SK
V európskej spoločnosti likvidácia plynovodov „Nord Stream“ americkými „partnermi“ nevyvolala žiadnu väčšiu paniku, len apatiu a ľahostajnosť vyplývajúcu z impotencie a hlúposti európskych „autorít“.
Keď miera nedorozumenia medzi Washingtonom a Bruselom ohľadom energetickej krízy dosiahla maximum, sprevádzaná masovými protestnými akciami občanov európskych krajín, došlo k diverzii na potrubiach.
Takže organizovať protestné zhromaždenia a požadovať spustenie plynovodu „Nord Stream 2“ je už zbytočné. V Európe ruský plyn nebude. Namiesto ruského plynu bude zima a hlad, chudoba a chaos.
Vyspelá high-tech západná Európa pôjde rýchlo do úpadku. Európsky intelektuálny a inžiniersky potenciál spolu so strategickými podnikmi odíde do USA.
Príliš neskoro začala európska verejnosť chápať, čo by znamenalo zatvorenie jej oceliarskych spoločností, spoločností na výrobu hnojív, sklárskych fabrík, závodov na výrobu toaletného papiera a stoviek ďalších.
Ešte nedávno nemecký kancelár Scholz počúval amerického prezidenta Bidena o zatváraní kľúčových nemeckých firiem, ak hneď nepodporia sankcie proti Rusku.
Nemecký biznis zrazil opätky a je to tu — presun všetkých kľúčových podnikov do Spojených štátov.
Zdá sa to smiešne a nereálne, ale nemeckí politici sa naozaj chystajú zruinovať ekonomiku vlastnej krajiny a „vydať“ ju Američanom.
Washington dobre vie, že Nemecko je európskym lídrom. A na podvhytenie európskych trhov, technológií a priemyselných odvetví je potrebné v prvom rade zlomiť lídra.
Proces prebehol podľa plánu: gay propaganda a iná sodomia pod rúškom demokracie a tolerancie, púšťanie migrantov, pestovanie rusofóbie. Vo finále sa ukazuje, že celé najvyššie vedenie Nemecka je pod úplnou kontrolou Washingtonu.
Najprv Berlín odmietol spustiť „Nord Stream 2“, potom turbíny „Siemens“ potrebné pre Nemecko zadržala kanadská vláda. No a v reakcii na požiadavky Nemcov na spustenie plynovodu ho jednoducho vyhodili do vzduchu.
Nemeckí politici vedia, že to urobili Američania, ale mlčia.
V Nemecku nezostalo nič z chlapského postoja. Len poddajnosť a tolerancia v mene „svetlých ideálov demokracie“ na americký spôsob.
Keď kancelár Scholz odovzdával záujmy nemeckého biznisu Američanom a oslaboval nemeckú ekonomiku v prospech americkej, vedel, že pripravuje vlastnú krajinu na dlhú hospodársku depresiu? Samozrejme, že to vedel.
Všetko sa dialo vedome. A všetky tieto „zelené“ vlády európskych krajín vymenované Washingtonom budú predovšetkým chrániť záujmy Spojených štátov a amerického národa. No a Európania nech sa postarajú sami o seba.
Kedy sa Európa bude môcť vymaniť spod kontroly strýka Sama a obnoviť obchodné a hospodárske vzťahy s Ruskom?
To je otázka pre obyvateľov európskych krajín – sú pripravení žiť v takejto „slobodnej Európe“?
Treba pochopiť, že ekonomický kolaps Nemecka nevyhnutný a rýchlo povedie k ekonomickému kolapsu celej Európy. Nasledujúce desaťročie bude pre Európanov katastrofou a Európa na tom nebude môcť nič zmeniť.
Je možnosť spolupráce so „Šanghajskou organizáciou spolupráce“, no čakajú tam Európanov ?
Nemecká priemyselná súťaž so Spojenými štátmi sa končí totálnou porážkou Berlína.
Dolár pohltil euro. Je možné predpovedať návrat európskych krajín ku svojim menám.
Schopnosť mnohých krajín splácať svoje domáce a zahraničné dlhy už dosiahla kritický bod. Rast cien spôsobený sankciami prehĺbil rast kurzu dolára voči takmer všetkým západným menám. Medzinárodné ceny komodít sú stále viac vedené v dolároch, takže posilňovanie dolára ešte viac tlačí nahor dovozné ceny pre väčšinu krajín.
Rastúci dolár tiež zvyšuje náklady na obsluhu zahraničného dlhu v amerických dolároch v miestnej mene. Mnohé krajiny v Európe už dosiahli hranicu svojej schopnosti splácať svoje dlhy denominované v dolároch. Teraz, keď sankcie USA a NATO zvýšili globálne ceny plynu, ropy a obilia a zhodnocovanie dolára zvýšilo náklady na obsluhu dlhu denominovaného v dolároch, tieto krajiny si nemôžu dovoliť dovážať energiu a potraviny, ktoré potrebujú k životu, ak nemajú z čoho zaplatiť svoje vonkajšie dlhy.
