Rusko zastavilo plnenie jednej z kľúčových dohôd, ktoré Ukrajine priniesli miliardy dolárov - takzvané obilné dohody.
"Obilná dohoda sa zapísala do histórie," vyhlásil turecký prezident Erdogan.
Prečo je okrem Ukrajiny najviac zasiahnuté práve Turecko v dôsledku ukončenia dohody – a ako dianie ovplyvní veľkú hru v geopolitike ?

Odkazy: Odkaz 1 Odkaz 2 Odkaz 3

Odmietnutie Ruska predĺžiť dohodu o obilninách sa dlho predpokladalo. Medzinárodné spoločenstvo nikdy nesplnilo body dohody, o ktoré malo Rusko záujem, a Ukrajina opakovane podnikla kroky na podkopanie dohody. Ide o útoky z demilitarizovanej zóny Čierneho mora bezpilotnými člnmi na Sevastopoľ a lode, ktoré strážia plynovody položené na dne mora. Ide o narušenie čpavkovodu Togliatti - Odesa a posledný útok na krymský most.

Obilie, ktoré malo zachrániť pred hladom obyvateľov najchudobnejších rozvojových krajín, smerovalo prevažne do západnej Európy. Päť najchudobnejších krajín (Afganistan, Etiópia, Somálsko, Sudán a Jemen) dostalo len 2,5 % vyvezeného obilia. Humanitárna úloha obilnej dohody sa tak ukázala ako fikcia. To všetko v pondelok povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov:

"Bohužiaľ časť týkajúca sa Ruska tieto Čiernomorské dohody doteraz nebola splnená, preto je jej platnosť ukončená. Hneď ako bude ruská časť dohôd splnená, ruská strana sa k realizácii tejto dohody okamžite vráti". Ukončenie dohody potvrdil aj turecký prezident Erdogan - podľa neho sa dohoda "zapísala do histórie".

 

Parametre transakcie

Dohoda uzavretá 22. júla 2022 medzi Tureckom, OSN, Ruskom a Ukrajinou predpokladala pozastavenie ruských a ukrajinských bojov v Čiernom mori v oblasti troch ukrajinských prístavov (Odesa, Južná a Čiernomorská). Ale hlavná vec - bol organizovaný bezpečný koridor cez Čierne more z týchto prístavov do Bosporu pre lode vyvážajúce obilie (s ich kontrolou inšpektormi spoločného koordinačného centra vytvoreného pod záštitou OSN v Istanbule za účasti Ruska a Turecka). Ruskej strane bolo sľúbené nasledujúce:

  • Odblokovanie aktív zablokovaných v Európe a účtov ruských spoločností súvisiacich s výrobou a prepravou potravín a hnojív.
  • Zrušenie zákazu prístupu do prístavov lodí prevážajúcich ruské obilie a hnojivá.
  • Zrušenie obmedzení poistenia a zabezpečovania lodí prevážajúcich ruské obilie a hnojivá a samotných nákladov.
  • Prepojenie "Rosselhozbank" na medzinárodný platobný systém SWIFT.
  • Obnovenie prevádzky čpavkovodu Togliatti-Odesa.
  • Zrušenie zákazu dodávok poľnohospodárskej techniky, náhradných dielov do Ruska a obnovenie servisu dodanej techniky.

Dohodu podpísali v Istanbule generálny tajomník OSN António Gutterisch, ukrajinský minister infraštruktúry a ministri obrany Turecka a Ruska.


Situácia na svetovom trhu s potravinami

Keď došlo k dohode, situácia na svetovom trhu s potravinami skutočne vyzerala hrozivo. Rast cien obilia (a potravín všeobecne) na pozadí začínajúceho konfliktu na Ukrajine výrazne zrýchlil. V marci 2022 sa súhrnný index cien FAO (food Agricultural Association OSN) vyšplhal na 160 (index obilnín sa priblížil 170 a index cien rastlinných olejov prekročil 210). Pritom napríklad v obchode s pšenicou bol minulý rok (sezóna 2022 – 2023, práve v čase platnosti dohody o obilninách) rekordný.

