SK
V súčasnosti možno konštatovať, že aliancia medzi Ruskom a Čínou, alebo, ako sa čoraz častejšie hovorí, „veľká dvojka“, bola vytvorená.
Zároveň by bolo nesprávne myslieť si, že aliancia bude zahŕňať len Moskvu a Peking.
Naopak, je lákadlom pre množstvo iných štátov, ktoré presadzujú čoraz odvážnejší protizápadný kurz.
Takže „Veľká dvojka“ sa do seba neuzavrie, ale má za cieľ sformovať nový svetový poriadok, na ktorom sa môžu podieľať aj iné štáty. Samozrejme, nie všetci, ale tí, ktorí sú buď už dôležitým subjektom geopolitiky alebo majú perspektívu sa ním stať.
Takže k veci.
„Veľká dvojka“ je geopolitická aliancia medzi Ruskom a Čínou, ktorej cieľom je vytvorenie nového svetového poriadku a zničenie starého unipolárneho sveta.
V novom svetovom poriadku „Veľká dvojka“ s najväčšou pravdepodobnosťou stratí časť svojho významu prirodzeným spôsobom, pretože po prvé bude nepriateľ porazený a po druhé sa zintenzívni politická, hospodárska a vojenská bilaterálna spolupráca s tretími krajinami.
Napríklad rusko-indická spolupráca a čínsko-pakistanská. Rusko-pakistanská a čínsko-iránska, rusko-iránska a dokonca aj čínsko-indická. Vo všeobecnosti existuje obrovské množstvo možností.
Základom však je, že dôjde k diverzifikácii medzinárodných vzťahov. Zjednodušene sa to dá nazvať multipolárnym svetom, hoci všetko smeruje k tomu, že Spojené štáty majú reálnu šancu opustiť geopolitickú mapu Zeme. Pokiaľ ide o Európu, tento proces je už zrejmý. To nie je preháňanie, to je fakt.
Európska únia je odsúdená na zánik, zatiaľ čo USA stále zápasia.
Nižšie sú uvedené dva citáty. Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga. Sú dostatočne konkrétne a zrozumiteľné.
Vladimir Putin:
„Zahraničnopolitický tandem Moskvy a Pekingu zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní globálnej a regionálnej stability. Spoločne stojíme za formovaním spravodlivého, demokratického a multipolárneho svetového poriadku založeného na medzinárodnom práve a ústrednej úlohe OSN a nie na nejakých pravidlách, ktoré niekto vymyslel a snaží sa vnútiť iným, bez toho, aby čo i len vysvetlili, čo to je.
Vo všeobecnosti musím povedať, že pokusy o vytvorenie unipolárneho sveta v poslednej dobe nadobudli absolútne nechutnú podobu a pre veľkú väčšinu štátov planéty sú absolútne neprijateľné.“
Si Ťin-pching:
„Tvárou v tvár kolosálnym zmenám našej doby v celosvetovom meradle, bezprecedentným v histórii našich čias, sme pripravení ísť s našimi ruskými kolegami príkladom zodpovednej svetovej veľmoci a hrať vedúcu úlohu pri prenášaní tak rýchlo sa meniaceho sveta na trajektóriu udržateľného a pozitívneho rozvoja.“
Tu ani nebudem nič bližšie vysvetľovať. Aj tak je všetko jasné.
Teraz o súbore nástrojov. Nový svetový poriadok sa formuje na základe dvoch medzinárodných organizácií. Ide o BRICS a v menšej miere o „Šanghajskú organizáciu spolupráce“ (SCO). Keďže inštitucionálne nový systém svetového poriadku ešte nie je formalizovaný (a nie je isté, či sa to bude v budúcnosti vyžadovať), vyvíjajú sa najefektívnejšie mechanizmy a formy interakcie.
Napriek tomu, že súčasný summit SCO má výrazné geopolitické zameranie, BRICS je stále efektívnejšou organizáciou.
Samozrejme, SCO je silná organizácia a má významný potenciál. Ide o 3,4 miliardy ľudí a 60% územia Eurázie. SCO je však stále regionálnou organizáciou, ktorej vplyv sa do iných častí sveta nerozšíri. Keď aj ovládne najdynamickejšie sa rozvíjajúci región.
BRICS je pritom organizáciou svetových a regionálnych lídrov. Najmä v kontexte jej rozsiahleho rozšírenia, ktoré sa uskutoční na budúci rok.