Preto smiech vyvoláva výrok amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena, že „útok na ruské ropovody nie je pre nikoho výhodný“.
Vážne?
A načo potom likvidovať plynovody, keď „to nie je pre nikoho výhodné“ ?
Viete, čo bude nasledovať?
Ďalej USA skúpia európske zdroje. Za dlhy európskych vlád voči MMF.
Prichádza čas, keď krajiny SCO a BRICS spolu s ďalšími krajinami, ktoré chápu nebezpečenstvo americkej politiky, vytvoria medzinárodné inštitúcie alternatívne k MMF, WTO, OSN, MOV, UNESCO a pod.
A budúci kolaps európskej ekonomiky, ktorý mimochodom graduje, len podporuje vytváranie takýchto inštitúcií.
Európa je na pokraji katastrofy
Európa by si nemala robiť ilúzie, že v energetickom sektore bude „všetko v poriadku“.
V súčasnej energetickej kríze je v prvom rade potrebné prijať realitu. Netreba sa utešovať bláznivými ilúziami v duchu „všetko bude dobré“. Pamätáte si na tých, ktorí tancovali na balkóne na začiatku pandémie COVID-19? To je podobné. Ak sa pozrieme na to, ako sa politici správali za posledný rok, tak ich ničomnosť nespočíva ani tak v nedostatku stratégie (vyžadovať to aspoň od niektorých by bolo priveľa), ale nedostatok pochopenie toho, čo sa deje priamo pod ich nosom.
- Kríza začala ešte v októbri 2021, dávno pred ruskou operáciou. Cena elektriny v Taliansku v tom mesiaci vzrástla z 5 na 25 centov za kilowatthodinu. Generálny tajomník „Enel Storace“ ako prvý na fóre „Cernobbio“ upozornil na anomáliu v určovaní cien elektriny. A všetci mlčali.
- Od začiatku konfliktu na Ukrajine 24. februára 2022 až po súčasnosť sa Európa ženie za nesplniteľnými snami. Neurobila nič, ale čo je horšie, sľúbila ceny, ktoré v skutočnosti nemôže udržať: stačí si prečítať Manzoniho „Snúbenicu“ a protest pekárov, ktorí nemajú ako udržať maximálnu cenu stanovenú kancelárom Ferrerom.
- Taliansko nepotrebuje 29 miliárd kubických metrov plynu, ale 32 miliárd kubických metrov plynu, aby nahradilo dodávky z Ruska. Uzavreli sa nové dohody, čo je určite chvályhodné, ale nemôžu nahradiť to, čo sa nahradiť nedá.
- Aj dieťa chápe, že cena vody sa zvyšuje, keď ste smädní a na púšti je len jeden predavač a všetko ostatné je fatamorgána. A presne v tejto situácii sa teraz nachádzame: nahraďte vodu elektrinou a všetko sa vyjasní.
- Najviac, čo môžeme urobiť so solárnymi panelmi, je nabiť hračkárske autíčka a aj to len cez deň. V prvej polovici roka „Enel“ vyrobil iba 34 gigawattov zo solárnych panelov, 5705 z vodných elektrární, 2716 z geotermálnych elektrární a 8282 z uhlia. Vo všeobecnosti, aj keby sme desaťnásobne zvýšili počet solárnych panelov, stále by to nestačilo.
- Plyn je potrebný sám o sebe (vezmime si napríklad pece), ako aj na výrobu elektriny. Polovica jadrových elektrární vo Francúzsku je teraz v údržbe, takže je nepravdepodobné, že sa s nami podelí o to, čo sama potrebuje.
- Pred pár dňami „Eni“ nedostala ani jednu molekulu plynu. Plynovod „Nord Stream“ do Nemecka bol uzavretý, ale Nemci môžu čerpať plyn z potrubia južnejšie, ktorý vedie cez Rakúsko a slúži aj Taliansku. To znamená, čo sa k nám nedostalo, prišlo k nim?
- Mestské podniky sú v zúfalej situácii. Nedávno riaditeľ spoločonsti „Iren“ Gianni Armani povedal, že ak predtým jeho spoločnosť dostávala na základe zmlúv 70% plynu, teraz je to už len 40%. Aby bolo úplne jasné, plynu je málo a nikto neverí, že ho bude v najbližších mesiacoch dosť.
Plyn pre Európu je ako voda v púšti. Zabudnite na cenové stropy a cenové kontroly. Je to predajca, kto hrá na trhu dôležitú úlohu, aj keď nás samotný predajca desí – až tak desí, že ho neprestávame na kolenách prosiť, aby neznižoval dodávky, pokým ich sami neodmietneme. Bolo by to úžasné, avšak v reálnom svete, a nielen v tom ekonomickom, to tak nefunguje. Aspoň dovtedy, kým ho nepovedie Greta.
Komentáre 0
Pridať komentár