SK
V podvode s nezdaneným vývozom obilia do Európy za miliardy korún nehrajú rolu len naštvaní českí farmári, figurujú v ňom aj pacienti nemocnice v Brne.
Pacienti brnenskej nemocnice predali svoju identitu. Stali sa z nich ukrajinskí obilní magnáti.
Keď stredoeurópski farmári protestovali proti dovozu lacného obilia z Ukrajiny, netušili, že nežiadajú o nápravu oficiálnej ukrajinskej exportnej politiky. Obilie v minimálnej hodnote vyše desať miliárd korún (10 712 542 500 korún) do Európy totiž počas posledných dvoch rokov doputovalo v rámci obrovského medzinárodného podvodu. Zneužití boli aj pacienti brnenskej nemocnice, a to ako nastrčení riaditelia fiktívnych spoločností.
Ukrajinská prokuratúra teraz vyšetruje stovky rumunských, maďarských aj českých firiem. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že firmy poslúžili na vývoz obilia bez akýchkoľvek dokumentov a tiež na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam.
Tento rok v apríli sa v Brne zišli predstavitelia agrárnych komôr z Poľska, Maďarska, Slovenska a Česka, aby podpísali memorandum, v ktorom vyzývajú Európsku komisiu na zastavenie bezcolného dovozu ukrajinského obilia minimálne do obdobia, kým vymenované krajiny predajú svoje staré zásoby.
„Poľnohospodári obilia nemajú kam predať. Tradiční odberatelia v Nemecku a Poľsku ho nechcú, pretože sú saturovaní ukrajinskou pšenicou,“ povedal zástupca Českej agrárnej komory Jan Doležal pre ČTK.
Ako odpoveď na túto situáciu Poľsko, Slovensko a Rumunsko dočasne dovoz ukrajinského obilia zakázali. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tieto obmedzenia kritizoval ako reálne ohrozenie národnej ekonomiky. Ako ale ukazuje nová kauza, na ktorej spolupracovali rumunskí novinári z RISE project, ukrajinskí novinári z OCCRP a investigace.cz, stredoeurópskych farmárov i ukrajinskú ekonomiku ohrozuje pri vývoze obilia najmä ukrajinská korupcia.
Obchodné údaje, ktoré reportéri získali, totiž dokazujú, že v prvých siedmich mesiacoch ruskej invázie do Ukrajiny bola veľká časť tamojšieho obilia predaná pochybnými ukrajinskými spoločnosťami, ktoré ukrajinskí vyšetrovatelia obviňujú z daňových únikov a ďalších trestných činov. Podľa ich názoru podvodné schémy - ktorým colná služba nedokázala zabrániť - len v minulom roku pripravila Ukrajinu o viac ako tri miliardy korún.
"Zo súčasného vývozu obilia toho Ukrajina veľmi nemá," okomentoval situáciu ukrajinský zákonodarca Maryan Zablotskyj, ktorý sa nelegálnym vývozom obilia dlhodobo zaoberá.
Vyše tristo firiem, ktoré mali byť v týchto schémach zapojené, od septembra 2022 vyšetruje ukrajinský Úrad pre ekonomickú bezpečnosť v spolupráci s tajnými službami. Počas vyšetrovania orgány zabavili desiatky tisíc ton obilia, niektoré firmy sa ale odvolali a prípady sa teraz zaoberá súd. Obvinení boli okrem iného vysoko postavení úradníci, a to vrátane colníkov z prístavu Odesa.
Z exportných a importných dát pokrývajúcich prvý polrok vojny v Ukrajine vyplýva, že podvodným spôsobom sa do Európy dostalo vyše 1,7 milióna ton obilia v hodnote vyše desať miliárd korún. Dovážať ich mali firmy zapísané v Česku, Maďarsku alebo Rumunsku. Pri bližšom pohľade je ale jasné, že tieto firmy sú prinajmenšom problematické. Ide totiž o mix offshorových spoločností s neznámym majiteľom, v ktorom sú zastúpené už zlikvidované firmy, ktoré nikdy nedodali zákonom vyžadované dokumenty, ďalšiu časť firiem uvádzaných v dokumentoch ani neexistuje a zvyšnú časť potom tvoria škrupinkové firmy či podniky napojené na politikov alebo odsúdených zločincov. Do podvodov sú ale zapojené aj rešpektované spoločnosti obchodujúce s poľnohospodárskymi produktmi.
Ako majiteľ jednej z českých spoločností je uvedený človek, ktorý nám vysvetlil, že bol hospitalizovaný v liečebni, kde mu niekto ponúkol desaťtisíc korún za to, aby sa do firmy nechal zapísať. Niekdajší pacient navyše poukázal na skutočnosť, že v liečebni nebol zďaleka sám, kto podobnú ponuku dostal.
Pacient nastrčeným riaditeľom
Najplodnejším ukrajinským vývozcom obilia bola firma Talstaktiv, ktorá podľa prokuratúry "legalizovala príjmy získané trestnou činnosťou, neodvádzala daň z pridanej hodnoty z obilia a nepriznávala príjmy v cudzej mene". Spoločnosť bola založená vo februári 2021, teda rok pred ruskou inváziou do Ukrajiny.
Talstaktiv v rokoch 2021 a 2022 podľa colných údajov predala obilie za viac ako 150 miliónov dolárov dvom maďarským spoločnostiam, The Mark Global a Borko Trade, ktorých likvidáciu nariadil maďarský súd, pretože za svoju existenciu nikdy nedodali finančné dokumenty. Maďarské úrady navyše neboli schopné zistiť, kto za týmito spoločnosťami reálne stojí. Firma The Mark Global však pokračovala v obchodovaní s obilím aj po svojej likvidácii.
