SK
O kryptomenách dodnes kolujú rôzne mýty a fámy, ktoré boli síce vyvrátené, no každým prepadom či krízou na trhoch sa dostávajú opäť na scénu.
V posledných rokoch sa objavujú správy o tom, že sa kryptomeny stávajú obľúbeným platobným nástrojom mafie, ako zaobchádzať s peniazmi získanými z trestnej činnosti. Kryptomeny im umožňujú prenášať peniaze anonymne a ťažko sledovateľne, čo im umožňuje skrývať ich pravú identitu a uniknúť trestu.
Napríklad v roku 2014 bol zatknutý Ross Ulbricht, zakladateľ darkwebového trhoviska Silk Road, ktoré bolo známe obchodovaním s drogami a inými nelegálnymi tovarmi. Ulbricht používal Bitcoin na prenos peňazí a na skrytie svojej identity. Od počiatku sú tak kryptomeny spájané s trestnou činnosťou a kriminlaitou, čo dodnes vrhá na celé odvetvie negatívne svetlo.
Aký je teda reálny vzťah medzi kryptomenami, dark webom a mafiou?
Na úvod si stručne vysvetlime, čo je to dark web. Dark web je časť internetu, ktorá nie je indexovaná vyhľadávačmi a je dostupná len prostredníctvom špeciálneho softvéru, ako napríklad Tor. Dark web je známy svoju anonymnosťou a je často spájaný s nelegálnymi aktivitami, ako napríklad obchodovanie s drogami a zbraniami.
V súčasnosti existuje množstvo darkwebových trhovísk, ktoré ponúkajú rôzne produkty a služby za kryptomeny. Niektoré z nich predávajú nelegálne veci, ako napríklad drogy, zbrane, falšované doklady, ukradnuté identity, ľudské orgány či donedávna aj vraždy. Iné trhoviská ponúkajú legálne produkty a služby, ako napríklad digitálne umenie, anonymitu a podobne.
Medzi najviac používanie kryptomeny na dark webe patrí prekvapivo Bitcoin. Je však potrebné dodať, že frekvencia využitia sa vzostup kryptomien znižuje, čo je pochopiteľné, keďže si regulačné orgány viac všímajú využite BTC a existuje čoraz viac onchain spoločností, ktoré študujú transakcie.
Druhou najviac používanou kryptomenou je Monero. Monero sa líši od ostatných tým, že je plne anonymné a je ťažké sledovať jeho transakcie. Táto vlastnosť ho robí obľúbeným pre používateľov dark webu, ktorí chcú práve zachovať svoje identity v anonymite. V roku 2016 bolo zistené, že trhovisko AlphaBay, jedno z najväčších darkwebových trhovísk, akceptovalo Monero ako spôsob platby. AlphaBay bolo svojho času najväčším trhoviskom na dark webe.
Podľa správy amerického ministerstva spravodlivosti „bolo hlavným zdrojom fentanylu a heroínu, súviselo s úmrtiami na predávkovanie a stovky tisíc ľudí ho využívalo na anonymný nákup a predaj nelegálneho tovaru a služieb cez internet.“
V súčasnosti existuje množstvo darkwebových trhovísk, ktoré ponúkajú produkty a služby za Monero, čo je aj jeden z dôvodov, prečo niektoré burzy vyradili Monero zo svojej ponuky.
Okrem Bitcoinu a Monera sa na dark webe používajú aj iné kryptomeny Zcash, Dash a Litecoin. Dôvodom je opäť vysoká miera anonymity a ľahká dostupnosť na darkwebových trhoviskách. Napríklad Zcash ponúka úplnú anonymnosť pre transakcie. Dash je zas kryptomena, ktorá sa vyznačuje rýchlymi transakciami a možnosťou skryť identitu transakcií. Litecoin sa odlišuje od Bitcoinu v rýchlosti transakcií a v menšej náročnosti na ťažbu.
Ako sme uviedli vyššie, kryptomeny pre svoju potenciálnu anonymitu a decentralizáciu poskytujú útočisko pre kriminálne živly a mafiu. Podľa správy kryptomenového portálu Decrypt v roku 2021 narástlo používanie kryptomien mafiou, pričom sa odvoláva na vyjadrenie hovorcu talianskej protimafiánskej polície (skratka DIA):
„Všetky zločinecké organizácie vrátane tých mafiánskych majú záujem využívať tieto nástroje na svoje podnikanie,“ povedal hovorca DIA.