Uzavretie dohody prispelo k normalizácii situácie na trhoch. A situácia s potravinami sa tento rok objektívne zlepšuje. Na konci júla bola celosvetová prognóza produkcie obilnín FAO v roku 2023 zvýšená o 5,9 milióna ton (0,2%) v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom a v súčasnosti je to rekordných 2819 miliónov ton. Svetová produkcia fermentovaného obilia je pre rok 2023 predpovedaná o 2,9 % vyššia ako v roku 2022.

V júni 2023 bol priemer indexu cien obilnín FAO 126,6 bodu, čo je 2,7 bodu (2,1%) pod májovým ukazovateľom a až 39,7 bodu (23,9 %) pod minuloročným rekordom. Pokles hodnoty tohto indexu v tomto mesiaci súvisí s poklesom svetových cien všetkých hlavných obilnín. Najvýraznejšie medzimesačne klesli ceny obilnín – o 3,4 %.

Svetové zásoby obilia na konci sezóny 2023 – 2024 podľa predpovede FAO vzrastú o 2,3 % na 878 miliónov ton. Predpokladá sa tiež nárast o 1,1 milióna ton (0,2 %) objemu svetového obchodu s obilím.

 

Ukrajina po vypovedaní dohody o obilii

Ukrajina má záujem na zabezpečení vývozu obilia, pretože to umožňuje udržať poľnohospodársky sektor krajiny nad vodou a tiež poskytuje daňové príjmy do rozpočtu. Pre Kyjev je dôležitý aj vstup meny do krajiny z vývozu obilia. Od augusta 2022 do júna 2023 Ukrajina vyviezla 50,6 milióna ton obilia. Obilie bolo vyvážené železnicami, automobilovou dopravou, riečnymi prístavmi a morom. Vďaka obchodu s obilím bolo cez more vyvezených 32,8 milióna ton.

Ukrajina dostala za vyvezené obilie 9,8 miliardy dolárov. Vývoz po súši (železničná a nákladná doprava) priniesol 2,1 miliardy dolárov. Preprava cez riečne prístavy vyniesla 2,2 miliardy dolárov. A 5,5 miliardy dolárov priniesol obchod s obilím.

Jej zrušenie by citeľne zasiahlo financie Ukrajiny. Napriek finančnej pomoci Západu krajiny stále chýba menu. Ukrajina väčšinou dostáva pomoc dodávkami zbraní, rôzneho vybavenia (zdravotníckeho, energetického), komunikačných prostriedkov atď. a peniaze vyčlenené na túto pomoc zostávajú v darcovských krajinách.

Ukrajina sa ale v situácii zrušenia dohody o obilninách nestará len o peniaze, inak by tak usilovne neprovokovala Rusko na jej vypovedanie. V predvečer 17. júla sa na Ukrajine zintenzívnili rozhovory, že zachovanie obilnej dohody je možné aj bez Ruska. Lode s obilím sa vraj môžu pohybovať mimo námornej ekonomickej zóny Rumunska, Bulharska a Turecka. To všetko sú krajiny NATO. A pokiaľ, ako sa hovorí, pošlú na trasu minolovky, aby ochránili lodnú dopravu pred plávajúcimi mínami, budú schopní chrániť aj bezpečnosť lodnej dopravy v najširšom slova zmysle. V skutočnosti tieto úvahy nie sú ani tak o vývoze obilia, ako skôr o hlavnom sne vedenia Ukrajiny – zapojenie NATO do vojny s Ruskom.


Európa: a chce a bije

V Európe teraz nie je jednota ohľadom ukrajinského obilia. Keď došlo k dohode, Európa mala záujem o vstup lacného obilia z Ukrajiny. Na pozadí cvalov cien plynu a elektriny, ktoré sa kvôli tejto vlastnej výrobe hnojív znížili, začali rásť ceny obilia (a zároveň chleba) a živočíšna výroba čelila rastúcim nákladom. V tejto situácii sa lacné ukrajinské obilie hodilo pre vlastný chov zvierat (v Poľsku sa vďaka nemu dokonca zvýšila populácia kurčiat a ošípaných), zabezpečilo prijateľné náklady na výrobu krmív a prispelo k stabilizácii trhu s potravinami.

