SK
Počet obetí v západoafrickom štáte prevyšuje počet obetí v jeho susednom Mali, rodisku konfliktu.
Demonštranti sa 25. januára 2022 zhromažďujú v Ouagadougou, aby vyjadrili podporu armáde a zároveň držali protifrancúzsky transparent.
V roku 2014, keď milióny Burkinabes ukončili 27-ročnú vládu Blaisa Campaoreho tým, že ho prinútili odstúpiť, pozorovatelia a analytici nazvali túto udalosť západoafrickou verziou „arabskej jari“.
Nasledujúci rok vytrvalé celonárodné protesty tiež odradili elitnú silu, ktorú založil, aby zorganizoval prevrat proti dočasnej vláde. Keď bol vo voľbách v roku 2015 zvolený za prezidenta Roch Marc Christian Kabore, nádejné masy skandovali: „Nič nebude ako predtým“.
Netušili, čo príde.
To, čo v roku 2012 začalo ako vzbura marginalizovaných Tuaregov v susednom Mali, teraz zapálilo celý región Sahel. Využívaním hlboko zakoreneného napätia medzi komunitami, nedostatočne spravovanými priestormi a bezpečnostnými otázkami rôzne ozbrojené skupiny napojené na al-Káidu a ISIL (ISIS) získavajú územia, kontrolujú ekonomické aktivity a vyvolávajú politickú nestabilitu.
Burkina Faso má svoj spravodlivý podiel na kríze, ktorú do značnej miery poháňa al-Káida spojená s Jama'at Nusrat al-Islam wal-Muslimin (JNIM), najrýchlejšie rastúcou násilnou skupinou na svete.
Podľa nedávnej správy OSN takmer každý štvrtý človek v Burkine Faso, krajine s 20 miliónmi obyvateľov, potrebuje urgentnú humanitárnu pomoc. Odhaduje sa, že v dôsledku neistoty bolo vysídlených aj 1,7 milióna ľudí.
Nedávne údaje ukazujú, že vnútrozemská krajina teraz nahradila Mali, rodisko konfliktu v Saheli, ako epicentrum krízy.
Podľa Armed Conflict Location & Event Data Project (ACLED), popredného agregátora štatistík konfliktov, bolo v Burkine Faso minulý rok zaznamenaných celkovo 1 315 udalostí organizovaného politického násilia, vrátane výbuchov a násilia voči civilistom. V porovnaní s údajmi z roku 2020 to bol dvojnásobný nárast.
Zvýšená vlna násilia v roku 2021 viedla k najmenej 2 354 úmrtiam, čím prekonala počet obetí v Mali už druhýkrát za posledné tri roky.
„Úroveň militantnosti [v Burkine Faso] nie je porovnateľná so žiadnou zo susedných krajín,“ povedala Heni Nsaibia, vedúca výskumníčka ACLED.
Infografika o narastajúcom násilí v Burkine Faso, novom ohnisku krízy v regióne, ktorý bojuje s neistotou a politickou nestabilitou. (Al-Džazíra)
Ťažký prístup
Skupiny pre ľudské práva zdokumentovali prístup burkinskej armády k potláčaniu konfliktu, ktorý nie je ani zďaleka príkladný. Minulý rok armáda podľa Nsaibia zabila takmer toľko ľudí ako skupiny pridružené k al-Káide a ISIL dohromady.
Armáda bola obvinená najmä z toho, že sa zameriavala najmä na kočovnú skupinu Fulani (Peul). Podľa Human Rights Watch bolo v období od novembra 2019 do júna 2020 v masových hroboch v meste Djibo na severe krajiny nájdených 180 tiel identifikovaných ako etnickí Fulani – všetky údajne zabili bezpečnostné sily.
„Jedným zo spôsobov, ako sa násilie zhoršilo, je priepasť medzi etnickým/jazykovým zložením armády a obyvateľstvom na severe, s ktorým sa stretávajú,“ povedal pre Al Jazeera Philippe Frowd, docent z Ottawskej univerzity.
"To platí najmä v súvislosti s tým, ako armáda zaobchádza s populáciami Peul na severe, ktorí majú tendenciu spájať ich s nepriateľskými silami."
Bezpečnostný analytik Burkinabe Abdoul Aziz Azeibou hovorí, že „bodom obratu“ bolo použitie skupín sebaobrany a etnických milícií, ako sú Koglweogo a Dozos, vojenskými silami.
"Bez toho, aby boli pod dohľadom alebo brané na zodpovednosť za operácie, ktoré vykonávajú, skupiny sebaobrany sa dopustili vážneho zneužívania proti Fulanis," povedal Azeibou Al-Džazíre.
