Falošná medicína

(Lance D. Johnson, Natural News) Nová meta-analýza zverejnená v časopise Journal of Clinical Epidemiology zistila, že neexistuje žiadny kvalitný dôkaz na podporu najmodernejšej zdravotnej starostlivosti a farmaceutických liekov, ktoré sa dnes používajú v nemocniciach.

Podľa zistení tejto analýzy je takmer každý jeden aspekt medicínskeho systému podvodom.

Nie sú to len nehumánne protokoly na Covid-19 a takzvané vakcíny, ktoré zlyhali na celom svete. Takmer každý jeden farmaceutický zákrok (liek, terapia) schválený od roku 2008 prináša viac rizika ako úžitku. Až u 94% lekárskych zákrokov chýba dôkaz na podporu ich použitia.

Metaanalýza skúmala 1.567 lekárskych zákrokov v rámci Cochranových prehľadov. Väčšina z nich už bola schválená ako „bezpečná a účinná“ a v súčasnosti sa používa v nemocniciach a lekárňach na celoštátnej úrovni.

Zistilo sa, že šokujúcich 94% lekárskych zákrokov nebolo podložených kvalitnými dôkazmi. V skutočnosti väčšina prinášala viac rizika ako úžitku a autori štúdie ich neodporúčali.

Metaanalýza skúmala náhodnú vzorku Cochranových prehľadov publikovaných medzi 1. januárom 2008 a 5. marcom 2021. Štúdia zahŕňala 35 percent všetkých Cochranových prehľadov publikovaných v tomto časovom období.

Údaje z uvedených štúdií boli použité vtedy, ak sa zákrok porovnával s placebom (alebo žiadnou liečbou) a mal tiež hodnotenie kvality výsledkov podľa klasifikácie hodnotenia, vývoja a hodnotenia odporúčaní (GRADE).

Podľa analýzy sa väčšina liekov predáva ako bezpečná a účinná, ale neexistujú žiadne vysokokvalitné dôkazy ani spoľahlivé klinické údaje na podporu týchto tvrdení.

Väčšina farmaceutických zákrokov nepreukázala štatisticky významné pozitívne účinky a autori prehľadu ich nepovažovali za prospešné.

Iba 87 zákrokov (5,6 %) poskytlo vysokokvalitné dôkazy na podporu ich použitia. Ešte horšie je, že v 577, respektíve 36,8% skúmaných prípadov boli namerané významné poškodenia zdravia.

Šokujúcich 127 zákrokov spôsobovalo štatisticky významné nežiaduce vedľajšie účinky. Zistilo sa, že bolo výrazne viac škodlivých zákrokov (až 8,1%) oproti zákrokom, pri ktorých existovali dôkazy na podporu ich použitia (len 5,6 %).

Metaanalýza varuje, že:

„Pacienti, lekári a tvorcovia zdravotníckych politík by mali pri svojom rozhodovaní zvážiť nedostatok vysokokvalitných dôkazov podporujúcich výhody a škody mnohých lekárskych zákrokov.“

Vedci dospeli k záveru, že:

„Väčšina lekárskych zákrokov študovaných v rámci nedávneho Cochranového prehľadu nie je podložená kvalitnými dôkazmi a poškodenia nie sú dostatočne hlásené.“

Čestní lekári bojujú proti skorumpovaným, totalitným farmaceutickým spoločnostiam

Keďže zlyhania vakcín proti Covid-19 vychádzajú postupne na povrch, čoraz viac lekárov si uvedomuje, že farmaceutické spoločnosti bežne podvádzajú verejnosť a používajú zdravotníkov ako pešiakov.

V tomto procese je veda manipulovaná s cieľom dosiahnuť zisk a zločiny sú utajované.

Lekári, ktorí sa k pacientom správajú dôstojne a varujú pred problémami s vakcínami, sú tiež svedkami špinavej korupcie zo strany štátnych lekárskych združení. Lekárske združenia sa v súčasnosti používajú na lov lekárov, ktorí nepropagujú predátorské naratívy vytvorené farmaceutickými spoločnosťami.

Počas škandálu Covid-19 sa lekárske združenia stali mafiou, ktorá chránila zisky veľkých farmaceutických firiem a ich zločiny.