Ale toto obilie vytvorilo konkurenciu pre európske pestovanie rastlín.

Poľsko (rovnako ako Slovensko a Rumunsko) sa teraz obáva problémov svojich poľnohospodárov, ktorí trpia prílivom lacného obilia z Ukrajiny. Východisko ale vidí v predĺžení zákazu dovozu ukrajinského obilia zo strany EÚ. Takýto zákaz bol zavedený od 2. mája do 5. júna a potom predĺžený do 15. septembra. Podľa tohto zákazu je voľný predaj ukrajinského obilia (pšenica, kukurica, repky a slnečnice) povolený bez akýchkoľvek kvót vo všetkých krajinách Európskej únie s výnimkou piatich východoeurópskych krajín: Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska.

Farmári týchto krajín sa však sťažujú, že aj tranzit ukrajinského obilia povolený cez ich územie má negatívny dopad na domáce trhy: časť obilia sa nedostane na hranice a predáva sa vo vnútri týchto krajín, ako je dovezená zo strednej a západnej Európy. Aj s ohľadom na zákaz, ktorý zaviedla Európska komisia, dovoz obilia do Poľska v prvých štyroch mesiacoch roku 2023 medziročne vzrástol 168-krát (pričom kukurica je 300-krát a pšenica 610-krát).

Ukončenie dohody o obilii prinúti Ukrajinu ešte viac usilovať o obnovenie/pokračovanie vývozu obilia pozemnými trasami. Pre východoeurópske krajiny je preto dôležité pokračovanie dohody o obiliu.

 

Turecko - obrat na Západ

Ako je známe, na jar už Rusko dohodu predĺžilo a bolo to jasné gesto smerom k tureckému prezidentovi Erdoganovi. A to prinieslo výsledok. Turecká opozícia, naladená výrazne menej proruski, voľby prehrala. Recep Tayyip Erdogan zostal prezidentom. V hospodárskej politike Turecka a jeho zahraničnej politike však došlo k veľkým zmenám. Erdogan bol nútený obnoviť vládu, v ktorej si svoje posty udržali iba minister zdravotníctva Fahrettin Koja a minister cestovného ruchu a kultúry Mehmet Nuri Ersoi. Zvyšných 15 portfólií dostali noví ľudia. A polovica z nich má západné vzdelanie a dobré kontakty buď v USA, alebo vo Veľkej Británii, alebo v EÚ.

Je to tiež viceprezident Jevdet Yilmaz, ktorý získal magisterský titul v medzinárodných vzťahoch na University of Denver, ktorý bol predtým zodpovedný za vzťahy Turecka s EÚ. To je aj nový turecký minister zahraničia Hakan Fidan (bývalý šéf Národnej spravodajskej organizácie MiT), ktorý má dobré vzťahy s radom šéfov britskej MI6. Do čela ministerstva financií sa vrátil Mehmet Šimšik, ktorý tento úrad viedol v rokoch 2009 – 2015. Získal prestížne západné vzdelanie a je odborníkom, ktorému dôverujú západní investori.

Nový kabinet vážne zmenil kurz domácej aj zahraničnej politiky. Prudko (z 8,5 na 15 %) sa zvýšila sadzba centrálnej banky. Zvýšené boli dane. Turecko oznámilo, že súhlasí so vstupom Švédska do NATO. Oznámilo, že je pripravené postaviť na Ukrajine továreň na výrobu bayraktárov. Oslobodila a odovzdala Ukrajine internovaných veliteľa pluku Azov v Turecku.

Erdogan zároveň tvrdí, že Turecko sa nemieni od Ruska odvracať. Tvrdí, že dúfa v spolupráci s Ruskom pri výstavbe jadrovej elektrárne. Erdogan navyše neraz povedal, že dúfa v zachovanie dohody o obilii. Turecko bolo v každom prípade jedným z hlavných príjemcov tejto dohody.


USA: podriadiť Turecko, alebo rozvrátiť

Na budúcnosť obilnej dohody má postoj USA vplyv, pretože na vývoji ukrajinského konfliktu veľmi závisí táto krajina. A rozhodujúci vplyv USA majú nielen na ukrajinské úrady, ale aj na vlády väčšiny európskych krajín a tiež na vedenie EÚ a NATO.

