SK
Ich plán však ohrozuje našu slobodu!
Čína a nová studená vojna
Čína za posledných dvadsať rokov predviedla nevídaný ekonomický rast, postavila desiatky miliónových miest, pritiahla bilióny dolárov zahraničných investorov a v najbližších dekádach sa z tejto krajiny stane najväčšia ekonomika na svete. Za tento nevídaný rast vďačí svojej obrovskej populácii, nerastnému bohatstvu, kultúre, ale aj špinavým trikom, ktoré využíva, na priame a nepriame okrádanie zvyšku sveta.
Čína je totalitný režim. Celú krajinu má pod palcom komunistická strana. Čínsky komunizmus je však iný, než ten sovietsky či severokórejský. Vláda dovoľuje občanom podnikať a profitovať. Čína je dokonca domovom mnohých multimiliardárov. Nesnaží sa riadiť každý aspekt ekonomiky, no o to pevnejšie vo svojich rukách drží to, čo je skutočne dôležité.
Čína je krajinou, ktorá benefituje z otvorenosti západného ekonomického systému a voľného medzinárodného obchodu, no zároveň sa riadi podľa iných pravidiel. Čínske firmy majú voľný prístup do celého sveta, no svet nemá prístup do Číny. Čína nerešpektuje duševné vlastníctvo, základné ľudské práva a slobody, nedovoľuje obchodovať svoju národnú menu na zahraničných zmenárňach, tlačí viac peňazí, než zvyšok sveta a manipuluje všetko, čo sa zmanipulovať dá, aby prosperovala.
A funguje to. Čínska vláda majstrovsky oklamala zvyšok sveta a odštartovala novú studenú vojnu. Vojnu, o ktorej sme donedávna ani nevedeli. Ak chcete vedieť, viac, rozhodne odporúčame pozrieť si priložené video.
Čína opäť o krok bližšie k svojej kryptomene
Dlho očakávaná národná kryptomena Číny je opäť o krok bližšie k tomu, aby uzrela svetlo sveta. Poslednú dobu je síce koronavírus témou číslo 1, no zdá sa, že Čína aj napriek týmto udalostiam pokračuje vo vývoji – a zdá sa, že úspešne.
Uprostred pandémie koronavírusu, keď sa krajiny usilujú o minimalizácie ekonomických škôd, ktoré vírus napáchal, Čína využila túto krízu ako príležitosť na posun o krok bližšie k svojej digitálnej mene centrálnej banky (CBDC). Podľa správy Global Times z 24. marca Čínska ľudová banka (PBC) dokončila vývoj základných funkcií digitálnej meny a teraz sa pripravuje na vypracovanie a formulovanie príslušných zákonov na uľahčenie samotnej implementácie.
Podľa samotnej správy sa tak stalo spojením s rôznymi čínskymi platobnými gigantmi, ako sú Alibaba, Tencent, Huawei a China Merchants Bank. Platobná platforma spoločnosti Alibaba Alipay zverejnila päť patentov týkajúcich sa čínskej digitálnej meny. Patenty sa vzťahujú na rôzne aspekty digitálnych mien vrátane vydávania, zaznamenávania transakcií, digitálnych peňaženiek, podpory anonymného obchodovania a pomoci pri dohľade nad nezákonnými účtami a pri ich riešení, informovali priemyselné médiá.
Cao Yan, generálny riaditeľ Digital Renaissance Foundation, verí, že zapojenie súkromných inštitúcií je na úkor efektívnejšieho rozvoja vzhľadom na ich bohaté skúsenosti s technológiou blockchain. Cao dodal, že kryptomena hrá vhodnú úlohu pri transformácii politiky nulovej a negatívnej úrokovej sadzby centrálnej banky na komerčné banky.
Čína dokončila dôležitý krok, ktorý sa týka technologického rozvoja. Ďalším krokom, ktorý je právny aspekt týkajúci sa nariadení a dohľadu, bude zdĺhavý proces. Dôležité však je, že pevný základ národnej digitálnej meny už je hotový.