Lekárske združenia sa v súčasnosti vyhrážajú mnohým lekárom, ktorí kritizujú neľudské „liečebné“ protokoly, zlyhanie vedy a genocídu vakcínami proti Covid-19.

Americké združenie interného lekárstva (ABIM) aktuálne útočí na dva z najdôležitejších hlasov v medicíne – Dr. Petra McCullougha a Dr. Pierra Koryho – za údajné „poskytovanie falošných a nepresných informácií pacientom“.

Títo lekári boli v popredí covidovej krízy, rozptyľovali strach, úspešne liečili pacientov a varovali pred zdravotnými následkami a úmrtnosťou spojenou s vakcínami proti Covid-19.

Vedecké a medicínske podvody spôsobili v 21. storočí masovú iatrogénnu smrť (spôsobenú liečbou).

Zanedbanie lekárskej starostlivosti, invalidita a liečbou spôsobena smrť, ktoré sú výsledkom nanúteného „lieku“ remdesiviru, sedácie, mechanickej ventilácie a vakcín proti Covid-19, sú len špičkou ľadovca!

Vedecké a medicínske podvody sú základným dôvodom, prečo sa od roku 2000 vyskytuje také veľké množstvo iatrogénnych úmrtí. Počet iatrogénnych úmrtí len v USA od 1. januára 2000 je 17.630.724.

V tom istom časovom období došlo približne k 9,895.605 úmrtiam na chyby v nemocnici, 2.383.941 na nežiaduce reakcie liekov, 2.204.021 na všeobecné lekárske chyby, 365.126 na opiáty, 1.686.750 na nemocničné infekcie, 512.040 na lieky na predpis a 22.490.054 na udalosti súvisiace s chemoterapiou.

Celkový počet úmrtí na Covid-19 predstavuje do veľkej miery systémové chyby v celom lekárskom systéme.

Táto spolitizovaná štatistika je sama osebe podvodom a nie je riadne analyzovaná, podrobná a rozčlenená, aby poskytovala informovaný súhlas a pomohla verejnosti pochopiť základné dôvody, prečo ľudia zomreli v medicínskom systéme.

Príbeh o počte obetí na Covid-19 sa snaží zakryť masové krviprelievanie spôsobené jedovatými liekmi, ako je remdesivir, imunosupresívami, ako je chemoterapia, pokračujúcim poškodzovaním vakcínami, protilátkami zosilneným ochorením (ADE syndróm) a hrozivou mierou lekárskych chýb, s ktorými už poisťovne a súdy nedokážu držať krok.

Udržiavanie lekárskych pochybení pod pokrievkou je skutočným dôvodom, prečo vlády naďalej udržiavajú pandemický „stav núdze“ pre ochorenie Covid-19.

Všade sa to môže volať trocha inak. Na Slovensku je to aktuálne „mimoriadna situácia“.

V tomto vykonštruovanom pandemickom núdzovom stave nemocnice a výrobcovia vakcín sú naďalej krytí imunitou a nemusia sa zodpovedať za svoje neľudské, škodiace, ba až smrteľné protokoly.

To je tiež dôvod, prečo boli zdravotníci počas škandálu Covid-19 vykresľovaní ako „superhrdinovia“. Ak idú a robia to, čo sa im povie, sú odmenení. Ak tak neurobia, sú zahanbení, zaradení na čiernu listinu a vyhodení z práce.

Zdravotnícky systém je v troskách, pretože je verný kriminálnym farmaceutickým operáciám a vedeckým podvodom.

Jedinou cestou vpred je, aby sa zdravotníci vrátili k lekárskej etike a ľudskej slušnosti, ukončili imunitu výrobcov vakcín a nemocničných systémov a využili len tie medicínske zákroky, pri ktorých existujú dôkazy na podporu ich použitia.

Na verejnosť prenikli informácie, ktoré len potvrdzujú to, čo si medzi sebou v súkromí už dlho šepká veľká časť zdravotníctva – vyliečenie choroby je finančne omnoho menej náročné ako dlhodobá, doživotná liečba pacienta.

Táto problematika sa dostáva viac a viac do pozornosti najmä v súvislosti s možnosťami génovej terapie, ktorá bude už čoskoro schopná vyliečiť veľký počet chorôb, ktoré majú svoj pôvod v poruchách našej genetickej štruktúry.