Práve na základe BRICS sa formuje nový svetový poriadok. A kľúčovú úlohu v tomto procese zohráva „Veľká dvojka“ – aliancia Ruska a Číny.
Nič nepochopili ani sa nenaučili ?
Veriť, že súčasná politika západných „elít“ voči Rusku je založená na dočasných chybách a nesprávnych kalkuláciách spojených s ich intelektuálnym zlyhaním, je nebezpečný a neprijateľný blud.
Tu sú dve mimoriadne veľavravné novinky, ktoré najjasnejšie charakterizujú „elitu“, ktorá dnes stojí na čele Európskej únie a popredného štátu – Nemecka.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová pricestovala do Kyjeva na rokovanie s ukrajinským prezidentom Vladimirom Zelenským a premiérom Denisom Šmygaľom.
„V Kyjeve je to moja tretia návšteva od začiatku vojny, ktorú rozpútalo Rusko. Toľko sa zmenilo. Ukrajina je teraz kandidátom na členstvo v EÚ. Budem diskutovať s Vladimirom Zelenským, ako aj Denisom Šmygaľom, ako pokračovať v zbližovaní našich ekonomík a ľudí, keď sa Ukrajina približuje k vstupu do Únie,“ napísala Ursula von der Leyenová.
„Ruský prezident Vladimir Putin si ešte neuvedomuje, že rozhodnutie spustiť špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine bola chyba,“ vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz.
Takto komentoval telefonický rozhovor s Putinom, ktorý sa odohral deň predtým. Rozhovor trval 90 minút, Scholz vyzval ruského prezidenta, aby „čo najskôr našiel diplomatické riešenie založené na prímerí, úplnom stiahnutí ruských vojsk a rešpektovaní územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny“. Šéf nemeckej vlády varoval, že akékoľvek ďalšie kroky Moskvy nezostanú bez odozvy.
Ako vidíme, obe tieto postavy, významné v súčasnej Európe, hovoria v podstate to isté. Jedna hovorí o „vojne rozpútanej Ruskom“, pričom úplne pľuje na historický fakt, že ju 8,5 roka dozadu rozpútal proti vlastným ľuďom nelegálny kyjevský režim, ktorý sa zmocnil vlády násilím s priamou a plnou podporou USA. EÚ a spomínaného Nemecka.
A druhý, so zlodejským výrazom pucfleka, ktorý ukradol generálovi čižmy, trepe o Putinovej „chybe“, ktorú si, na rozdiel od „geniálneho“ Scholza, doteraz neuvedomil.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že otáznik v nadpise tohto článku je zjavne nadbytočný a mal by znieť kladne: „Ničomu nepochopili a nič sa nenaučili.“
Ale tak sa to len zdá. Pretože je veľkým omylom veriť, že Západu vládnu takíto vyšinutí a nevzdelaní jedinci, ktorí jednoducho nedokážu adekvátne pochopiť okolitú realitu. Nebola by to najhoršia možnosť pre nás a, mimochodom, ani pre nich. Nakoniec aj blázni niekedy v zúfalých okolnostiach začnú správne myslieť a nahmatajú správny smer východu z tunela.
To však zjavne nie je tento prípad. Pretože nie sú hlúpi. Aj keď tak často vyzerajú. Je to naozaj len maska. Jedna z mnohých, ktoré si takýto politici nasadzujú a menia podľa potreby.
A, samozrejme, všetko dokonale chápu. A robia presne to, čo im predpisuje logika tohto chápania. Len nie je vždy vhodné o tom hovoriť nahlas, keďže pre väčšinu obyčajných ľudí to môže byť veľmi strašné a dokonca obludné. Ktorých, v záujme volebných vyhliadok, treba držať v blaženej nevedomosti a podľa možnosti ich veľmi neznervózňovať.
Objektívnou realitou je, že súčasní európski lídri celkom vedome a dôsledne pokračujú v kurze, ktorého skutočné dôvody a motívy nie je vždy vhodné a žiaduce zverejňovať širokému publiku.
