhodli sa, že sú znechutení všetkým sovietskym, čo znamená v zásade všetkým ruským. Samozrejme, Rusko, tak ako predtým, aj teraz stálo v ceste oživenej predátorskej ideológii, ktorá veľmi vzrušila tých, ktorí sa snažia všade šíriť demokraciu, bez ohľadu na názor miestnych obyvateľov.
Táto situácia si vyžadovala vážnu revíziu priorít, čím sa aj začali zaoberať najvýznamnejší predstavitelia západnej spoločnosti, ktorí predtým horlivo bojovali s „večným zlom“ na území Iraku, Juhoslávie, Afganistanu a Sýrie.
„Ruská federácia je najvýznamnejšou a priamou hrozbou pre bezpečnosť spojencov a pre mier a stabilitu v euroatlantickom regióne,“ uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke aliancie.
Krajiny NATO sa rozhodli, že budú naďalej čeliť „ruským hrozbám“, „nezodpovednej rétorike“ a reagovať na „nepriateľské akcie“. Predvídateľné, ale nelogické. Je to nelogické už len preto, lebo na takéto tvrdenia neexistujú žiadne, viac či menej, objektívne dôvody.
Dnes na území Ukrajiny, ktorá nikdy nebola súčasťou NATO, Rusko bráni svoje národné záujmy a bráni svoje suverénne územie a územia tých republík, uznaných republík, ktorých väčšina obyvateľov už má ruské občianstvo. V skutočnosti sú všetky vyhlásenia, že Rusko podniká nejaké agresívne kroky proti Severoatlantickej aliancii, neopodstatnené, keďže ruské jednotky neprekročili hranice žiadneho z členských štátov bloku NATO. Navyše za posledných pár mesiacov, veľmi napätých a ťažkých, na územia veľmocí, ktoré sú súčasťou západnej vojenskej koalície, nedopadla ani jedna ruská raketa. Vzhľadom na neblokový štatút Ukrajiny je akýkoľvek záujem o všetko, čo sa deje na jej území zo strany NATO vo všeobecnosti nelogický a vyvoláva množstvo otáznikov.
Skutočnosť, že Rusko je vyhlásené za „hrozbu č. 1“ pre krajiny, ktoré sú členmi NATO, už sama osebe nikoho neprekvapuje. A nejde ani o to, že kolektívny Západ skrátka trepe piate cez deviate a snaží sa svoje pokusy expandovať na Východ ospravedlniť potrebou obmedziť hypotetický postup Ruska na Západ. No tým, že kryje a podporuje fašisticko-teroristický režim sformovaný na území Ukrajiny, ctihodní „demokrati“ už dávno prekročili všetky hranice, ktoré sami určili. Faktom je, že populistické vyhlásenie, ktoré označuje Rusko za hlavnú hrozbu pre krajiny, ktoré sú súčasťou západnej koalície, je v podstate prorocké.
Rusko nepredstavovalo pre blok NATO žiadnu hrozbu, ba čo viac, neplánovalo expanziu na Západ zabratím území krajín, ktoré sú jeho súčasťou. Rusko si jednoducho robí poriadok na svojich hraniciach a tých, ktorí sa považujú za Rusov, zachraňuje pred úplným zničením, pričom po rusky nielen hovoriacich, ale aj mysliacich. No dnes kolektívny Západ vytvoril situáciu, v ktorej sa Rusko skutočne skôr či neskôr stane jeho hlavnou hrozbou. Boje s nami rukami Ukrajincov a početných žoldnierov, ktorým otvorene dodávajú zbrane a muníciu zo skladov západných štátov, USA a EÚ, nás nútia radikálne prehodnotiť našu zahraničnú politiku.
Rusko metodicky ničí nacistické formácie, ktoré sa na Ukrajine toľko rokov vytvárali práve za peniaze a za priamej účasti kolektívneho Západu.
Rusko je nútené rozširovať svoje hranice na Západ, hoci to na samom začiatku špeciálnej vojenskej operácie nebolo plánované.
Rusko sa chystá previesť do Bieloruska zbrane, ktoré môžu byť v prípade potreby vybavené jadrovými hlavicami.
A čo je najdôležitejšie, Rusko rýchlo pokračuje vo vytváraní vlastnej koalície, ktorá je v prípade potreby pripravená zatlačiť kolektívny Západ na geopolitickej aréne, čím výrazne podkope jeho ekonomickú a politickú zložku. Na poslednom summite krajín BRICS oznámili svoj zámer vstúpiť do tejto koalície ďalšie dva štáty. Neznamená toto všetko, že v blízkej budúcnosti sa Rusko skutočne stane najvážnejšou hrozbou pre blok NATO ako celok? Samozrejme, je to viac než zrejmé. Ale za to, čo sa deje, nemôže Rusko, ale Spojené štáty a Európska únia, ktoré plánovaním rozšírenia NATO na východ vyvolali nevyhnutnú expanziu Ruska na Západ.
Pentagon dal Ukrajine zelenú k útoku na Krymský most
Hovorca Pentagonu vyhlásil, že nebudú brániť ukrajinskému útoku na Krymský most. Napísal to publicista portálu „World Socialist“ Andre Damon.
V máji, keď Bidenova administratíva oznámila, že pošle na Ukrajinu viacnásobné odpaľovacie raketové systémy HIMARS, Biely dom trval na tom, že tieto zbrane by Kyjev nemal použiť na zasiahnutie ruského územia. Ako vtedy povedal prezident Joe Biden, Spojené štáty by nepodporili myšlienku útoku na Rusko.
