Na banky po celom svete dopadá aktuálna finančne-ekonomicko-pandemická kríza a aby si udržali svoje zisky, pri nulových úrokových sadzbách od centrálnych bánk musia siahať ku stále nepríjemnejším riešeniam. Inými slovami, centrálne banky už normálnym bankám nedávajú úroky za držanie peňazí a tie teraz začínajú kasírovať svojich klientov.
V praxi to potom vyzerá tak, že na účte máte peniaze a tie vám pomaličky miznú.

Tento nešvár v Európe prišiel najprv do Nemecka, kde niektoré banky začali účtovať negatívne úroky za vklady už v priebehu minulého roka. Teraz sa na kasírovanie môžu „tešiť“ aj Slováci.

Negatívne úrokové sadzby v bankách – čo to je a prečo im musím platiť za to, že majú moje peniaze?

Aby sme si to zhrnuli, tak vy dáte banke peniaze, tá na nich následne zarába vďaka pôžičkám a konzervatívnym investíciám do dlhopisov či akciových indexov a vám ešte zoberie peniaze.

Znie to nepríjemne? To teda áno. Väčšinou je to tak, že ak niekomu požičiate peniaze, vráti vám ich aj s úrokmi. To však, bohužiaľ, v dnešnom svete neplatí. Možno preto, že náš finančný systém je nastavený úplne nezmyselne a namiesto toho, aby slúžil nám, obyčajným pracujúcim ľuďom, nás iba ožobračuje.

Na Slovensku vládne mylná predstava, že peniaze, ktoré máte v banke, sú vaše a ak nimi platíte, nelíši sa to od platenia bankovkami. Realita je však iná. V skutočnosti banku môžete iba požiadať, aby peniaze na vašom účte poslala obchodníkovi a ak spĺňate všetky podmienky, vašej žiadosti vyhovie.

Štátne meny vs. Bitcoin – v čom je rozdiel a aké sú ne/výhody?

Decentralizované kryptomeny, ako Bitcoin či Ethereum, fungujú inak. Tieto verejné transakčné siete nerobia rozdiely medzi jednotlivými užívateľmi a jedinou podmienkou na poslanie Bitcoinov je zaplatenie poplatku. Ten sa líši v závislosti na vyťaženosti siete.

Bitcoin ani Ethereum nemajú centrálnu banku, ktorá by neustále znehodnocovala hodnotu vašich peňazí. Európska Centrálna Banka v roku 2020 vytlačila viac než 1000 miliárd eur (jeden bilión). Celkovo je teraz v obehu viac než desať biliónov eur. To znamená, že v priebehu minulého roka vaše úspory stratili 10% svojej hodnoty! Videli ste niekedy banku, ktorá by vám dala 10% úrok p.a.? Asi ťažko.

Štátne meny slúžia na okrádanie ľudí

Súčasný finančný systém okráda obyčajných ľudí a vlády účelovo nesprávne informujú o inflácii, aby zakryli svoju zlodejinu. Inflácia sa v súčasnosti počíta z ceny spotrebného koša (potraviny, toaleťák…) a ceny tohto zbožia skutočne veľmi nestúpajú. To je logické, veď tie bilióny idú niekde inde.

Bohatí za ne nakupujú nehnuteľnosti, akcie a technológie. Všimli ste si, ako v posledných desaťročiach rastú ceny bytov či pozemkov? Ako bohatnú veľké firmy s akciami na burze, zatiaľ čo drobní podnikatelia krachujú? Presne tam sú peniaze, ktoré tlačia centrálne banky. A to je hlavná nevýhoda štátnych mien.

Kryptomeny sa náročne používajú

Tie internetové, ako Bitcoin, Ethereum alebo Litecoin, však nie sú úplne vo všetkom lepšie. Transakcie sú často dosť drahé, zaplatiť v obchode kryptomenami vôbec nie je jednoduché a každý je sám zodpovedný za bezpečnosť svojich mincí. Ak vám ich niekto ukradne, už vám ich nevrátia. Je koniec.

Banky často medzi nevýhody kryptomien uvádzajú aj ich volatilitu (teda kolísanie ceny). Ale zabúdajú dodať, že z dlhodobého hľadiska hodnota kvalitných kryptomien závratne stúpa a Bitcoin je najziskovejším aktívom posledného desaťročia so ziskom cca desať miliónov percent.

ECB plánuje zaviesť digitálne euro – v čom sa má líšiť od kryptomien?

Európska centrálna banka plánuje zaviesť digitálnu verziu eura. Reaguje tak na rýchlo meniaci sa svet, aj keď oficiálne rozhodnutie ešte nepadlo. Na čo sa teda občania môžu pripraviť a čím sa má digitálne euro odlišovať od ostatných kryptomien?

