Británia sa chystá spustiť zakonzervované uhoľné elektrárne.
V Spojenom kráľovstve začalo masívne odmietanie budovať nové obnoviteľné zdroje energie (OZE). Na tie, ktoré už boli uvedené do prevádzky, sa stanovujú ochranné lehoty na pripojenie do siete.
Will Mezzulo, hovorca energetického gigantu „Centrica“ vylásil, že sieť je úplne vyťažená a fyzicky je nemožné pridať do nej nové obnoviteľné zdroje energie a nové projekty obnoviteľnej energie „budú mať šťastie, ak im bude ponúknuté pripojenie k sieti do 10 rokov».
Novopostavenú solárnu farmu s kapacitou 15 megawattov tak možno pripojiť až v roku 2033. Bez výnimky majú všetci developeri veľkých projektov, ktorí sa snažia pripojiť k elektrickej sieti, termíny do roku 2028 a dokonca neskôr.
Merlin Hyman, výkonný riaditeľ spoločnosti „Regen“ na skladovanie energie, priniesol ešte smutnejšie správy pre zástancov obnoviteľných zdrojov.
„Táto solárna farma má veľké šťastie, že bude pripojená v roku 2033, pretože pre väčšinu je to teraz rok 2036 alebo 2037. Ak požiadate o pripojenie novej solárnej farmy, batériového skladu, vodíkového elektrolyzéra alebo veľkej nabíjačky elektrických vozidiel, vo väčšine častí krajiny získate dátum pripojenia o nejakých 15 rokov. S našimi cieľmi [dekarbonizácie] stanovenými oveľa skôr je to teraz očividne obrovská výzva pre celý čistý nulový prechod,“ dodal Hyman.
Ak vezmeme do úvahy zvláštnosti podnebia hmlistého Albionu, pre prívržencov obnoviteľnej energie žiadne špeciálne nádeje na solárne elektrárne nie sú, pričom sa mali stať lokomotívou „zeleného prechodu“ veterné turbíny. Ich situácia je však ešte horšia.
Británia bola podnecovateľom masívnej výstavby veterných fariem na mori, no zdá sa, že tieto projekty sa teraz skončili.
Britskí prevádzkovatelia veterných fariem podporovaní vládnymi environmentálnymi dotáciami dostali zaplatené za odstavenie svojich turbín.
Keďže výroba veterných mlynov, podobne ako solárnych panelov, je nestabilná, vytvára to vážne nerovnováhy v celom národnom energetickom systéme.
Národná sieť už platí prevádzkovateľom veterných turbín, aby sa aj počas silného vetra vypli a sieť nepreťažili.
A štátom dotovaní výrobcovia veternej energie si účtujú taxy, za ktoré sú ochotní ich vypnúť, na najvyššej trhovej úrovni, profitujúc z toho, že nič neprodukujú.
Smrteľnú ranu veterným turbínam na mori, obľúbenému výtvoru britských konzervatívcov, zasadila nórska vláda, ktorá poverila špecialistov z „University of Stavanger“, aby vykonala finančnú kalkuláciu návratnosti pre britskú spoločnosť „Equinor“ vo výstavbe v Severnom mori, v oblasti „Dogger Bank“ — najväčšej pobrežnej veternej farmy na svete. Nórski vedci oznámili, že projekt je nerentabilný. „Equinor“ závery Nórov spochybnil s tým, že z predaja svojho podielu v nerentabilnom projekte profitovali. Úžasná stratégia: niektorí zarábajú tým, že nič nevyrábajú, iní zarábajú predajom stratového projektu!
„Výsledky štúdie zadanej nórskou vládou sú v rozpore s niekdajším vyhlásením Borisa Johnsona v parlamente, že náklady na veternú energiu na mori klesli za desaťročie o 70%,“ uvádza sa v správe odvetvového portálu „Electronic Speciifier“.
Autori správy tvrdia, že najnovšie pobrežné veterné farmy v Spojenom kráľovstve sú stále drahé a veterná farma „Dogger Bank“ bude tiež nerentabilná a v podstate zbytočná. Situácia s týmto projektom zdôrazňuje, že situácia v tomto segmente je „iba viditeľnou špičkou veľmi veľkého ľadovca nerentabilných projektov veternej energie na mori, čo hrozí, že zasiahne [Spojené kráľovstvo] penzijné fondy, ktoré aktívne investujú do podobných schém obnoviteľnej energie“.
Tak či onak, obnoviteľné zdroje energie nemožno zahrnúť do britského energetického systému, pretože ho destabilizujú. Uvedomujúc si túto skutočnosť, „British National Grid“ koncom januára oznámil svoj zámer spustiť odstavené uhoľné elektrárne. Navyše popredná britská expertka na jadrovú energiu Susan Ayonová kritizovala vládu za zanedbávanie rozvoja tohto odvetvia.
„Stratili sme čas, pokiaľ ide o to, čo potrebujeme na prevádzku životaschopného, dynamického systému jadrovej energie v 21. storočí,“ vyhlásila.
Susan Ayonová sa odvoláva na dvojtvárnosť vlády, keď sľubovala, že „do roku 2050 bude musieť Spojené kráľovstvo získavať 38% svojej energie z jadrových elektrární, ktoré sú spoľahlivejšie ako veterné a solárne“.
Dokonca aj jediná rozostavaná jadrová elektráreň „Hinkley Point“, sa zmenila na dlhodobý stavebný projekt s mizivými vyhliadkami na dokončenie.
Alistair Evans, riaditeľ pre verejné a podnikové záležitosti v spoločnosti „Rolls-Royce“, ktorá navrhla svoje vlastné malé modulárne jadrové reaktory s konzorciom investorov, povedal poslancom po prejave Susan Ayonovej, že vládny tlak na transformáciu jadrového sektora bez plánu je nezmysel.
Poprední britskí priemyselní analytici v snahe zachrániť elektrickú sieť Spojeného kráľovstva úplne ignorujú solárnu výrobu a poukazujú na to, že „špecialisti na čistú energiu nedokážu uchovávať energiu v batériách dlhšie ako niekoľko hodín“.
A keďže uhoľná energia v Británii bola za Margaret Thatcherovej prakticky zničená, „jediná životaschopná možnosť“ na záchranu Spojeného kráľovstva pred energetickou krízou tvárou v tvár stiahnutiu ruskej ropy a plynu sa nazýva atóm. Avšak rozvoj jadrového priemyslu v Británii bol tri desaťročia ignorovaný a pravdepodobne v dohľadnej budúcnosti bude krajina čeliť energetickému hladomoru.
Vladimír Prochvatilov, FSK
Komentáre 0
Pridať komentár