Ako riaditelia alebo majitelia oboch spoločností sú uvedení aj niektorí Česi. Jedným z nich je dvadsaťsedemročný Ondřej S. Povedal nám, že ponuku na riaditeľovanie firmy dostal, keď bol pred pár rokmi hospitalizovaný v jednej z brnenských nemocníc (identitu Ondreja S. aj konkrétnu nemocnicu redakcie pozná). Z jeho rozprávania vyplýva, že jeho aj niekoľko ďalších pacientov oslovil muž vystupujúci pod menom Albert a navrhol im, aby sa stali spoločníkmi vo firmách.
„Ponúkol nám za to nejakých desať tisíc mesačne. Tie peniaze som dostal počas rokov tak maximálne sedemkrát,“ vysvetľuje Ondřej S. „Čoskoro mi došlo, že to bola chyba, ale nevedel som, čo mám robiť. Tak som ich požiadal, aby moje meno vymazali,“ dodáva.
Oným Albertom bol pravdepodobne Albert Janiševskij, ktorého e-mailová adresa sa uvádza v zakladacích dokumentoch firmy The Mark Global. Janiševskij vysvetlil, že v Česku kedysi riadil právnu kanceláriu, ktorá za poplatok zriaďovala firmy na kľúč. Podľa neho bola firma The Mark Global práve jednou z nich, inak s ňou, ako zdôraznil, údajne nemal nič spoločné. Zároveň poprel, že by kedy oslovoval pacientov liečebne s ponukou, že budú zapísaní ako konatelia alebo majitelia spoločností. Na to, že za pár ľuďmi šiel, aby podpísali dokumenty, si ale spomenul. Vraj ale až potom, čo mu jeho klienti povedali, že „… toto bude konateľ“.
Ďalším z oslovených je Matej B. (jeho identitu redakcie pozná), tridsaťročný Slovák. Aj on sa podľa Ondreja S. liečil v tej istej nemocnici a rovnako ho mal osloviť Janiševskij. Matej B. však poprel, že by bol generálnym riaditeľom spoločnosti The Mark Global so stomiliónovým obratom. Na naše ďalšie otázky potom prestal odpovedať. Nemocnica sa k tejto kauze nevyjadrila s odvolaním sa na povinnú mlčanlivosť.
Sám Matej B. je predmetom ukrajinského vyšetrovania. Bol totiž uvedený ako konateľ alebo spoločník v IT firme, ktorú pôvodne vlastnil Ukrajinec Viktor Holovčyk. Práve na Holovčykove spoločnosti sa zamerali ukrajinskí vyšetrovatelia s podozrením, že sa podieľali na praní peňazí, a to v spolupráci s vysoko postavenými úradníkmi z Národnej banky Ukrajiny.
V jednom z prípadov, ktorý sa mal týkať práve zamestnancov Národnej banky, prokurátori uviedli, že Holovčyk používal na pranie peňazí nezákonného pôvodu fiktívnu spoločnosť. Právnik tejto spoločnosti na jej obhajobu uviedol, že predmetné peniaze predstavovali zálohy z predaja obilia. Kauza sa naďalej vyšetruje. Novinárom sa nepodarilo Holovčyka zastihnúť, aby sa k prípadu vyjadril.
Biely kôň predávajúci ovos Ukrajinské vyšetrovanie začalo po tom, čo si vyšetrovatelia všimli, že veľké množstvo podozrivých spoločností neplatia žiadne dane, a pritom obchodujú s obilím v hodnote miliárd korún. Ukrajinská prokuratúra tak vyšetruje stovky spoločností, ktoré vlastnia alebo spravujú „neznáme osoby“. Z veľkej časti ide o škrupinkové firmy nevykazujúce reálnu obchodnú činnosť.
Osoby stojace za touto schémou „prevádzali výrobky z jednej ‚fiktívnej spoločnosti' do druhej (…), aby ‚zmazali stopy' a vyhli sa povinným platbám do rozpočtu,“ uviedla v januári ukrajinská Bezpečnostná služba.
Tamojší Úrad pre ekonomickú bezpečnosť potom odmietol poskytnúť ďalšie informácie s tým, že vyšetrovanie stále prebieha.
Ďalšie podrobnosti o čiernom obchode s obilím sú však k dispozícii v správe, ktorú v apríli zverejnila ukrajinská parlamentná komisia. Podľa tejto správy ukrajinská colná služba riadne nepreverila viac ako 600 spoločností vyvážajúcich obilie, na ktorých podozrivé správanie upozorňoval daňový úrad. Ten tieto spoločnosti identifikoval ako neplatičov daní s podozrením z prania špinavých peňazí.
„Práve tieto faktory spôsobili, že ukrajinské obilie bolo na európskom trhu také lacné, a teda také kontroverzné,“ povedal novinárom šéf komisie a poslanec Jaroslav Železňak a dodal, že tieto zločiny tiež vedú k obrovským dieram v ukrajinskom rozpočte.
"Sú z toho nulové, nulové, nulové dane," povedal Železňak a menoval rôzne policajné skupiny, ktoré sú podľa neho prítomné na ukrajinských colných stanovištiach.
"Na čo tam tieto šmejdské orgány činné v trestnom konaní sú, keď to nevidia?" dodal.
Komentáre 0
Pridať komentár