Génová terapia je schopná opraviť porušenú genetickú štruktúru zmenou jednotlivých stavebných jednotiek našej DNA, čím odstraňuje príčinu mnohých vážnych ochorení.

Génová terapia tak predstavuje so svojimi možnosťami pre spoločnosť nevídané požehnanie, ktoré však, žiaľ, s najväčšou pravdepodobnosťou narazí na tvrdú prekážku, ktorou je spôsob, akým je zdravotníctvo financované.

Avšak krajiny, ktoré majú rozvinutý moderný systém zdravotníctva, sa môžu chopiť tejto novej príležitosti a zanechať tak neprispôsobivé zdravotníctvo Spojených štátov amerických na posledných priečkach.

Salveen Richterová, analytička banky Goldman Sachs, údajne popísala situáciu v správe pre klientov:

„Možnosť vyliečiť mnoho chorôb jediným zásahom je jedným z úplne najúžasnejších aspektov génovej terapie, geneticky riadenej bunkovej terapie a genetického inžinierstva. Avšak všetky tieto úžasné liečebné metódy predstavujú skutočnú hrozbu pre trvalý prílev zisku, ktorý pramení z dlhodobej či doživotnej liečby pacienta.“

Niekto, kto má dostatok finančných prostriedkov, je možno ochotný platiť státisíce dolárov za liečbu vážnej, vysiľujúcej choroby. Avšak väčšina bežných ľudí si takúto drahú liečbu jednoducho dovoliť nemôže, zvlášť ak im choroba výrazne obmedzuje možnosti zárobku.

A aj tí, ktorým sa predsa len podarí zo všetkých síl ušetriť niekoľko desiatok tisícov dolárov ročne na dlhodobé liečebné postupy, ktoré sú dobré najmä na to, aby čo najviac oddialili tie najhoršie príznaky choroby, v dlhodobom horizonte preplatia neporovnateľne viac ako keby zaplatili za jednorazovú, definitívnu liečbu pomocou génovej terapie.

Nerovnosť v podmienkach dostupnosti liečby je tu úplne totožná so sociálno-ekonomickou nerovnosťou, ktorú anglický spisovateľ Terry Pratchett opísal vo svojej „teórii o čižmách“.

Ako príklad Salveen Richterová uvádza liečbu hepatitídy typu C pomocou lieku sofosbuvir, ktorý vyrába farmaceutická spoločnosť Gilead Sciences.

Len za rok 2015 zarobila spoločnosť Gilead Sciences na tomto lieku 12,5 miliárd dolárov z predaja najmä v Spojených štátoch amerických. Po lieku sofosbuvir začali hromadne siahať pacienti, ktorí trpeli vírusovým ochorením pečene.

Liek je účinný až do tej miery, že do 12 týždňov sa drvivá väčšina pacientov vyliečila úplne. Z pohľadu zdravia obyvateľstva je takýto pozitívny výsledok liečby samozrejme žiadaný, no už menej vítaný je z pohľadu profitu.

Vyliečený pacient už totiž prestáva byť nositeľom vírusu, čím zabraňuje ďalšiemu šíreniu nákazy. Salveen Richterová preto odhaduje, že zisky za poskytovanie dlhodobej či doživotnej liečby chorôb v Spojených štátoch amerických za rok 2018 neprekročia úroveň 4 miliárd dolárov.

„Tento zistený údaj je pre pacientov a spoločnosť ako celok samozrejme radostnou správou. No zároveň predstavuje veľkú prekážku pre vývojárov genetických liečebných procedúr, ktorým pochopiteľne ide o dlhodobo udržateľný profit,“ uvádza Salveen Richterová vo svojej správe pre klientov, ktorá však nie je dostupná k nahliadnutiu.

A samozrejme, tiež nie je žiadnym prekvapením, že táto správa okamžite vyvolala veľké pobúrenie po tom, ako sa objavila na najsledovanejšom americkom televíznom kanáli CNBC.

Salveen Richterová poslala svoju správu len investorom a partnerom banky. Správa však prenikla na verejnosť – veľmi ľahko ju možno pochopiť ako výsmech spoločnostiam, ktorých profit je ohrozený technologickým pokrokom prinášajúcim úžitok miliónom a miliónom ľudí po celom svete.