Konzultácie s občanmi, bankármi a akademikmi majú na túto tému začať už 12. októbra. Plánované digitálne euro však nemá nahradiť platby v hotovosti, ale naopak, má ich dopĺňať.

Občania Európskej únie pri platení svojich výdavkov a pri úsporách a investíciach stále viac využívajú digitálne meny. ECB sa vyjadrila, že ich poslaním je byť správcom eura a že ich úlohou je zabezpečiť dôveru občanov v hodnotu meny.

Z vyjadrenia vyplýva, že by sme sa mali postupne pripravovať na zavedenie digitálneho eura, pokiaľ to bude nevyhnutné.

Ako sa bude odlišovať od kryptomien?

Digitálne euro nebude typickou kryptomenou ale malo by sa od ostatných digitálnych mien na spôsob Bitcoinu odlišovať tým, že na rozdiel od súkromných investorov ju bude oficiálne mať v správe centrálna banka. 

Na prvý pohľad to pôsobí tak, že celý zmysel kryptomeny ako takej nedáva zmysel, keďže je tu prítomná tretia strana ako správca meny. Zvyšuje to však dôveru, obmedzuje riziko a pravdepodobne aj zníži náklady súvisiace so správou.

Digitálne euro by sa dokonca mohlo používať aj mimo internetu. To by platilo hlavne v prípade prevodov malých súm cez digitálne peňaženky, smartfóny atď.

Americké banky sa približujú k prijatiu Bitcoin ako legitímne triedy aktív

Krok amerických bánk k prijatiu Bitcoin by mohol byť obrovským skokom k legitimizácii celého krypto sektora a pravdepodobne ovplyvní ďalšie globálne banky. Keďže trhová kapitalizácia kryptomien dosahuje takmer 1,5 bilióna dolárov, americké banky pociťujú tlak z Wall Street, aby akceptovali Bitcoin a ďalšie kryptomeny ako legitímne aktíva. Podľa CNBC sledujú hlavné finančné inštitúcie USA sektor kryptomien, ktorý aj naďalej narúša tradičný bankový systém.

Nedávny krok spoločnosti Tesla pridať do svojej súvahy Bitcoin navyše krypto sektor významne legitimoval a pravdepodobne prinúti ďalšie spoločnosti, aby sa vydali rovnakou cestou.

Podľa CNBC, spolupredseda JPMorgan Daniel Pinto prostredníctvom konferenčného hovoru poznamenal, že je otvorený, pokiaľ ide o Bitcoin a celý krypto priemysel.

Ak sa v priebehu času vyvinie trieda aktív, ktorú budú využívať rôzni správcovia aktív a investori, budeme musieť byť zapojení, povedal Pinto CNBC.

Dopyt ešte neexistuje, ale som si istý, že v určitom okamihu bude.

JPMorgan BTC starostlivo sleduje, pričom jej analytici majú dlhodobo cenový cieľ 146 000 dolárov.

 

Bitcoin a jeho obrovská trhová kapitalizácia prilákali významné svetové regulátory vrátane Európskej centrálnej banky. Podľa prezidentky ECB Christine Lagardeovej je však veľmi nepravdepodobné, že centrálne banky budú v blízkej budúcnosti držať Bitcoin.

Podľa Lagardeovej centrálnej banky usilujú o stabilné CBDC, ktoré sú regulované. Medzitým sa zdá, že inštitucionálnych investorov priťahuje uchovávanie hodnoty Bitcoin, pretože globálne meny sa inflatujú vysokou rýchlosťou, najmä vďaka kríze spôsobenej pandémiou. Krok amerických bánk k prijatiu Bitcoin by mohol pomôcť legitimizovať celý krypto sektor. Nedávno sa nigérijská centrálna banka rozhodla zakročiť proti obchodovaniu s kryptomenami. Pokračujú však rozhovory členov legislatívy, aby sa zistilo, či je tento krok pre lepšie dobro krajiny.

Globálny dopyt po kryptomenách pravdepodobne donúti finančné inštitúcie nielen k prijatiu Bitcoin a ďalších digitálnych aktív, ale aj na vybudovanie infraštruktúry pre uľahčenie obchodovania s kryptomenou.

U veľkých bánk bude dopyt klientov v určitom okamihu obrovská, povedal Damien Vanderwilt, spolupredseda spoločnosti Galaxy a vedúci jej divízie globálnych trhov.

Banky by mali byť pripravené na vývoj týchto produktov pre svojich klientov.

Finančné inštitúcie navyše vždy hľadajú spôsoby, ako dosiahnuť ďalší zisk pri minimálnom riziku. Ako si sektor kryptomien, najmä Bitcoin, osvoja inštitucionálni investori, očakáva sa, že jeho volatilita sa časom stabilizuje.

Komentáre 0

Zatiaľ bez komentárov. Buďte prvý so svojim komentárom.