SK
Facebook oznámil svoj veľký plán v roku 2019, keď avizoval plány na vytvorene „globálnej meny bez hraníc“ s názvom Libra.
Tá mala byť podporovaná „zbierkou aktív s nízkou volatilitou, ako sú bankové vklady či cenné papiere, v menách od stabilných a renomovaných centrálnych bánk“.
Vtedy Facebook taktiež oznámil spustenie kryptopeňaženky s názvom Calibra, ktorá bola určená na úschovu meny Libra.
Presunieme sa o pár rokov neskôr – Facebook sa premenoval na Meta, a Libra sa nazýva Diem.
Príbeh však nemal šťastný koniec. Pred pár dňami prišiel koniec projektu, o ktorom všetci v kryptomenovom svete tušili, že je odsúdený na zánik od samého začiatku. Jediným kryptografickým produktom, ktorý Facebook skutočne dodal, je peňaženka Novi. Tá však môže uchovávať iba stablecoin USDP, keďže Diem nebol nikdy spustený.
Čo sa stalo?
Po prvé, stablecoin od spoločnosti nebol nikdy skutočne decentralizovaný. Pár mesiacov po oznámení Libry, osem zúčastnených členov vrátane gigantov ako MasterCard, PayPal či eBay opustilo projekt.
Centralizácia Libry sama o sebe však neznamenala zánik projektu. Kritici koniec koncov poukazujú na to, že všetky tri popredné stablecoiny sú centralizované. Tether (USDT) je kontrolovaný spoločnosťami Tether a Bitfinex, USDC je kontrolovaný spoločnosťou Circle a USDP je kontrolovaný spoločnosťou Paxos. Problémom Libry od prvého dňa bola samotná značka – Facebook.
Oznámenie o stablecoine od spoločnosti Marka Zuckerberga bolo „prelomovým momentom“. Tieto kroky znepokojovali Kongres, ktorý ich od začiatku považoval za hrozbu pre svoju menovú autoritu. Veľa ľudí taktiež znepokojilo niekoľko škandálov o politickom vplyve Facebooku a neúspechu pri zadržiavaní dezinformácií mimo svojej platformy.
Napriek všetkým týmto faktorom existoval jeden, ktorý naznačoval, že Libra môže uspieť. Tým sú cca. 2 miliardy aktívnych používateľov. Táto „základňa“ v podstate sťažovala úplné zlyhanie akéhokoľvek produktu Mety. Ak by sa Libru podarilo spustiť, je viac ako isté, že značná časť používateľov by to minimálne vyskúšala. Avšak „politická prekážka“ bola príliš vysoká.
Čo bude ďalej robiť Mark Zuckerberg?
Mnohí tvrdia, že tento príbeh znamená koniec kryptografických ambícií Facebooku. Avšak vidíme pravý opak. Premenovanie spoločnosti na META, ako už viete, naznačuje veľké plány prechodu do sféry metaverza. Mnohí tento krok spájajú priamo s kryptomenami, čo tiež nie je celkom presné. Koncept metaverzu sa datuje do začiatku 90. rokov minulého storočia. Meta taktiež experimentuje s trhom NFT na Instagrame.
Spustenie stablecoinu sa Zuckerbergovi nepodarilo a projekt je mŕtvy. Podobný scenár môže očakávať aj druhých „kandidátov“ ako napríklad Circle či Paxos. Tí sa môžu stať „nepriateľmi“ vlády a tá môže zvýšiť úsilie boja proti stablecoinom.
Vysoko pravdepodobné je taktiež to, že spoločnosť Meta sa nevzdá kryptomien, a nejaký projekt ešte určite predstaví. Musí isť na to však opatrne, aby si „nepohnevala“ svojich používateľov, ktorí už aj tak pomaličky opúšťajú túto platformu.
Komentáre 0
Pridať komentár