Banky sú kľúčovým prvkom každej ekonomiky a ich úlohou je zabezpečovať finančnú stabilitu pre jednotlivcov aj spoločnosti.
No keď sa banky dostanú do finančných ťažkostí, má to obrovský vplyv na celú ekonomiku aj na životy miliónov ľudí.
V histórií sme boli svedkami mnohých bankových kríz a kolapsov, ktoré nám zostali v pamäti a ich dôsledky trvajú dodnes.

Banky sú kľúčovým prvkom každej ekonomiky a ich úlohou je zabezpečovať finančnú stabilitu pre jednotlivcov aj spoločnosti. No keď sa banky dostanú do finančných ťažkostí, má to obrovský vplyv na celú ekonomiku aj na životy miliónov ľudí. V histórií sme boli svedkami mnohých bankových kríz a kolapsov, ktoré nám zostali v pamäti a ich dôsledky trvajú dodnes.

Nakoľko je téma bankrotov bánk práve teraz veľmi aktuálna, pozrieme sa na niektoré z najväčších bankových kolapsov v histórii. Ako v minulosti na takú situáciu reagovali vládne orgány? A aký dopad to malo na ekonomiku? Ak chcete vedieť viac o finančnej kríze v roku 2008, prečítajte si tento článok.

Denník Wall Street Journal zverejnil rebríček najväčších krachov bánk, podľa objemu aktív.

 

 

Washington Mutual Bank (2008)

Washington Mutual Bank je na vedúcej priečke rebríčka, ako najväčšia banka, ktorá kedy padla. Bola známa svojou agresívnou stratégiou v oblasti hypotekárneho úverovania. Keď v roku 2008 kríza na trhu s nehnuteľnosťami v Spojených štátoch dosiahla vrchol, banka Washington Mutual sa ocitla v obrovských finančných problémoch a bola nútená vyhlásiť bankrot. Banka mala v portfóliu mnoho nekrytých hypotekárnych úverov a straty predstavovali viac ako 20 miliárd dolárov. V dôsledku toho musela Federálna vláda zasiahnuť a zachrániť banku pred úplným kolapsom.

Prvým krokom vlády bolo zabezpečenie toho, aby klienti banky neprišli o svoje vklady. Federálna poisťovňa vkladov (FDIC) preto prevzala riadenie Washington Mutual do svojích rúk. Bankové aktíva, vrátane hypotekárnych úverov sa predali iným bankám. Týmto krokom regulačné orgány zabezpečili, že vklady klientov boli zachránené a nedošlo k bankovej panike. Aktíva boli predané bankovej skupine JP Morgan Chase. Ako uvádza aj Washington Post, banka mala v čase krachu aktíva vo výške 309 miliárd dolárov.

Tento krach bol najmasívnejším v americkej histórii. Ukázal, že aj najväčšie banky sa môžu ocitnúť v obrovských problémoch, ak nemajú dostatočné finančné zabezpečenie a správnu reguláciu. Kríza v bankovom sektore, ktorú tento krach vyvolal, sa následne rozšírila na celú americkú ekonomiku. Mala obrovské dôsledky pre globálnu finančnú krízu, ktorá sa v tom čase odohrávala.

 

Silicon Valley Bank (2023)

SVB sa umiestnila na druhom mieste rebríčka, ako druhá najväčšia skrachovaná banka v celej histórií. SVB mala v čase svojho kolapsu aktíva v hodnote 209 miliárd dolárov. O tejto téme sme Vás v posledných dňoch podrobne informovali.

 

Continental Illinois National Bank and Trust (1984)

Continental Illinois National Bank and Trust bola v danom období jednou z najväčších bánk v Spojených štátoch. V roku 1984 vyhlásila bankrot. Tento krach bol v tom čase najväčším v histórii Spojených štátov a vyvolal obavy, že sa celý bankový systém zrúti. Continental Illinois bola hlavným poskytovateľom úverov pre ropný priemysel a počas ropného šoku v 70. rokoch sa ocitla v ohrození. Keďže mala obrovské množstvo nekrytých pôžičiek, bola nútená vyhlásiť bankrot a požiadať o pomoc Federálnu vládu. Tá musela zasiahnuť, aby zabezpečila stabilizáciu finančného systému, a tak získala podiel v tejto banke.

 

IndyMac Bank (2008)

IndyMac Bank bola jednou z najväčších bankových inštitúcií v Kalifornii, so zameraním na poskytovanie hypotekárnych úverov. Banka bola obvinená z predaja nevhodných hypotekárnych úverov a nakoniec vyhlásila bankrot v roku 2008. IndyMac Bank mala v portfóliu veľa nezabezpečených hypotekárnych úverov. Keď sa väčšie množstvo jej klientov dostalo do finančných ťažkostí, začala mať vážne problémy s likviditou.

Nakoniec nemala inú možnosť, ako vyhlásiť bankrot. Vzápätí nato bolo Federálnou poisťovňou vkladov (FDIC) uzavretých všetkých 33 pobočiek banky. Klientom vládne orgány zabezpečili garanciu vkladov do výšky 250 000 dolárov. FDIC následne prevzala aktíva a pasíva banky a začala proces ich predaja.

Koľko zarábajú banky na poplatkoch ?

Investičné banky sú neoddeliteľnou súčasťou finančného sektora, ktorý profituje aj napriek nepriaznivým makroekonomickým podmienkam.