Násilie prehĺbilo rozdiely pozdĺž etnických a náboženských zlomových línií, takže komunity nemajú na výber, len si vybrať stranu. Ozbrojené skupiny to využili pri nábore.
Uchopenie moci
Experti tvrdia, že Burkina Faso sa tiež stala epicentrom konfliktu, pretože ozbrojené skupiny sa snažia ovládnuť zlaté bane v krajine a regionálne ekonomické obchodné cesty spájajúce ostatné vnútrozemské krajiny Sahelu so západoafrickým pobrežím.
„Tieto [zlaté] stránky generujú niekoľko miliónov dolárov ročne, a preto sa ich militantné skupiny snažia držať v rukách,“ povedal Azeibou pre Al Jazeera.
„Pokiaľ ide o obchodné cesty, militanti sa ich snažia nielen využiť na kontrolu okolitých oblastí, ale snažia sa nimi aj dostať do regionálnych hospodárskych centier, námorných prístavov v pobrežných štátoch.
Politická situácia v Mali, kde vojaci uskutočnili dva prevraty v snahe udržať sa pri moci, tiež eskalovala násilie v Burkine Faso.
„Majské sily výrazne obmedzili svoje operácie, pretože armáda sa zamerala skôr na udržanie sa pri moci než na boj proti militantom, ktorí spôsobili násilie vo veľkých častiach krajiny,“ povedal pre Al-Džazíru Fahiraman Rodrigue Kone, vedúci výskumník Sahelu z Inštitútu pre bezpečnostné štúdie.
Hoci násilie je od roku 2018 čoraz častejšie, dva nedávne útoky otriasli krajinou v jej jadre a priniesli veľké vojenské a politické dôsledky.
Vlani v júni zahynulo najmenej 160 ľudí v remeselnej zlatej bani v severovýchodnej dedine Solhan – jedna z najstrašnejších epizód násilia, aké krajina v poslednom čase zažila. Úrady tvrdili, že útok, ku ktorému sa prihlásila JNIM, spáchali väčšinou detskí vojaci vo veku od 12 do 14 rokov.
Kvôli hnevu verejnosti a rastúcemu tlaku opozície prezident Kabore zmenil zloženie kabinetu, ale to sotva ovplyvnilo boje na zemi.
O štyri mesiace neskôr ozbrojenci prepadli policajnú stanicu v meste Inata na severe krajiny, pričom zabili 53 žandárov a troch civilistov. Interná správa zaslaná dôstojníkmi ukázala, že niekoľko týždňov upozorňovali úrady, že im došli potraviny a vybavenie, ale nedostali žiadnu podporu.
Tento útok naklonil misky váh, pretože frustrácia v radoch nedostatočne vybavených a podfinancovaných štátnych síl dosiahla bod varu.
Po protivládnom proteste 22. januára nasledovala vzbura v mnohých kasárňach a v priebehu niekoľkých dní skupina uniformovaných dôstojníkov oznámila v televízii so zbraňami v rukách, že vláda bola rozpustená a ústava pozastavená.
Vodca prevratu podplukovník Paul-Henri Sandaogo Damiba uviedol, že bezpečnostná kríza „ohrozuje samotné základy nášho národa“ a že je potrebné „bojovať za územnú celistvosť [krajiny], jej obnovu a suverenitu“.
Kabore po útoku Inata vymenoval 41-ročného Damibu za veliteľa 3. vojenského regiónu, ktorý pokrýva východnú Burkinu, jednu z najviac zasiahnutých oblastí. V tejto úlohe bol na vlastnej koži svedkom toho, aké napäté boli bezpečnostné sily Burkiny proti vysoko mobilným bojovníkom.
Damiba, ktorý minulý mesiac zložil prezidentskú prísahu, podpísala chartu podporujúcu trojročné prechodné obdobie pred plánovaným návratom k demokracii v roku 2025.
Napriek živej občianskej spoločnosti a rôznorodej politickej scéne vojenská vláda Burkinabe nečelila masovému odporu verejnosti, väčšinou kvôli všeobecnému pocitu frustrácie z neistoty.
„Zdá sa, že obyvatelia Burkiny veria armáde a dúfajú, že junta zastaví násilie. V porovnaní s obmedzenými zdrojmi, ktorými armáda disponuje, sú však ich očakávania príliš veľké,“ povedal Kone.
"Desaťročie bojov v Saheli dokazuje, že vojensky zameraná stratégia, ktorá nezahŕňa žiadne rokovania s ozbrojenými skupinami a iné možnosti boja proti terorizmu, nefungovala," povedal. "To [násilie] nemôže byť horšie, pretože situácia je už horšia."
Komentáre 0
Pridať komentár