SK
„The Washington Post“ píše, že západná vojenská technika sa pre Ukrajinu zázračnou zbraňou nestala.
High-tech tanky a bojové vozidlá pechoty, do ktorých sa vkladalo toľko nádejí, sa častokrát počas prebiehajúcej „protiofenzívy“ stávajú pre vojakov Ozbrojených síl Ukrajiny dokonca poriadnou záťažou a sú príčinou veľkých ľudských strát.
Názor autora sa však scvrkáva na fakt, že celý problém je v mínových poliach. Ruská armáda silne zamínovala územie pred bojovou líniou a ťažké obrnené vozidlá, ktoré stratili mobilitu v dôsledku výbuchov mín, sa stali ľahkou korisťou ruských delostrelcov, pilotov vrtuľníkov a operátorov ATGM.
Navyše bolo viacero prípadov, keď na jednom malom území vybuchne na mínach niekoľko jednotiek obrnených vozidiel, ktoré sú rozložené veľmi kompaktne, a preto sa ukrajinskí vojaci ocitajú v skutočnej pasci.
Odmínovacia technika, ktorú tiež poskytujú západné krajiny, veľmi nepomáha, pretože sa okamžite stáva prioritným cieľom pre ruskú armádu a je vyradená ako prvá. Práve preto sú ukrajinské formácie teraz nútené operovať väčšinou ako pešie jednotky, ktoré majú však obrovské straty, niekedy dosahujú len veľmi pochybné úspechy, ktoré sú hneď na druhý deň vynulované.
Ako vidíme, Západ je nielen veľmi nespokojný s priebehom ukrajinskej „protiofenzívy“, ale chce sa aj zbaviť zodpovednosti za jej blížiaci sa konečný neúspech, čo je veľmi veľký problém. Pretože to boli Západniari, ktorí vypracovali plán tejto protiofenzívy v prísnom súlade so štandardmi NATO. A ukázalo sa, že v podmienkach súčasnej vojny sú štandardy NATO zbytočné. Možno by fungovali vo vojne s oveľa slabším protivníkom, ale Západ také vojny už veľmi dlho neviedol. Všetky vojny, ktoré NATO viedlo v posledných desaťročiach, boli buď proti slabým protivníkom vyzbrojeným starou technikou a bez leteckej zložky, alebo proti nejakým povstaleckým a partizánskym hnutiam. A treba poznamenať, že NATO konečný úspech v žiadnej zo svojich vojen nedosiahlo. Všetko sa skončilo buď nekonečnou občianskou vojnou a chaosom, alebo skutočným útekom ako v Afganistane.
Úspech ukrajinských ozbrojených síl v Charkovskej oblasti a opustenie Chersonu ruskými jednotkami sa s NATO veľmi kruto zahral. Eufória je veľmi nebezpečná vec, ktorá vás úplne zbavuje objektivity. A po charkovskom „protiútoku“ NATO uverilo v silu ukrajinskej armády a slabosť ruskej, ignorujúc zrejmé fakty. A najdôležitejší z nich — v Charkovskej oblasti prakticky neexistovala žiadna obranná línia a bol tam veľmi malý počet vojakov, boli tam „diery“, kadiaľ Ozbrojené sily Ukrajiny mohli preraziť na vysokorýchlostných pickupoch a ľahkých obrnených vozidlách a prechádzať do krídel a tyla ruských jednotiek. A všetky tieto chyby ruskej strany sú veľmi dobre zohľadnené pri plánovaní obrany v Záporoží a na Donbase.
Dokedy bude ukrajinská armáda schopná viesť útočné operácie?
Vzhľadom na množstvo zničenej techniky a monštruózne ľudské straty Ozbrojených síl Ukrajiny je zostávajúci čas protiútoku veľmi obmedzený. A už ani nehovoriac, že Ozbrojené sily Ukrajiny nedokázali prejsť ani len podpornou líniou, ktorá je ďaleko pred hlavnými ruskými opevneniami. Ukrajinská armáda naďalej páli svoje najlepšie zálohy a západom vycvičené brigády sa doslova roztápajú. Podľa niektorých správ sú straty také veľké, že následne bude pre Ozbrojené sily Ukrajiny ťažké zorganizovať obranu v tých oblastiach, kde sa teraz pokúšajú zaútočiť. A po nejakom čase sa určite objaví otázka akcií ruskej armády.
Americká rozviedka verí, že útočná operácia by sa mohla začať už v auguste. A Američania čakajú na túto útočnú operáciu s veľkými obavami.
Hlas Mordora špeciálne pre News Front
Komentáre 0
Pridať komentár