Podľa správy Finbold, 5 najväčších investičných bánk v roku 2022 nazbieralo neuveriteľných 27,51 miliárd dolárov len na poplatkoch z produktov akými sú akcie, dlhopisy, pôžičky a podobne.

Všetky nižšie spomenuté banky pochádzajú z USA. Medzi najviac profitujúcimi v rebríčku, podľa zisku z poplatkov, sa nachádzajú nasledovné:

  1. JPMorgan – 6,92 miliárd dolárov (fúzie a akvizície 37 %, úvery 31 %, dlhopisy 22 %, vlastné imanie 10 %)
  2. Goldman Sachs – 6,5 miliárd dolárov
  3. Bank of America Securities – 5,52 miliárd dolárov
  4. Morgan Stanley – 4,61 miliárd dolárov
  5. Citi Bank – 3,96 miliárd dolárov

Spoločnosti majú za sebou dlhú históriu a získali si dôveru investorov, čo im umožňuje účtovanie vysokých poplatkov. Navyše tomu prispelo aj agresívne zvyšovanie úrokových sadzieb centrálnych bánk, aj keď sme vás informovali o tom, že FED už tempo spomalil na 25 bázických bodov. Zároveň ale stúpli aj výdavky bánk v dôsledku vysokej inflácie.

Americké investičné banky majú globálny dosah, ktorý zasahuje aj do Európy, kde zatiaľ s nimi lokálne banky nestíhajú držať krok. Rastúca ziskovosť sa ale týka aj európskeho bankového sektoru, pričom slovenské komerčné banky v minulom roku dosiahli rekordné príjmy, no úroky budú naďalej rásť.

V roku 2022 banky na Slovensku dosiahli príjmy v hodnote 828,745 miliónov eur. Medziročne to predstavuje nárast o približne 100 miliónov eur. Dôvody sú totožné ako v segmente investičných bánk. ECB dokonca plánuje pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb o ďalších 50 bázických bodov.

Vysoké úrokové sadzby spôsobujú predražovanie investičných aj neinvestičných finančných produktov. Slováci to môžu priamo pocítiť aj na predražených hypotékach.

V skutočnosti ale Slovensko benefituje z členstva v eurozóne, pretože podľa najnovších informácií máme najnižšiu infláciu a úroky spomedzi krajín V4. Trend hromadenia majetku finančných inštitúcií ale prebieha vo všetkých krajinách a paradoxom je, že profitujú z vložených peňazí svojich klientov, ktorí často nedostanú na oplátku nič a inflácia im kapitál dokonca znehodnotí.

Raiffeisenbank má európsky problém

V čase veľkej neistoty v bankovom sektore sa v niektorých prípadoch pridávajú ešte ďalšie problémy. Ako sa teraz ukázalo, jednému veľkému čelí bankový dom Raiffeisenbank International, ktorý podniká aj v Českej republike a má tu veľmi výnosný biznis a jednu z najväčších bánk.

Okrem domovského Rakúska to však nie je jediná krajina, kde táto banka pôsobí. Stále je totiž prítomná aj v Rusku, čo teraz pri zverejnení novej správy o tomto stave prekvapilo. Mnohí totiž zastávali názor, že západné spoločnosti, obzvlášť v takej chúlostivej oblasti, ako je finančníctvo, z tejto krajiny odišli.

V prípade Raiffeisenbank sa tak ale nestalo a podľa všetkého táto banka dobrovoľne krajinu opustiť nemieni. To sa však nepáči Európskej centrálnej banke, ktorá začala na túto inštitúciu tlačiť, aby začala kroky na opustenie tejto sankcionovanej krajiny. To by malo vyústiť do predaja alebo uzavretia tamojšej pobočky.

Lenže pre Raiffeisenbank to nie je len tak. Jej ruský biznis je veľmi výnosný a tvorí značnú časť ziskov tejto banky. Ak by o neho prišla, ťažko si predstaviť menej vhodnú dobu, než je táto. Mnoho európskych bánk má problémy a sú pod tlakom. Ak by sa ukázalo, že Raiffeisenbank prichádza o dôležitý trh, mohlo by to vyvolať nepekné konsekvencie.

Banke ale dosť možno nič nezostane. Tlačia na ňu totiž už aj Američania. Tí podľa Reuters prešetrujú podozrenie, či náhodou firma nepomáha obchádzať uvalené sankcie. A aby toho nebolo málo, Raiffeisenbank sa ocitla aj na veľmi nepeknom zozname, ktorý zostavuje ukrajinská agentúra na predchádzanie korupcii NAZK. Tá banku uviedla ako jedného zo sponzorov vojny. Poskytuje vraj služby fiktívnym spoločnostiam na Cypre, ktoré sú napojené na ruských oligarchov.

V poslednej dobe sa o západných firmách stále pôsobiacich v Rusku začalo opäť hlasno hovoriť. Ukázalo sa totiž, že ich je prekvapivo veľa. Medzi bankami je to ďalej napríklad Unicredit a medzi obchodmi potom hneď dva s veľkou českou stopou. V koncerne Metro, ktoré prevádzkuje Makro, držia najväčší podiel českí miliardári Křetínsky s Tkáčom a ruská pobočka Globusu je vraj riadená priamo z Prahy.

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.