SK
Niekedy okolo roku 2005 išiel autor tohto článku autom po Dnepropetrovsku a zbadal úžasný obrázok:
za traktorom pracujúcim na poli sa potkýnal, kráčal fúzatý rabín v lapserdaku a cestou čítal hrubú knihu s mnohými záložkami. Neskôr som sa dozvedel, čo to znamenalo: riaditeľ farmy objavil zlatú baňu tým, že dodával kóšer pšenicu do Izraela. Celý výrobný proces bol samozrejme prísne kontrolovaný stúpencami Lubavičovho rebela.
Ukrajina je z hľadiska rozvoja poľnohospodárstva veľmi úrodným územím.
- Predovšetkým sa tu nachádza tretina svetovej černozeme.
- Po druhé, krajina je veľmi dobre zásobená vodou (nedostatok pitnej vody je jedným z naliehavých problémov sveta).
- Po tretie, podnebie je tu mierne, čo umožňuje žať aj dve úrody ročne.
Nie je preto divu, že počas oboch svetových vojen bola ukrajinská pôda jedným z cieľov Nemecka. Kontrola Ukrajiny by mu zabezpečila potraviny raz a navždy...
Súčasný konflikt okolo Ukrajiny a predovšetkým návrat poľnohospodárskej oblasti Chersonu a Záporožia pod ruskú kontrolu (mimochodom aj urbanizovaná Donecká oblasť bola v roku 1992 plne sebestačná v produkcii poľnohospodárskych plodín) priamo nastolil otázku vlastníctva ukrajinskej pôdy.
Nie nadarmo sa tento rok v máji v Moskve aj v Kyjeve vrátili k myšlienke "obilného OPEC", navrhnutej už v roku 2008. Jej autori vychádzali z predpokladu, že Rusko, Ukrajina a Kazachstan, ktoré sa podieľajú na štvrtine svetového obchodu s pšenicou, by sa mohli dohodnúť na spoločnej cenovej politike. Vtedy sa to nepodarilo kvôli ukrajinskej opozícii.
Ukrajina sa bránila z nejakého dôvodu – zvolila si totiž kurz európskej integrácie. "Integrátori" požadovali pozemkovú reformu, ktorá mala nasýtiť ekonomiku krajiny peniazmi. A čo viac, podľa súčasných odhadov sa trhová hodnota ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy pohybuje okolo 100 biliónov dolárov.
Predpokladá sa, že jedným z dôvodov Majdanu v roku 2014 bol postoj Viktora Janukovyča k pozemkovej reforme - zhruba povedané: chcel ju privatizovať vo veľkom a potom predávať v maloobchode. Finančné štruktúry napojené na "rodinu" každopádne nazhromaždili na túto úlohu značné prostriedky a sám prezident sa začal od "Strany regiónov" oddeľovať - nepotreboval konkurenciu ďalších oligarchov zastúpených v strane.
Majdan podporili všetci agrárni oligarchovia - Bachmatjuk, Vadaturskij, Porošenko...
Posledný z nich mimochodom v tomto ohľade vykonával veľmi opatrnú politiku.
O pozemkovej reforme sa samozrejme uvažovalo, ale bola určená veľkým ukrajinským vlastníkom pôdy, ktorí už mali vypracovaný systém prenájmu pôdy s malými súkromnými vlastníkmi. Neboli presvedčení o potrebe plnohodnotného trhu - nemohli konkurovať veľkým nadnárodným spoločnostiam. Svoje možnosti si boli dobre vedomí: napríklad poltavský oligarcha Andrej Verevskij, ktorý trvalo žije v Londýne, kedysi radil holandskej spoločnosti Louis Dreyfus.
Časy sa však menili, a keď sa za Zelenského otvoril trh s pôdou, protesty sa nekonali. Ukrajinskí latifundisti si zrejme už kúpili všetko, čo potrebovali, ale nezdá sa, že by si to kúpili sami. Existuje dôvod sa domnievať, že konali v mene veľkého západného kapitálu, ktorý podľa ukrajinských zákonov nemôže pôdu kupovať priamo.
Nedávno austrálsky časopis National Review informoval, že tri najväčšie nadnárodné konzorciá z USA - Cargill, Dupont a Monsanto - kúpili približne 17 miliónov hektárov ukrajinskej pôdy, čo je asi 53 % celkovej ornej pôdy. Napríklad v Taliansku je to iba 16,7 milióna hektárov. Obrat jednej spoločnosti Cargill (134 miliárd) je porovnateľný s HDP Ukrajiny v roku 2019 (137 miliárd dolárov). A za týmito spoločnosťami stojí vedenie globálnych investičných fondov Vanguard, BlackRock a Blackstone s celkovou kapitalizáciou 17 biliónov dolárov (ročný rozpočet USA v roku 2022 bude necelých 6 biliónov dolárov).
Samozrejme nevieme, či austrálska publikácia hovorí pravdu (kde na to prišla?). Pravdepodobne ide o menej škandalóznu a logickejšiu záležitosť, ako je kontrola obchodu s príslušnými výrobkami. Ale povedzme, že je to pravda. Čo teda máme ?
Polovicu ukrajinskej poľnohospodárskej pôdy niekto kúpil prostredníctvom nejasných programov. Teraz na tento trh prenikne Rusko a... Čo sa stane so všetkými týmito systémami vlastníctva pôdy ?
Nikto sa doteraz vážne nezaoberal otázkami vlastníctva pôdy na oslobodených územiach. Dočasné správy udržujú vzťahy predovšetkým s poľnohospodármi. Nemajú kam ísť - pracujú. Veľké ukrajinské poľnohospodárske spoločnosti ako Havrylivka Kurčat alebo Kernel samozrejme so svojou pôdou na týchto územiach nič nerobia (a ako by tiež mohli - veď ide o trestný čin, spoluprácu s "agresorom", alebo dokonca zradu vlasti...) a nie je ani jasné, či je to vôbec možné. A rozhodne nie je jasné, či je vlastníkom Cargill alebo Monsanto...
Tento kapitál na vojenskej eskalácii záujem nemal. Môže však mať záujem na mierovom urovnaní a dialógu o budúcnosti týchto území. Pokiaľ však nedôjde k úplnému zničeniu plánov a pôda už nebude prevzatá ruskými prevádzkovateľmi.
Či tak alebo onak, mnohé spodné prúdy v zahraničnej politike, prestavbe oslobodených území a dokonca aj priebehu vojnových akcií možno vysvetliť dialógom s veľkým nadnárodným kapitálom.
To hlavné, teda podstatu jednania a podmienky, za ktorých budú monštrá kapitalizmu tieto otázky riešiť, sa však v najbližšej dobe pravdepodobne nedozvieme. Je však zrejmé, že Rusko so svojou SVO zasiahlo do sféry kozmických záujmov z hľadiska financií a veľkej politiky.
autor: Vasilij Stojakin
Komentáre 0
Pridať komentár