SK
Učebnicovým príkladom hyperinflácie je Nemecko v roku 1923.
Vtedy na bežné nákupy nestačili stohy bankoviek a ceny rástli v podstate každú hodinu. Nemecký štát nestíhal tlačiť peniaze, aby uspokojil trhom požadovanú hotovosť.
Firmy vyhlasovali bankroty, nezamestnanosť dosahovala obrovských rozmerov a všetko vyústilo v politickú krízu a nestabilitu.
"Tlačenie" peňazí ale nie je nejaká výnimka z predvojnových čias.
Aj v novodobej histórii sa dá nájsť veľa príkladov, z ktorých sa investor môže poučiť. Aj keď sú katastrofické scenáre často živené predstavivosťou, investor by mal mať v zálohe plán aj na túto možnosť. Pozorovanie situácia v Libanone nás môže kadečomu priučiť.
Všeobecný princíp monetárnej krízy
Apokalyptická finančná kríza je spravidla zahájená neriadeným runom na banky, teda šialeným vyberaním hotovosti z bankových účtov. Ako je známe, banky držia len obmedzené množstvo voľných prostriedkov. Tento útok na banky teda donúti bankové domy zatvoriť svoje pobočky. Banky potom buď skrachujú alebo skôr zavedú kapitálový dohľad, kedy umožní len veľmi malé výbery. Ekonomická nestabilita povedie následne k pádu meny. Pád meny ešte zvýši tlak na hotovosť a ekonomika je uzavretá v kruhu, kedy strmo rastie štátny dlh. Zadlžená krajina má potom možnosť uskutočniť menovú reformu. Tá v každom prípade znamená ochudobnenia celej populácie.
Takúto krízu môžeme sledovať práve v Libanone. V našej analýze zámerne nespomínam politické a náboženské aspekty problému, aby sme sa mohli plne sústrediť na tie ekonomické s cieľom získať rady pre investorov.
Libanon: "Švajčiarsko stredného východu"
Dlhé roky bol Libanon, a najmä jeho hlavné mesto, symbolom bohatstva a kvitnúceho obchodu. Najsilnejším ťahúňom tohto rastu bol bankový sektor. Libanonské banky poskytovali služby všetkým možným stranám a štátom od Saudskej Arábie po Irán. Navyše vďaka početnej libanonskej diaspóre mali banky zastúpenie prakticky po celom svete. Rozvoj bankovníctva priniesol aj rozvoj na trhu nehnuteľností.
Na to doplatil zvyšok hospodárstva krajiny. Libanon stratil všetky svoje výrobné kapacity. Drvivú väčšinu vecí je nútený dovážať. Vo chvíli, keď nemáte dostatok devíz a vaša mena je slabá, import sa pre väčšinu ľudí stane nedostupným. V normálnom režime devalvácia meny nahráva domácim výrobcom. Tí vďaka zvýšenému domácemu dopytu zvýšia efektivitu svojej výroby a tým zvyšujú aj šancu na export svojho tovaru. Mimochodom to je dôvod, prečo sa dolár a jüan radi predháňajú v oslabovaní. Problémom Libanonu je, že miestni výrobcovia už prakticky neexistujú.
Poučenie pre investora:
Investujte do krajín a do firiem, ktoré v príslušnej krajine podnikajú, s istou kapacitou sebestačnosti. To ale neznamená, že je potrebné sa vrhnúť na krajiny, ktoré túto sebestačnosť hľadajú, ako napríklad Severná Kórea. Dôležité je oblúkom sa vyhnúť tým, ktoré sú príjmovo závislé na jednom sektore a zvyšok vecí si dovážajú. Možným ďalším adeptom na krízu je napríklad Alžírsko.
Minimálne štátny sektor a politická reprezentácia
Libanon mal nakročené na to stať sa daňovým rajom. Dane boli nízke, ale nízka aj úroveň štátom poskytovaných služieb. Ak chcel človek dobrú zdravotnú starostlivosť alebo dobré školy, musel sa obrátiť na súkromný sektor. Tento systém fungoval do doby, než sa krajina ocitla v recesii. Ľudia platili menšie dane s vedomím, že si za služby priplatia. Akonáhle však došlo k oslabeniu meny, väčšina ľudí si nemohla služby dovoliť.
Politická reprezentácia Libanonu a jeho byrokracia bola symbolom korupcie. Práve prostredie korupcie ničí zdravú ekonomickú súťaživosť a brzdí firmy v ich kreativite. Korupčné prostredie má tiež za dôsledok odliv talentovaných mladých ľudí. Tí sa radšej pokúsia uplatniť na trhu práce, ktorý nie je korupciou zaťažený a je tak viac schopný oceniť schopnosti každého jedinca.
Poučenie pre investora:
Investor by mal hľadať štáty predovšetkým s rozvinutým súkromným sektorom, kde štát dohliada, ale zároveň vytvára nevyhnutnú záchrannú sieť pre najslabších občanov. Investor by si mal všímať politickú klímu v krajine a vyberať si štáty s veľkou stabilitou a nízkou korupciou. Inak povedané vyberať si štáty s politikmi, o ktorých sa veľa nevie.
Ostatne, ktoré strany vládnu dnes v Japonsku alebo vo Švajčiarsku?
Pád meny
Keď si zadáte do Googlu kurz libanonskej libry k jednému americkému doláru, bude sa približovať 1600 libanonských libier za jeden dolár. Jedná sa však o oficiálny kurz, ktorý platí len, ak by ste náhodou chceli libanonským bankám predať svoje doláre. Na čiernom trhu sa kurz pohybuje okolo 8500 libanonských libier za jeden dolár.
Niet divu, že sa krajina prepadla do zúfalého stavu. Predstavte si, že vaša mzda je podelená piatimi a ceny dovozného tovaru pritom tiež vzrástli niekoľkonásobne. Na vine je aj skutočnosť, že v Libanone fungovali dve paralelné meny - dolár a libanonská libra. To vedie z dlhodobého hľadiska k tomu, že silnejšia mena postupne vyženie tú slabšiu.
Poučenie pre investora:
Každú väčšiu čiastku je dobré mať rozdelené do väčšieho počtu rôznych devíz (investícií) a vyberať si hlavne silnejšie meny.
Peniaze na účte nie sú vaše
Užívanie dvoch mien viedlo k tomu, že veľa Libanončanov vlastnilo aj oddelený bankový účet vedený v dolároch. Myslíte si, že títo ľudia boli krízou ušetrení? Nie. Akonáhle si chceli svoje peniaze vybrať, banka im oznámila, že sú obmedzené mesačné výbery. Navyše každý taký výber musí byť ospravedlnený oficiálnym dokumentom a záleží na banke, či dôvod uzná alebo nie.
Poučenie pre investora:
V prípade rozsiahlej krízy ako v Libanone nie je dobré mať všetky peniaze na jednom účte, ale vo viac a pokiaľ možno v rôznych krajinách a v rôznych menách.
Istá ideálna investícia?
Výbuch, ktorý otriasol Bejrútom, zároveň pochoval investície do bývania, do ktorého si časť populácie chcela uschovať svoje úspory. Ani bývanie teda nie je dobrá alternatíva. Tak zostávajú, ako vždy v históriou pri týchto krízach, rovnaké pravidlá.
Optimálne je mať investície v drahých kovoch (zlato, striebro) a silných devízach v hotovosti.
Komentáre 0
Pridať komentár