Podľa správy sa intenzita využívania kryptomien zvýšila práve počas pandémie, keď sa pozornosť médií a vlád sústredila na riešenie krízy. Medzi najviac používané kryptomeny sa v tomto roku zaradili Bitcoin, Bitcoin Cash, Litecoin a stablecoin Tether.
S rastúcou globálnou reguláciou bude pre mafiánske skupiny a gangy čoraz ťažšie zakryť svoje využitie kryptomien na nezákonné účely. Budúcnosť projektov ako Monero, Zcash či Dash je už dnes neistá, keďže sa ozývajú prvé hlasy požadujúce ich zákaz. Hoci v doslovnom zmysle slova ich nemožno zakázať, no pokiaľ ich globálne vyradia burzy zo svojej ponuky, bude oveľa ťažšie udržať ich hodnotu, a tým utrpí ich využiteľnosť.
5 mýtov o kryptomenách. Vedeli ste o nich?
Mýtus č. 1: Kryptomeny sú anonymné
Pravda: Väčšina kryptomien, ako napríklad Bitcoin, umožňuje transparentné sledovanie transakcií. Aj keď sú väčšinou používateľské účty anonymné, transakcie sú verejne dostupné a môžu byť analyzované. Preto sa hovorí, že kryptomeny sú pseudoanonymné.
Mýtus č. 2: Kryptomeny sú len pre kriminálnikov
Pravda: Aj keď sa kryptomeny v minulosti používali na nelegálne aktivity, ako napríklad obchodovanie s drogami, v súčasnosti sa kryptomeny stávajú čoraz populárnejšími ako platobná metóda a investičný nástroj. Mnoho legálnych firiem a jednotlivcov ich používa na bežné transakcie a ako spôsob uchovávania hodnoty. To však, samozrejme, neznamená, že sa aj naďalej nepoužívajú na kriminálne účely.
Mýtus č. 3: Kryptomeny sú len virtuálne a nemajú reálnu hodnotu
Pravda: Aj keď sú kryptomeny digitálne a existujú iba v počítačovej sieti, mnohé z nich majú reálnu hodnotu, ktorá je určená trhovou cenou a dopytom po nich. Tiež majú reálnu hodnotu v tom zmysle, že môžu byť použité na nákup reálnych vecí a služieb.
Mýtus č. 4: Kryptomeny a Bitcoin sú neekologické
Pravda: Bitcoin a iné kryptomeny boli kritizované za to, že sú neekologické, pretože ich tvorba a transakcie vyžadujú veľké množstvo energie. Konkrétne, proces tvorby nových bitcoinov vyžaduje veľké množstvo výpočtovej sily na overovanie transakcií v sieti. To môže viesť k vysokej spotrebe energie a produkcii skleníkových plynov.
Napriek tomu sa Bitcoin snaží zlepšiť svoju ekológiu pomocou technológií, ako napríklad SegWit a Lightning Network, ktoré zvyšujú efektivitu transakcií a znižujú spotrebu energie. Tiež existuje rastúci počet projektov, ktoré sa snažia používať obnoviteľné zdroje energie na tvorbu bitcoinov.
V zásade by sa dalo povedať, že Bitcoin môže byť neekologický v určitých situáciách, ale snaží sa zlepšiť svoju ekologickú stopu prostredníctvom rôznych opatrení. Je dôležité si uvedomiť, že miera ekologickej záťaže kryptomien sa líši v závislosti od konkrétnej kryptomeny a jej používania.
Mýtus č. 5: Kryptomeny sú decentralizované
Pravda: Väčšina kryptomien je decentralizovaná v tom zmysle, že nie sú kontrolované žiadnou centrálnou autoritou, ako napríklad bankou alebo vládou. Namiesto toho sú spravované pomocou konsenzuálnych mechanizmov, ktoré umožňujú používateľom siete rozhodovať o transakciách a udržiavať integritu siete.
To však neznamená, že sú úplne decentralizované. Napríklad Bitcoin, ktorý je považovaný za jednu z najdecentralizovanejších kryptomien, má určitú mieru centralizácie v tom, že veľká časť siete je kontrolovaná niekoľkými veľkými hráčmi. Tiež existujú kryptomeny, ktoré sú úplne kontrolované jednou alebo niekoľkými centrálnymi autoritami, čo znamená, že sú menej decentralizované ako iné kryptomeny. Napríklad Ethereum po prechode na konsenzus Proof of stake nemožno považovať v základnom zmysle slova za decentralizovanú kryptomenu.
Komentáre 0
Pridať komentár