Avšak pokiaľ sa vo väčšine krajín nezmení model financovania zdravotníctva, nezmenia sa tak rýchlo ani pomery, na ktoré poukázala Richterová vo svojej správe.

Inými slovami, liečebné procedúry génovej terapie, ktoré budú môcť účinne a natrvalo vyliečiť množstvo závažných ochorení, budú takmer úplne nedostupné práve pre tých pacientov, ktorí by ich potrebovali najviac.

Vývoj nového lieku a jeho testovanie stojí neuveriteľné peniaze, až kým ho inštitúcie zodpovedné za dohľad nad zdravotnou starostlivosťou neschvália ako bezpečný.

Vynaložené finančné prostriedky na vývoj a testovanie jedného lieku sa pohybujú priemerne na úrovni 1 miliardy dolárov. A niekto ich musí zaplatiť.

Pri pomerne častom ochorení, ako je napr. hepatitída typu C, sa podľa Richterovej deje to, že astronomické zisky farmaceutických spoločností sa síce o niečo zmenšia, no stále dosahujú neuveriteľne vysokú úroveň.

No v prípade zriedkavého typu ochorenia hrozí, že farmaceutické spoločnosti nebudú mať z predaja lieku dostatočný zisk, a preto sa im ani neoplatí do vývoja lieku a jeho testovania investovať.

V magazíne Massachusettského technologického inštitútu MIT Technology Reviewbola zverejnená správa, podľa ktorej farmaceutická spoločnosť GlaxoSmithKline si je tohto problému veľmi dobre vedomá.

Preto údajne predala obchodné práva na výrobu niektorých výnimočných liekov určených na liečbu zriedkavých typov ochorení iným spoločnostiam.

Verejné zdravotníctvo, ktoré funguje v bohatších krajinách sveta, je vo väčšine prípadov ochotné poskytnúť na vývoj a testovanie lieku potrebný objem financií, pretože počet liečených pacientov je preň zárukou návratnosti investícií.

Z dlhodobého hľadiska tu zisky nakoniec budú prevyšovať nad prostriedkami vynaloženými na vývoj a testovanie. A podobný pohľad na vec majú možno ešte tie lepšie súkromné zdravotné poisťovne.

Ich služby sú však znova väčšinou nedostupné pre tých, ktorí by ich potrebovali najviac.

Jeden z krokov, ktorým by sme sa mohli dostať zo začarovaného kruhu, je nájsť taký spôsob vývoja a testovania nových liekov, ktorý by bol menej finančne náročný. Samotný liek alebo liečebná procedúra by sa tak stali ekonomicky dostupnejšími.

Niektoré farmaceutické spoločnosti sa už vyjadrili, že stratégiu znižovania nákladov by prijali pod podmienkou využívania len tých bezpečných metód pri vývoji a testovaní liekov.

Problémom tu však je, že každé znižovanie nákladov so sebou prináša riziko takých katastrof, akou napr. bola v rokoch 1961 – 62 tzv. Conterganová aféra (liek talidomid používaný počas tehotenstva vyvolal deformity u vyše 10000 detí).

Ďalšou možnosťou by bolo financovať vývoj a testovanie liekov z dobročinných zbierok alebo zo štátneho rozpočtu. Vypočítavá stratégia postavená len na zisku by tak mohla postupne ustúpiť do úzadia.

Takýmto spôsobom už je financovaná veľká časť základného medicínskeho výskumu, no takýto typ financií akútne chýba pre uskutočnenie náročnejších a drahších laboratórnych testov.

Problémom je, že tie by si už vyžadovali veľké investície zo strany vlády, ktorá ich poskytuje len veľmi neochotne, pretože často trvá aj desaťročia, kým sa jej investície vrátia.

JayaJan Pharmaceutical Research je firmou, ktorá sa zaoberá vykonávaním klinických štúdii v Indii.

Túto externú firmu si najíma medzinárodná farmaceutická korporácia Merck, aby za ňu na zákazky vykonávala klinické štúdie na novo vyvinuté lieky.

Jeden príklad takto testovaného lieku je vakcína proti HPV vírusom Gardasil, na Slovensku predávaná pod názvom Silgard.