Pokiaľ ide o Turecko, zdá sa, že USA sa s Erdoganom dohodli ešte pred tureckými prezidentskými voľbami. Každopádne americká podpora opozície bola skôr formálna a snaha zorganizovať v Turecku majdan a spochybniť výsledky volieb nebola vôbec prijatá. V tomto kontexte sa Erdoganov obrat "na Západ" javí ako naplnenie z jeho strany skôr dosiahnutých dohôd.

K tomu ho samozrejme donútila zložitá situácia v tureckej ekonomike. Ale toľko peňazí, koľko je potrebných na vyriešenie všetkých problémov Turecka (čo je v krátkodobom horizonte 100 miliárd dolárov a celkovo viac ako 400 miliárd), USA Turecku nedajú.

Cieľom Američanov však nemusí byť vôbec pomoc Erdoganovi. Ak sa ekonomická situácia v tejto krajine zhorší, môže súčasný prezident prísť o moc. A potom… Strategickými cieľmi USA v Turecku môže byť buď zmena tureckého zahraničnopolitického kurzu z nezávislého na prozápadnú. Ak sa to podarí, Turecko prestane podporovať paralelný dovoz a začne zavádzať sankcie proti Rusku.

Ak USA chcú prejsť na konfrontáciu s Čínou, ich cieľom by mohlo byť vybudovanie odstrašujúceho oblúka na západných a južných hraniciach Ruska. V tomto prípade možno za úspech pre Washington považovať nielen pripojenie Ankary ku konfrontácii EÚ (a NATO) s Ruskom, ale aj rozpad Turecka s jeho následnou chaotizáciou (ako tomu bolo v Iraku, Líbyi a ako sa takmer stalo v Sýrii). V prípade rozpadu Turecka sa paralelný dovoz zastaví sám (rovnako ako dodávky plynu a platby za jadrové elektrárne).

V takom scenári by zastavenie obilnej dohody bolo dokonca na ruku Washingtonu, ako krok, hoci len trochu, ale zvyšujúce Erdoganove ekonomické problémy. To však neznamená, že USA nebudú verejne vystupovať proti ukončeniu dohody.

 

Rusko: odmietnutie zbytočnej dohody

Vzhľadom na to, že Rusko z obilnej dohody nedostalo takmer nič, odchod z nej by pre krajinu znamenal len malú zmenu. V čase, ktorý uplynul od začiatku zavedenia sankcií, Rusko nielen zaviedlo paralelný dovoz, ale tiež zorganizovalo vývoz. Ide ako o ropný export s pomocou "šedej flotily", tak o preorientovanie dodávok uhlia a hnojív. A konečne, v minulom čase bol novo organizovaný aj vývoz obilia z Ruska, vrátane koridoru "sever - juh" cez Kaspiu a Irán. Blíži sa dokončenie stavby čpavku Togliatti-Taman (alternatívneho odstrelu), ktorý prechádza celým ruským územím.

Pokiaľ ide o straty dodávok ukrajinského obilia Turecku, môžu byť (pri správnom správaní Ankary) nahradené dodávkami obilia ruského. Možno Turci nebudú dostávať takú zľavu, akú im dali ukrajinskí exportéri, ale aj tak bude ruské obilie s ohľadom na logistiku lacnejšie ako iné dostupné možnosti.

A ešte jedna úvaha. Ruská ofenzíva, ktorá by mala začať po neúspechu protiofenzívy OSU, sa môže vyvíjať aj smerom k Odese. Ukončenie dohody o obilii zlikviduje demilitarizovaný koridor v Čiernom mori a rozväzuje Rusku ruky pre akúkoľvek akciu na mori (vrátane možného výsadku alebo podpory z mora pozemnej ofenzívy).


