SK
Pri bombardovaní Spišskej Novej Vsi 24. marca 1939 zahynulo 12 slovenských vojakov a civilistov.
Straty však mohli byť omnoho vyššie.
Našťastie maďarský nálet bol z vojenského hľadiska úplným fiaskom.
Počas krátkeho konfliktu v marci 1939 útoky slovenských lietadiel neustále obťažovali maďarské pozemné jednotky. Maďarský prieskum rýchlo zistil, že hlavnou základňou nášho letectva na východe Slovenska je Spišská Nová Ves. Maďarské najvyššie velenie sa rozhodlo toto letisko vyradiť mohutným náletom.
Útok naplánovali na 24. marca po 17. hodine. Čas bol dôležitý. Pretože Maďarsko a Slovensko oficiálne neboli vo vojnovom stave, ponad naše územie stále fungovalo pravidelné letecké spojenie Budapešť – Varšava. Maďarský civilný stroj sa počas letu cez naše hory a v oblačnom počasí mohol spoliehať len na navigačný signál práve z letiska v Spišskej Novej Vsi. Preto ho museli zbombardovať až po tom, čo lietadlo s cestujúcimi preletí.
Na papieri vyzeral plán jednoducho. Dva pluky vyšlú spolu 36 bombardovacích lietadiel, sprevádzať ich bude 27 stíhačiek. Bombardéry boli nemeckého typu Junkers Ju 86, stíhačky boli talianskej výroby Fiat CR-32. Táto mohutná sila mala potenciál zrovnať Spišskú Novú Ves so zemou.
Spišská nová Ves. Tamojšie letisko bolo hlavnou základňou slovenského letectva na východe. Na snímke z jesene 1939 sú naše stíhačky Avia B-534.
Zablúdili
Problémy sa však začali kopiť od začiatku. Rozkaz na útok odoslali na príslušné letiská až okolo 15. hodiny. Na prípravu posádok, natankovanie lietadiel, naloženie bômb a aj na samotný let k cieľu tak mali maďarskí letci len dve hodiny. K veliteľovi jedného pluku sa rozkaz ani nedostal, a tak jeho 18 bombardérov ostalo na zemi. Druhý pluk dokázal narýchlo pripraviť len 15 strojov a tie vzlietli pod velením majora Eleméra Kovácsa.
Ten tiež spravil sériu chýb. Zabudol si so sebou vziať mapu a až v lietadle zistil, že mu navyše ani nefunguje spojenie. Nemohol teda riadiť ostatné posádky a celý čas sa viezol len ako divák.
Jednému lietadlu odpadli bomby už krátko po štarte pre technickú poruchu. Ďalšie stroje zablúdili, jeden dokonca omylom bombardoval Rožňavu, ktorá vtedy patrila Maďarsku.
Veliteľa odvolali
Spišskú Novú Ves nakoniec našlo len 10 bombardérov z plánovaných 36. Na letisko zhodili 900 bômb s hmotnosťou 10 až 50 kg. Spolu dopadlo na Spišskú Novú Ves 7,2 tony výbušnín.
Maďari však nemali príliš presnú mušku. Zasiahli sklad dreva a tehelňu pri letisku, jeden hangár a plochu letiska. Mnohé bomby spadli do mäkkej pôdy a nevybuchli.
Plánovaných 27 stíhačiek tiež nedoletelo na miesto. Deväť zapadlo na záložnom letisku do blata a ostali trčať na zemi. Ďalších deväť sa dalo zlákať na útok na niekoľko slovenských lietadiel, ktoré zbadali po ceste.
Maďarské bombardéry tak sprevádzalo iba deväť stíhačiek, ktoré mali zaútočiť na záložné letisko Šebastová. Tam síce žiadne slovenské lietadlá neboli, ale rozkaz je rozkaz. A tak maďarské stíhačky svojou muníciou preorali aspoň prázdnu lúku. Maďarská propaganda ohlásila zničenie 17 slovenských lietadiel na zemi, v skutočnosti ich iba sedem poškodili. Velenie vojska si chabé výsledky uvedomovalo. Majora Kovácsa zbavili velenia a viacerých ďalších letcov disciplinárne potrestali.
Mali šťastie
Spišská Nová Ves mala šťastie, že si maďarskí letci nevšimli delostreleckú kolónu, ktorá dopĺňala palivo na hlavnej ulici v centre mesta. Stačila jedna strela a reťazová reakcia výbuchov by napáchala omnoho vyššie škody ako celý nálet.
I tak si prvý nálet na slovenské územie vyžiadal 12 mŕtvych a 17 zranených. Vyvolalo to búrlivú rozhorčenú reakciu slovenskej verejnosti. Hneď na druhý deň 25. marca sa naplánoval odvetný nálet na Budapešť. Tomu však zabránilo prímerie, ktoré obe strany uzavreli.
Malá vojna
Maďarskí vojaci. Najprv obsadili Podkarpatskú Rus, potom zamierili na Slovensko.
Po rozbití Československa 14. marca 1939 vyhlásila Slovenská republika samostatnosť. O to isté sa pokúsila aj autonómna vláda Podkarpatskej Rusi. Toto územie však vzápätí okupovala maďarská armáda. Budapešť sa však na Ukrajine nezastavila. Bez vypovedania vojny prekročili maďarské jednotky 23. marca 1939 naše východné hranice. Jedna skupina postupovala na Stakčín, druhá na Sobrance. Ich postup sa podarilo zastaviť až na ďalší deň, niekde Slováci podnikli aj protiútoky. Ráno 26. marca uzavreli obe strany formálne prímerie. Na nátlak Nemecka sa konflikt definitívne uzavrel tým, že Slovensko odstúpilo Maďarsku pás územia na východe. Pri bojoch prišlo o život 36 Slovákov, vojakov i civilistov.
Komentáre 0
Pridať komentár