Tak, ako väčšina farmaceutického odvetvia, aj firma Merck si dáva vykonávať klinické štúdie do takých krajín, kde sa nachádza veľké množstvo populácie a tým pádom aj veľa potencionálnych testovacích objektov.

Zároveň sa zameriavajú hlavne na tie krajiny, kde sú, okrem iných faktorov, celkové náklady testovania nižšie, čo je dôsledok nedokonalej alebo príliš benevolentnej legislatívy, dostatočne nechrániacej práva a zdravie občanov.

V súčasnosti sú do Indie presúvané klinické štúdie v hodnote približne za 285 miliónov amerických dolárov. Celkový ročný obrat týchto externých firiem predstavuje sumu okolo 15 miliárd dolárov a každým rokom sa zvyšuje o ďalších 15 percent.

Tieto externé firmy sú vyberané farmaceutickými korporáciami okrem hlavne finančných dôvodov aj pre ich rýchlosť a efektivitu.

Dokážu totiž vykonávať klinické štúdie za 2/3 času v porovnaní s časom potrebným na vykonanie podobnej štúdie v rozvinutých krajinách, ak by sa tie uskutočňovali samotnými farmaceutickými firmami.

Uvedeným spôsobom sa dá v priemere ušetriť niekoľko mesiacov času a zároveň zvýšiť ziskovú maržu každého nového lieku až o neuveriteľných 150 až 200 miliónov dolárov.

Najvyšší predstaviteľ jednej z takýchto externých firiem (Quintiles z USA) sa vyjadril v tom zmysle, že každý z 30-tich v súčasnosti najpredávanejších liekov sa testoval práve takýmto spôsobom.

Kritici poukazujú na to, že externé firmy zaoberajúce sa vykonávaním klinických štúdii v rozvojových krajinách, sa často nachádzajú v konflikte záujmov. Ide predovšetkým o to, že tieto firmy sú platené podielom z predaja až po úspešnom schválení lieku a nie fixnou sumou bez ohľadu na samotný výsledok testovania.

Uvedené praktiky majú za následok to, že je nimi vytváraný priestor pre neobjektívne vyhodnocovanie testov, prípadne priamo nabádané na korupciu a snahu o dosiahnutie príjmov bez ohľadu na zdravotnú nezávadnosť alebo bezpečnosť testovaných liekov.

Problémy môžu súčasne nastať z toho dôvodu, že vedenie týchto firiem si je vedomé potenciálu úspešne testovaných liekov, u ktorých s veľkou pravdepodobnosťou bude výskum naďalej pokračovať a tým pádom aj oni budú mať z nich svoj podiel na zisku.

Zadávatelia aj vykonávatelia testov totiž vedia, že čím ďalej vo vývojovom cykle sa liek dostane, tým sú aj ziskové možnosti vyššie.

Zároveň pozitívne výsledky testov zvyknú potešiť ich zadávateľov a zvýšiť tým ich priazeň, čím zlepšujú vyhliadky externých firiem na ďalšie nové kontrakty.

Hovorca firmy Merck, Amy Rose, sa odmietla vyjadriť tak k otázke, koľko klinických testov si firma nechala vykonať na zákazku, ako aj k otázke koľko subjektov v rozvojových krajinách bolo zainteresovaných do testovania ich vakcíny Gardasil (Silgard).

Taktiež sa odmietla vyjadriť k tomu, akým spôsobom a či vôbec firma vykonáva akýkoľvek dozor nad svojimi zadaniami externým firmám.

Mnoho občanov sa mylne domnieva, že štátne dozorné orgány vykonávajú dohľad nad či už externými firmami, ktoré uskutočňujú klinické testovania nových liekov, prípadne nad farmaceutickými firmami.

Bohužiaľ sa tak nedeje a dokonca sú podozrenia, že tieto inštitúcie samotné a ich zamestnanci sú do veľkej miery spolitizované, pod silným lobistickým tlakom a závislé na rôznych sponzorských daroch farmaceutických firiem.

Súčasne majú štátne dozorné orgány veľmi limitované vlastné zdroje na vykonávanie nezávislého dohľadu a preverovania poskytovaných údajov. V drvivej väčšine prípadov sa ich rozhodnutia vykonávajú iba na základe údajov poskytnutých od samotných farmaceutických firiem.