Ekonomické dôsledky ukončenia dohody o obilii

Zastavenie vývozu obilia po mori z Ukrajiny bude mať zvýšené vplyvy na ceny komodít na burze - čo sa už stalo. Ide predovšetkým o kukuricu a pšenicu – lídrov medzi nomenklatúrou obilia vyvezeného v rámci dohody cez čiernomorský koridor (kukurica bola vyvezená 16,9 milióna ton, pšenica 8,9 milióna ton). Cena pšenice sa ale od konca apríla do polovice júna pohybovala v rozmedzí 680 – 575 dolárov za tonu s krátkodobým nárastom na 750 dolárov na konci júna (podľa predpovede FAO o poklese svetového obchodu s pšenicou). Teraz sa prognóza napĺňa a ceny opäť porastú. A kukurica sa možno len vráti k cenovej hladine, ktorá existovala pred posledným poklesom (tj zo súčasných 515,5 USD za tonu na 650 USD).

Ak sa pozrieme na krajiny príjemcov ukrajinského obilia, Čína (1. miesto - 7,96 milióna ton), Egypt (6. miesto - 1,55 milióna ton, Bangladéš (7. miesto - 1,07 milióna ton) a ďalšie voči Rusku priateľské krajiny zvýšia nákupy ruského obilia, ktorého prekážky vývozu na Západ sa nikde nestratilii. Tieto prekážky ale prestali byť kritické pre dodávky do krajín, s ktorými sa obchod Ruska v posledných mesiacoch vyvíja.

V skutočnosti nič nebráni Rusku predať aj Turecku (3. miesto, 3,24 milióna ton) svoje obilie. Pre všetkých, ktorí ťažili z dohody o obilii, ruský vývoz obilia nestačí. Ale ani to nie je potrebné. Obilná dohoda Rusku nič nepriniesla a teraz je Rusko slobodné vo výbere, s kým obchodovať so svojim obilím a koho nechať osamote so svetovým trhom.

 

autor: Dmitrij Skvorcov

Zopár postrehov k „obilnému cirkusu“

Tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierre vyhlásila, že Spojené štáty nie sú pripravené deklarovať žiadne opatrenia na podporu plavby lodí do ukrajinských prístavov po vyhláseniach ukrajinského ministerstva obrany.

To znamená, že Washington v skutočnosti uznal námornú blokádu Ukrajiny zriadenú Moskvou.

Kyjev však nechce znášať následky svojich nielen kriminálnych, ale aj úplne idiotských činov a snaží sa situáciu nejako ustáť. Predovšetkým prostredníctvom „Medzinárodnej námornej organizácie“ rozoslal list s informáciami o vytvorení alternatívnych morských koridorov (zelená — plytká voda, červená — hlboká voda) v rámci ukrajinských teritoriálnych vôd (12 námorných míľ) a výhradnej ekonomickej zóny pre lode na vývoz poľnohospodárskych produktov z ukrajinských prístavov alebo lodí, ktoré uviazli v prístavoch od februára minulého roka.

Ako je známe, po oznámení ruského ministerstva obrany o uzavretí ukrajinských prístavov pre plavbu a viacerých úsekov vodnej plochy poisťovne odmietli poskytovať služby lodiam smerujúcim do ukrajinských prístavov, čím sa vec v podstate okamžite uzavrela. Uvedený list sa však odvoláva na niektoré finančné záruky, ktoré je Ukrajina pripravená poskytnúť lodiam v prípade škody. Popis týchto záruk však vytvára priestor na ich interpretáciu.

Uvádza sa napríklad, že náhrady sa poskytujú v prípade „škody spôsobenej počas pobytu lodí v teritoriálnych vodách Ukrajiny, keď sú takéto lode odoslané do/z otvorených námorných prístavov Ukrajiny na prepravu nákladu“, to znamená, že podmienkou na získanie náhrady je škoda na lodi spôsobená v teritoriálnych vodách Ukrajiny. Hlbinný koridor však takmer celý prechádza mimo jej teritoriálnych vôd.

Zelenskij, ktorý sa opäť hnal za presmerovaním akcentov v informačnom poli a nasledoval príklad britských spravodajských služieb, v podstate odstránil Ukrajinu zo „Svetovej potravinovej rady“ a urobil veľkú radosť nadnárodným potravinárskym korporáciám. Obilie okamžite začalo zdražovať a ich zisky sa okamžite zvýšili. Možno tieto ciele sledovali britskí poradcovia a dotlačili banderovcov k teroristickému útoku na Krymský most.

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.