Samotná Čína má na trh s kryptomenami obrovský dopad. Tí, ktorí kryptomeny sledujú už dlhšiu dobu vedia, že všetko čo sa v Číne deje v spojení s kryptomenami, dokáže citeľne ovplyvniť ceny kryptomien.
Storočie poníženia a návrat k dominancii
Európske krajiny objavili Ameriku, zbohatli, začali významne modernizovať, naučili sa stavať lode, ktoré sú schopné oboplávať celý svet a získali výhody, ktoré im umožnili prekonať a podrobiť si najväčšiu mocnosť na svete. Centrum diania sa tak z Číny presunulo medzi Európu a Ameriku, kde ostalo až donedávna.
Posledným 100-200 rokom dávame rôzne mená. Vek pokroku, vek technológie, plastu, informačná doba, atómová doba… Čína však má iba jeden názov – storočie poníženia. A hlavným a jediným cieľom tejto krajiny bolo získať späť stratenú slávu a moc. Ako? Nuž, názory, ako na to, sa líšili. Čína si prešla podrobením, diktátorskými režimami, komunizmom, až sa nakoniec prepracovala k súčasnému modelu, v ktorom sú ľudské práva potláčané, vládne jedna strana, no ekonomika šľape lepšie, ako otvorené trhy západných krajín.
Čína v novom tisícročí – Návrat ku koreňom
Po uvoľnení prísnych pravidiel bývalého komunistického režimu (inšpirácia prišla z bohatého Hong Kongu) Čína vytvorila nové ekonomické centrá krajiny. Z bývalých rybárskych osád sa stali desaťmiliónové mestá plné mrakodrapov a vývojárov nových technológií. Sochy Mao Ce-Tunga či Karla Marxa boli vymenené za starých čínskych filozofov a západný svet sa tešil, že z poslednej veľkej komunistickej krajiny sa stáva demokracia.
Opak však bol pravdou. Čína nešla vpred, ona sa iba vracala ku koreňom a na krídlach ekonomického rastu pretvorila komunizmus na režim, ktorý nápadne pripomína ten spred 300 rokov. Autoritárska krajina s lídrom na čele, veľkým vplyvom v zahraničí a produktami, po ktorých túži celý svet.
Bez Trumpa by to asi nešlo
Čína v súčasnosti vlastní tie najväčšie a najdôležitejšie medzinárodné prístavy na svete. Ovláda tak väčšinu obchodných ciest v indickom oceáne a v posledných rokoch sa presunula aj do Európy. Vplyv Číny v EÚ každý rok významne rastie. Čína skupuje všetky veľké firmy, strategické prístavy, buduje vzťahy s vládami jednotlivých štátov či s politikmi a vďaka tomu je schopná ovplyvniť zákony či regulácie.
Najväčším a najdôležitejším partnerom Európy v poslednom storočí bola Amerika. Vďaka USA tu máme "bezpečnosť prosperitu a mier", no v posledných rokoch sa krajina za veľkou mlákou významne destabilizovala. Problémy v USA sú dnes jasnejšie, než kedykoľvek predtým. Američania zvolením Donalda Trumpa za prezidenta podpísali zánik USA ako svetovej veľmoci.
Katastrofálne rozhodnutia Trumpovej administratívy
Donald Trump zničil snáď všetko, čo jeho predchodcovia budovali celé dekády. Poškodil kľúčové medzinárodné vzťahy a každou svojou akciou nahrával Číne. Hneď prvým činom významne posilnil vplyv Číny v ázijskom regióne. Odchodom z Trans-Pacifického Partnerstva (TPP) umožnil vznik nových dohôd, ktoré vznikli bez účasti USA. Uvalením tarifov docielil, že Čína predala viac výrobkov týmto novým partnerom a spriatelila si bývalých súperov tým, že u nich postavila továrne, aby americké tarify obišla.
Čína je dnes podstatne silnejšia, než bola pred štyrmi rokmi, so strategickými medzinárodnými partnerstvami po celom svete. A zatiaľ čo USA sa stále viac izolujú od zvyšku sveta, Čína sa vracia ku koreňom a získava späť zašlú slávu. Nebyť Trumpa, trvalo by jej to podstatne dlhšie.
Komentáre 0
Pridať komentár