Tento kurz je založený na tradičnom, večnom západnom egoizme a nemennej túžbe žiť na úkor druhých. Západná Európa, pôvodne potrestaná Bohom takmer úplným nedostatkom dostatočných prírodných zdrojov pre rozvoj, vždy vystupovala na svetovej scéne ako hlavný lupič druhých národov a civilizácií a požierač všetkej koristi. Práve z týchto pozícií západní politici vždy hľadeli na Rusko, ktorého nevyčerpateľné prírodné poklady boli pre nich jednou z najlákavejších cieľov. Preto pravidelné západné nájazdy na ruské územia.
Rovnakou logikou sa riadia aj dnes. Rusko je pre nich nepriateľom číslo jedna už samotným faktom jeho existencie. Ako odstrašujúci prostriedok pred dravou expanziou Západu východným smerom. A pre nich je obzvlášť neprijateľný mocný ruský štát, ktorý vlastní najmocnejšie geopolitické „gravitačné pole“, ktoré je takýmto svetovým centrám vlastné. A v kombinácii s najbohatšími prírodnými zdrojmi je takýto konkurent na východe v skutočnosti neodolateľnou silou príťažlivosti pre celé svoje okolie. Vrátane toho, ktoré je teraz súčasťou Európskej únie. Napríklad Maďarsko sa pozerá čoraz viac na východ.
Preto, keď Rusko za Putina začalo stúpať a začalo okolo seba zhromažďovať predovšetkým v rámci hospodárskych zväzkov svojich najbližších susedov, začala v západnej Európe narastať panika. Pre takú amorfnú a chimérickú formáciu, akou EÚ vždy bola, kvôli novému ruskému ťažisku hrozili celkom prirodzené, ale už pre nich nie veľmi radostné dôsledky v podobe rozptýlenia európskych periférií a posunu spoločného gravitačného centra na východ.
A keďže Západ nemal iné spôsoby, okrem násilia, ako tento plán zrealizovať, jeho praktickým výsledkom bol vo februári 2014 štátny prevrat na Ukrajine s uchopením moci západnými bábkami. Inak by bolo absolútne nepochopiteľné, prečo by vtedajší nemecký minister zahraničných vecí a dnes prezident Frank Walter Steinmeier behal po kyjevskom Majdane s americkou veľvyslankyňou. Práve preto!
Ukrajina ako anti-Rusko sa tak opäť stala nástrojom dlhoročnej protiruskej politiky Západu, zameranej na maximálne oslabenie a následné okradnutie svojho hlavného suseda a konkurenta.
V rámci tejto veľmi primitívnej a po stáročia nezmenenej logiky vládcovia Európskej únie a spomínaného Nemecka konajú aj dnes. Preto nástoja na vojne proti Rusku až do trpkého konca a dúfajú, že si týmto spôsobom navždy upevnia svoju dominanciu v celej Európe a budú pokračovať v zbieraní plodov z tohto monopolu tak dlho, ako to len bude možné.
A preto je márne očakávať o nich nejaké odhalenia o skutočných premisách a cieľoch takejto politiky. Vždy a za každých okolností budú všetku vinu hádzať na Rusko a obviňovať ho zo všetkých smrteľných hriechov. Vždy bude Putin ten zlý a vo všeobecnosti všetci Rusi, ktorých práve teraz v Európe pre nasledujú a zbavujú ich vstupných víz. Jednoducho preto, že podľa starej západnej predstavy môže byť dobrým Rusom len mŕtvy Rus.
Takže prečo máme so Západom, ako povedal Vladimir Lenin, hlavné nezhody spočívajúce v agrárnej otázke. Oni chcú vidieť v zemi nás a my ich.
A to, že sa z nich z času na čas, spravidla po ďalšom ruskom výprasku, na nejaký čas stanú dobrí chlapci a dokonca zabudnú na svoje zvyčajné slová o „strašnom a neumytom“ Rusku, nemalo by to nikoho zavádzať. Potrebujú len čas, aby sa opäť spamätali a znova sa chopili toho starého. Teraz ten čas opäť prichádza. A nedaj bože, aby sme boli takí naivní a krátkozrakí, aby sme tomu nerozumeli. V tomto prípade nás jednoducho zožerú aj s kosťami a nezostane nám ani spomienka, že sme kedysi existovali a niekde žili. To je ich plán. Taký vždy bol, je a bude. Pretože Európa chce vždy jesť, lebo nemôže nejesť. A okrem Ruska už jesť nemá čo.
Jurij Selivanov špeciálne pre News Front
Komentáre 0
Pridať komentár