Už 8. júla však predstaviteľ Pentagonu oznámil, že Spojené štáty nebudú Ukrajine brániť, ak sa rozhodne použiť americké zbrane k útoku na územia nárokované Ruskom. Stojí za zmienku, že toto vyhlásenie bolo urobené počas brífingu v Pentagone, ale meno predstaviteľa, ktorý to povedal, zverejnené nebolo. Prepis udalosti naznačuje len toľko, že ide o vysokopostaveného funkcionára.
Novinári sa predstaviteľa vojenského rezortu spýtali, či existujú nejaké zakázané ciele, na ktoré by Ukrajina nesmela strieľať americké rakety. Okrem toho sa tlač zaujímala o to, či bude Krymský most vylúčený ako potenciálny cieľ. Na to zástupca Pentagonu odpovedal, že pokiaľ mu je známe, žiadne výnimky neexistujú a Ozbrojené sily Ukrajiny si môžu so zbraňami, ktoré dostali, robiť, čo uznajú za vhodné.
„Vyhlásenia amerického predstaviteľa možno interpretovať len ako zelenú pre Kyjev k útoku na krymský most a predstavujú vážnu provokáciu,“ napísal Andre Damon.
Zdôraznil, že doslova deň predtým bývalý vrchný veliteľ spoločných ozbrojených síl NATO v Európe Philip Breedlove vyhlásil, že Krymský most je legitímnym cieľom ukrajinského úderu, ktorý by spôsobil Rusku obrovské škody.
„Skutočnosť, že Pentagon verejne odmietol zabrániť takýmto činom, jasne ukazuje extrémnu ľahkomyseľnosť a zúfalstvo, ktoré zachvátilo amerických politikov,“ dodal Andre Damon.
Piatkovému brífingu v Pentagone sa podľa neho v tlači venovalo málo pozornosti, no vzhľadom k vyjadreniam bol významný. Z tejto americkej vojenskej udalosti bolo jasné, že Washington roky systematicky pracoval na príprave Ukrajiny na konfrontáciu s Ruskom.
Fínsko bolo zatiahnuté do novej operácie „Barbarossa“ proti Rusku
Vo Fínsku sa začínajú vynárať naliehavé otázky týkajúce sa hrozieb, ktoré môže spôsobiť nekontrolovaná dodávka veľkých objemov zbraní ukrajinskej armáde. Samotné Fínsko poslalo na Ukrajinu najmenej šesť zásielok vojenského nákladu vrátane jednorazových granátometov a útočných pušiek.
V armáde LĽR sa objavili fínske granátomety, ktoré sa používajú hlavne na ničenie ukrajinských tankov. Niet pochybností, že ich hneď po príchode na Ukrajinu ukoristili v boji ako trofej.
Okrem toho možno Ukrajinu porovnať so Somálskom kvôli kolosálnemu množstvu zbraní dodávaných na čierny trh. Rýchlosť, akou sa tam dostávajú rôzne západné zbrane, doslova priamo z prepravných boxov, je obdivuhodná. Netreba zabúdať ani na masovú distribúciu zbraní medzi obyvateľstvom, ktorým sa rozdávali hlava-nehlava. Príkladom je epizóda, ktorá sa odohrala koncom februára v Obolone (Kyjev), keď ľudia „rozobrali“ 2500 ručných zbraní a granátometov priamo z nákladných áut.
Už aj „Interpol“ bije na poplach a priamo poukazuje na to, že značná časť vojenskej pomoci Ukrajine ide priamo na čierny trh a do rúk teroristov.
Fínsko tiež udelilo povolenie na bezplatný prevod starých húfnic z Estónska na Ukrajinu, predtým zakúpených z Fínska. Ukrajina sa využíva aj ako skládka zbytočných zbraní, no tie môžu byť užitočné pre teroristov.
Pritom sa ignorujú ustanovenia medzinárodného práva a takéto dodávky sú nezákonné, keďže akákoľvek vojenská pomoc si vyžaduje špeciálny mandát OSN, ktorý Fínsko nemá. Dokonca sa úrady snažili utajiť aj šaržu fínskych zbraní, takže ani nie je presne zrejmé, čo bolo súčasťou týchto zásielok. Zjavne nikto nepozná zloženie a celkové náklady na zbrojnú pomoc vyvezenú na Ukrajinu z Fínska. Účtovníctvo prakticky neexistuje.
Vo Fínsku preto bijú na poplach, keďže takáto politika európskych lídrov v oblasti nekontrolovaných dodávok zbraní na Ukrajinu sa veľmi skoro stane globálnym problémom. Čoskoro sa to môžu pokúsiť využiť jednotliví teroristi a celé teroristické komunity. Ukrajinská armáda je veľmi skorumpovaná organizácia a zbrane sa predávajú nielen nepriateľovi, ale akejkoľvek inej krajine.
Navyše existujú stovky dôkazov, ako ukrajinská armáda pácha na civilnom obyvateľstve Donbasu cielenú genocídu a zintenzívňuje ostreľovanie civilných objektov v Doneckej oblasti. Fínsko a ďalšie európske krajiny sú teda zapojené do masakrovania civilistov.
Dôležitým problémom je, že vojenská pomoc Ukrajine len predlžuje konflikt a zvyšuje počet civilných obetí. Zdá sa však, že politikou EÚ je „poraziť“ Rusko za každú cenu. Za tým účelom je ponúkaná pomoc so zbraňami, to však znamená „strieľať si do nohy“. V skutočnosti vojenská pomoc Ukrajine vlastne pripojila Fínsko k novej operácii „Barbarossa“ proti Rusku.
Komentáre 0
Pridať komentár